VIDEO: O výstavbe vodnej nádrže v Tichom Potoku rozhodnú podľa Roberta Fica experti, ktorí majú preveriť parametre pripravovaného projektu. Premiér situáciu vysvetľoval nespokojným občanom

18.09.2026 09:00
Vláda a štátny podnik Vodohospodárska výstavba obhajujú oprášenie gigantického projektu naliehavou potrebou riešenia klimatickej krízy a hroziaceho kolapsu zásobovania vodou.

O tom, či sa v obci Tichý Potok v okrese Sabinov vybuduje alebo nevybuduje vodárenská nádrž, rozhodnú odborníci. Na tlačovej konferencii v Tichom Potoku to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD). Podľa neho je potrebné opätovne preveriť parametre pripravovaného projektu a posúdiť jeho realizovateľnosť.

Východné Slovensko podľa Fica potrebuje ďalší zdroj pitnej vody a vláda preto musí prehodnotiť vodohospodárske projekty pripravované v minulých desaťročiach. Podľa jeho slov bude potrebné preveriť ich aktuálnosť aj realizovateľnosť.

„O tom, či tu bude alebo nebude nejaká nádrž, ktorá bude zásobovať východné Slovensko pitnou vodou, rozhodnú experti,“ vyhlásil Fico s tým, že ak odborníci potvrdia potrebu výstavby a vhodnosť lokality, projekt sa zrealizuje. V opačnom prípade sa stavať nebude. „Ak povedia, že to tu nemá byť, lebo to nespĺňa kritériá, zmenili sa parametre od tých rokov, ktoré prebehli, tak to tu nebude,“ povedal.

Premiér ďalej informoval, že na najbližšie zasadnutie Národnej komisie pre vodu a sucho budú predložené aj ďalšie podobné projekty na východnom Slovensku, ktoré boli pripravené v minulosti. Pri plánovanej nádrži v Tichom Potoku sa majú opätovne preveriť parametre prítoku vody i množstvo pitnej vody, ktoré by mohla dodávať obyvateľom. Zdôraznil, že východné Slovensko nemôže byť závislé výlučne od vodárenskej nádrže Starina.

Fico zároveň deklaroval, že pri prípadnej realizácii projektu budú zohľadnené záujmy dotknutých obyvateľov. Vlastníkom pozemkov by podľa neho mala byť poskytnutá finančná náhrada alebo náhradný pozemok. V prípade stavieb by im štát ponúkol iné riešenie. Zároveň povedal, že projekt sa týka nezastavaného územia a nikto nebude musieť byť vysťahovaný.

Premiér pripustil, že plánovaná výstavba vyvoláva medzi miestnymi obyvateľmi obavy, okrem iného v súvislosti s výškou hrádze. Poukázal však na potrebu zabezpečenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, a to aj vzhľadom na sucho počas tohtoročného leta.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) uviedol, že Národná komisia pre vodu a sucho sa bude projektom zaoberať na zasadnutí vo štvrtok (24. 9.). Zúčastniť by sa na ňom malo viac ako 40 odborníkov z jednotlivých inštitúcií. Predmetom rokovania budú aj ďalšie strategické vodohospodárske projekty z rôznych častí Slovenska. V prípade Tichého Potoka bude podľa Takáča nevyhnutné opätovne zmerať vodnú bilanciu, ktorá môže ukázať, že vodné toky a celková situácia sa oproti minulosti zmenili, a preto už nemožno počítať s pôvodne navrhovanou kapacitou vodnej nádrže.

Konfrontácia premiéra s občanmi a aktivistom Michalom Kičom, ktorý pôsobí v strane Demokrati:

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý), ktorý kandiduje na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja, poukázal na problémy s nedostatkom vody, s ktorými sa počas leta stretol v Prešovskom a Košickom kraji. Zdôraznil potrebu zadržiavania vody na území Slovenska a investícií do vodohospodárskej infraštruktúry. Podľa jeho slov predseda vlády SR prisľúbil na budúci rok 100 miliónov eur na opatrenia súvisiace so zadržiavaním vody a odkanalizovaním.

Podľa starostky obce Ľubice Zdraveckej Vojenské lesy a majetky SR prezentovali na stretnutí s Ficom pôvodný projekt vodárenskej nádrže so sypanou hrádzou. „Budem šťastná, keď odborná verejnosť dá svoje stanovisko reálne, pravdivé, aké v skutočnosti je. Pretože sa tvrdí, že nedostatok pitnej vody je, ale nie všade. Na jednej strane si chránime vodné zdroje a na druhej strane stále používame nie úžitkovú vodu, ale pitnú vodu na splachovanie záchodov,“ dodala Zdravecká.

Po desaťročiach neistoty a tvrdých obmedzení miestni ľudia verili, že hrozba potopenia ich domovov je definitívne zažehnaná. Správy o obnovení zámeru ich preto zastihli absolútne nepripravených a starostka obce Ľubica Zdravecká neskrýva hlboké rozhorčenie nad tým, ako sa s obyvateľmi komunikuje. Otvorene a so žiaľom v hlase vyhlásila: “Začali sme s určitým spôsobom rozvoja a odrazu bum, taká správa.”

Vláda a štátny podnik Vodohospodárska výstavba obhajujú oprášenie gigantického projektu naliehavou potrebou riešenia klimatickej krízy a hroziaceho kolapsu zásobovania vodou. Hlavným cieľom plánovanej vodárenskej nádrže je vytvoriť veľkokapacitný povrchový zdroj pitnej vody na hornom toku rieky Torysa, ktorý má pokryť dlhodobý deficit pre oblasť Prešova a Košíc na úrovni až 600 litrov za sekundu.

Štátni vodohospodári tvrdia, že akumulácia vody v nádrži je jediným garantovaným spôsobom, ako zabezpečiť pitnú vodu pre stovky tisíc ľudí približne do roku 2032 a zároveň ochrániť obytné územia pred ničivými bleskovými povodňami či zmierniť dopady extrémneho sucha.

Projekt už v minulosti počítal s obrovskými investíciami v miliardách korún a v posledných rokoch vlády opakovane iniciovali nové procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) aj rokovania na európskej úrovni. Pre štátnych úradníkov ide o strategickú stavbu mimoriadneho významu, no pre miestnych obyvateľov predstavuje iba bezohľadný zásah do ich životného prostredia a tradícií.

Pre obyvateľov Tichého Potoka a okolitých obcí v povodí Torysy znamená prípadná výstavba priehrady nočnú moru, z ktorej sa nemôžu zobudiť. Obec bola totiž v minulosti dlhé desaťročia paralyzovaná prísnou stavebnou uzáverou, ktorá zastavila akýkoľvek rozvoj, zabránila mladým ľuďom stavať domy a odsúdila región na postupné vymieranie.

Keď sa po rokoch uzávera konečne uvoľnila, dedina chytila druhý dych, investovala nemalé finančné prostriedky do infraštruktúry a pripravila až 18 nových pozemkov určených na výstavbu rodinných domov. Tento nádejný rozvoj je však opäť v ohrození a ľudí pohlcuje obrovská neistota, hnev a strach z toho, že prídu o svoje rodné hrudy a ich obce budú prakticky likvidované.

Miestni obyvatelia spoločne s mimovládnymi organizáciami preto neváhali a opätovne spísali masívne petície, v ktorých dôrazne žiadajú ministerstvo aj vládu, aby od tohto hrozivého zámeru okamžite odstúpili. Ľudia v regióne odmietajú žiť vo večnom strachu z vyvlastňovania a búrajú mýtus o tom, že betónová priehrada je pre ich domov jediným spásnym riešením.

Myšlienka vybudovať vodárenskú nádrž v Tichom Potoku nie je žiadnou novinkou, ale ťahá sa ako červená niť už od polovice 60. rokov minulého storočia, pričom oficiálne bola schválená vo vodohospodárskych plánoch v roku 1975. Keď však vláda v roku 1992 plán oživila a hrozilo presídlenie až štyroch historických obcí, zdvihla sa obrovská vlna odporu, ktorá v miestnom referende v roku 1993 vyústila do jednoznačného odmietnutia stavby až 90 percentami dotknutých obyvateľov.

Projekt bol v histórii viackrát zastavený z viacerých zásadných dôvodov: prvýkrát ho v apríli 1997 oficiálne stoplo Ministerstvo životného prostredia SR z vážnych technických a ekonomických výhrad. Neskôr sa pridali aj argumenty ochrany prírody, keďže stavba by devastovala chránené územia európskeho významu Natura 2000 a zničila unikátne riečne biotopy. V neposlednom rade projekty stroskotali na expiráciách zákonných stanovísk EIA a neutíchajúcom tlaku verejnosti, no napriek tomu sa prízrak priehrady dnes opäť vracia na stôl.


Zdroj: korzar.sme.skta3.compluska.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články: