Podľa vyšetrovacej misie OSN sa Spojené štáty pri útokoch na Irán dopustili vojnových zločinov
17.09.2026 13:40
Vyšetrovacia misia Organizácie Spojených národov (OSN) zameraná na Irán pripisuje zodpovedanosť za vojenské útoky na školu a športové zariadenie v Iráne z februára Spojeným štátom. Podľa štvrtkového vyhlásenia misie ide vojnové zločiny. Na druhej strane sa iránske zložky podľa predstaviteľov OSN dopustili zločinov proti ľudskosti pri potláčaní protivládnych protestov.
K útoku na základnú školu pre dievčatá v blízkosti komplexu iránskych Revolučných gárd v meste Mínáb neďaleko Hormuzského prielivu došlo 28. februára, v prvý deň americko-izraelských útokov na Irán. Podľa expertov OSN zahynulo 150 ľudí vrátane 120 detí, väčšinou dievčat a zodpovednosť vo svojej správe pripísali Spojeným štátom.
Podľa správy mali USA zastarané spravodajské informácie a na mieste sa mal nachádzať vysokopostavený vojenský veliteľ. Pred spustením útoku si ich dostatočne neoverili a dopustili sa vojnového zločinu.
„USA naopak nasmerovali údery na budovu školy, pričom si boli vedomé značného rizika zasiahnutia civilného objektu a konali bezohľadne,“ tvrdí misia.
Agentúra Reuters už ako prvá informovala, že prvotné interné vyšetrovanie armády poukázalo na pravdepodobnú zodpovednosť amerických síl za tento smrtiaci úder. Pentagón odvtedy posunul vyšetrovanie na vyššiu úroveň, no predbežné zistenia zatiaľ oficiálne nezverejnil.
Odborníci dospeli k podobnému záveru aj v prípade útoku na športové centrum v meste Lámerd. Podľa správy útok poškodil neďaleké obytné budovy a školu a spôsobil smrť a zranenia 22 civilistov. Útok bol podľa OSN nevyberavý a preto predstavuje vojnový zločin. Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) v marci uviedlo, že americké sily v ten deň neuskutočnili žiadne útoky na mesto Lámerd.
V súvislosti s konaním Iránu misia tvrdí, že iránske orgány sa dopustili zločinov proti ľudskosti pri potláčaní protestov, ktoré vypukli v decembri minulého roka. OSN uviedla, že Teherán uskutočnil rozsiahly a systematický útok proti civilistom, súčasťou ktorého bolo nezákonné zabíjanie, mučenie, svojvoľné zadržiavanie, nútené zmiznutia a prísne obmedzenia slobody prejavu.
Vyšetrovatelia nedokázali určiť presný počet obetí zásahov proti demonštrantom; oficiálne údaje iránskej vlády o viac ako 3000 mŕtvych a 25.000 zranených nepožadujú za dôveryhodné. Skutočný počet obetí je podľa nich vyšší.
Donald Trump si myslí, že vojna s Iránom sa schyľuje ku koncu
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyjadril nádej, že vojna s Iránom sa blíži ku koncu. Vojna na Blízkom východe sa pritom v uplynulých dňoch rozšírila aj do Jemenu, kde proiránski povstalci húsíovia obsadili kľúčový prieliv Báb al-Mandáb. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
„Dúfajme, že sa blížime ku koncu vojny,“ vyhlásil Trump. „Chcú uzavrieť dohodu. Uvidíme, ako to dopadne,“ povedal s odkazom na Irán. Uviedol, že tieto informácie má „priamo“ z Teheránu.
Vojna na Blízkom východe sa začala vo februári po americko-izraelských útokoch na Irán. Hoci boje medzi Teheránom a Washingtonom do veľkej miery utíchli, stále je blokovaný Hormuzský prieliv a jemenský povstalci húsíovia po úspešnej ofenzíve obsadili celé pobrežie krajiny pri Červenom mori vrátane prielivu Báb al-Mandáb. Ten spája Červené more s Adenským zálivom na dôležitej obchodnej trase zo Stredozemného mora cez Suezský prieplav do Indického oceánu.
Situácia v Jemene spôsobila nárast cien rop. a vysoké ceny palív v dôsledku vojny na Blízkom východe sa podľa Reuters stali veľkým problémom pre Trumpovu Republikánsku stranu v období pred novembrovými voľbami do Kongresu.
Podľa portálu Axios sa Trump popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku budúci týždeň stretne s predstaviteľmi Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Bahrajnu, Kuvajtu a Ománu ako veľkými producentami ropy a zemného plynu, aby s nimi prediskutoval ďalšie kroky.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / InfoVojna
