VIDEO: „Ak by Európa zaútočila na Rusko, bola by to úplne iná vojna a trvala by veľmi krátko,“ varuje Sergej Lavrov

17.09.2026 08:50
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 16. septembra 2026 počas Medzinárodného festivalu mládeže v Jekaterinburgu vyhlásil, že v prípade európskeho vojenského útoku na Rusko by bola prípadná vojna „úplne iná a veľmi krátka“.

Rétorika medzi Moskvou a európskymi krajinami opäť pritvrdila. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu, no prípadný európsky útok na Ruskú federáciu by podľa neho viedol k „úplne inej“ a „veľmi krátkej“ vojne. Odvolával sa pritom na nedávne slová prezidenta Vladimira Putina.

Lavrovovo vyjadrenie prišlo len deň po mimoriadne ostrej výmene medzi poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorským a poradcom ruského prezidenta Nikolajom Patruševom. Ten pohrozil, že v prípade priameho konfliktu by Moskva použila celý svoj dostupný vojenský potenciál a „poľská štátnosť prestane existovať za dva až tri dni“.

Séria vyhlásení prichádza v čase rastúceho napätia na východnom krídle NATO, pokračujúcej ruskej vojny proti Ukrajine a čoraz častejších incidentov vo vzdušnom priestore aliančných krajín.

Šéf ruskej diplomacie vystúpil v stredu na Medzinárodnom festivale mládeže v Jekaterinburgu. Podľa agentúry Interfax zopakoval dlhodobú pozíciu Kremľa, že Moskva neplánuje vojenský útok proti európskym štátom.

„Opakovane sme hovorili, že nemáme v úmysle napadnúť Európu,“ povedal Lavrov. Dodal však, že ak by podľa neho Európa zaútočila na Rusko, „bude to úplne iná vojna a bude veľmi krátka“.

Lavrov tvrdil, že ide o varovanie, ktoré už formuloval aj Vladimir Putin, a vyjadril nádej, že ho „počuli v európskych metropolách“. Interfax jeho slová zverejnil 16. septembra popoludní.

Ruskí predstavitelia opakovane deklarujú, že Moskva nemá záujem o vojnu s členskými krajinami NATO. Aliancia však zároveň v posledných rokoch posilnila svoje východné krídlo. NATO uvádza, že počet narušení vzdušného priestoru ruskými lietadlami a dronmi stúpa a že ich považuje za nebezpečné pre riziko nesprávneho vyhodnotenia situácie či ďalšej eskalácie.

Bezprostredným pozadím najnovších ruských vyjadrení sú slová poľského vicepremiéra a ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského na konferencii Yalta European Strategy v Kyjeve.

Sikorski 12. septembra hovoril o hypotetickej situácii, v ktorej by Rusko zaútočilo na spojencov. „Myslím, že by sme Rusko porazili pomerne rýchlo,“ vyhlásil. Argumentoval najmä výraznou prevahou aliančného letectva a počet lietadiel NATO odhadol približne na 2 500. Zdôraznil, že podľa jeho názoru by bola prevaha veľká aj bez amerických síl.

Poľský minister spomenul aj stíhačky F-35, presne navádzanú muníciu a schopnosti NATO útočiť na ciele vo veľkej hĺbke nepriateľského územia.

Sikorski zároveň prirovnal možné schopnosti európskych spojencov k ukrajinským útokom na ruské rafinérie. Tvrdil, že ak Ukrajina dokázala v priebehu mesiacov vážne poškodiť časť ruských rafinérskych kapacít, oveľa silnejšia koalícia by podľa neho mohla podobnú operáciu uskutočniť podstatne rýchlejšie.

Ruská reakcia na seba nenechala dlho čakať. Putinov poradca a bývalý tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev poskytol rozhovor denníku Argumenty i Fakty.

Patrušev v ňom Sikorského obvinil z nepochopenia ruských vojenských možností a tvrdil, že ruská armáda vo vojne proti Ukrajine nevyužíva celý svoj potenciál.

„Ak Poľsko vstúpi do vojenských operácií proti Rusku,“ povedal, Moskva podľa neho nasadí celý dostupný arzenál a „poľská štátnosť prestane existovať za dva až tri dni“.

Sikorski na Patruševove slová následne reagoval tým, že podobné vyjadrenia z Ruska nie sú pre Poľsko ničím novým.

Napätie nie je iba slovné

Ostré vyhlásenia prichádzajú v období, keď sa bezpečnostná situácia okolo východnej hranice NATO opakovane dostáva do centra pozornosti.

NATO na svojej oficiálnej stránke uvádza, že Rusko v posledných rokoch čoraz častejšie testuje reakcie Aliancie na jej východnom krídle. Po sérii narušení vzdušného priestoru viacerých spojencov Aliancia posilnila leteckú obranu, prieskum aj vojenskú prítomnosť od Baltického po Čierne more. NATO tieto opatrenia charakterizuje ako obranné a odstrašujúce.

Aj poľské ministerstvo zahraničných vecí tento mesiac upozorňovalo na narušovanie vzdušného priestoru a ďalšie nepriateľské aktivity. Sikorski počas návštevy Lotyšska začiatkom septembra povedal, že Poľsko a Lotyšsko čelia podobným bezpečnostným hrozbám vrátane incidentov spojených s Ruskom.

Napätie zvyšujú aj ruské útoky tesne pri hraniciach členských štátov NATO. Reuters napríklad informoval, že 13. septembra ruský útok zasiahol cieľ pri ukrajinsko-poľskom hraničnom priechode Dorohusk–Jahodyn a jeho prevádzka bola dočasne prerušená. Moskva tvrdila, že cieľ súvisel s prepravou európskeho vojenského materiálu.

Zdroj: pravda.sk / topky.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články: