VIDEO: „Keď nás Rusko odstrihlo od plynu, vrátili sme úder!“ pochválila sa šéfka Eurokomisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Európskej únie, v ktorom rusofóbne nálady striedala s poukazovaním na hrozby všadeprítomných ruských agentov

16.09.2026 09:45
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie 16. septembra 2026 komentovala spoločensko-politicko-ekonomické dianie.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu krátko po 9.00 h začala pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu svoj prejav o stave Únie. Očakáva sa, že medzi hlavné témy jej vystúpenia budú patriť posilnenie európskej bezpečnosti a obrany, konkurencieschopnosť EÚ, klimatická politika, umelá inteligencia, podpora Ukrajiny, migrácia a obchodné vzťahy. Informuje o tom TASR.

„Boli to najlepšie časy, boli to najhoršie časy. Takto opisuje Charles Dickens Európu v období Francúzskej revolúcie. A je to tiež výstižný popis sveta, v ktorom dnes žijeme. Rýchlosť zmien je neuveriteľná. Výzvy sú mimoriadne. Keď sa teda pozriem na dnešnú Európu, môj názor je takýto. Stav našej Únie je najsilnejší, aký kedy bol. Stav našej Únie sa však môže javiť aj ako najneistejší, aký kedy bol,“ začala von der Leyenová svoj šiesty prejav o stave Únie.

„Keď nás Rusko odstrihlo od plynu, vrátili sme úder!" uviedla. Pravdou však je, že Rusko Európsku úniu neodstrihlo. Bol to samotný euroblok, ktorý zakázal ruský plyn. A Európania v dôsledku toho dodnes zápasia s vysokými cenami energií.

Šéfka eurokomisie zdôraznila, že Únia v reakcii na to úspešne diverzifikovala svoje dodávky energií a masívne investovala do vlastných čistých zdrojov, vrátane obnoviteľnej a jadrovej energie.

„Viera Európy v spoluprácu je odjakživa postavená na myšlienke mieru. Je to samotný zmysel našej existencie. Mier sa však dnes ocitá v ohrození. Rusko ďalej zbesilo vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. A hrozby sa stupňujú aj na našom území. V minulom týždni sme toho boli svedkami v Dánsku, Litve a Poľsku. Ďalším dôkazom je pokus o dronový útok v Lipsku. Musíme jasne pomenovať, o čo tu ide. Bol to útok s použitím vojenského materiálu, ktorý na európskej pôde vykonali ruskí agenti,“ vyhlásila Leyenová.

Celý prejav:

Jej celý prejav v slovenčine si môžete prečítať TU.

Prvý predniesla v septembri 2020 niekoľko mesiacov po nástupe do funkcie predsedníčky EK. Jej druhé funkčné obdobie sa začalo v decembri 2024 a v novom zložení Európskej komisie aj Európskeho parlamentu ide o druhé hodnotenie situácie v Európe.

Správa o stave Únie (SOTEU) je každoročným vystúpením predsedu/predsedníčky EK, v ktorom hodnotí uplynulý rok a predstavuje hlavné priority a politické zámery na nasledujúce obdobie.

Prvý oficiálny prejav o stave Únie predniesol 7. septembra 2010 vtedajší predseda EK José Manuel Barroso. Formát vznikol v rámci dohody medzi EP a EK a odvtedy sa koná každoročne počas septembrovej plenárnej schôdze.

Najnovší prejav reaguje na pokračujúcu vojnu na Ukrajine, prírodné katastrofy a napäté vzťahy so Spojenými štátmi pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. EÚ zároveň čelí tlaku na posilnenie vlastnej obrany a bezpečnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a zníženie strategických závislostí od tretích krajín. Výzvou zostávajú aj migrácia, klimatické zmeny, rýchly rozvoj umelej inteligencie a meniace sa podmienky v globálnom obchode.

Príprava prejavu trvala niekoľko mesiacov a jeho obsah bol až do poslednej chvíle výsledkom rokovaní a konzultácií medzi predstaviteľmi EÚ. V súčasnom EP sa v poslednom období prehlbujú rozdiely medzi politickými skupinami, ktoré podporujú Európsku komisiu von der Leyenovej. Časť stredopravicových skupín je čoraz otvorenejšia spolupráci s pravicovými a krajne pravicovými frakciami, stredoľavicové skupiny požadujú jasné odmietnutie takejto spolupráce.

V pléne je prítomný aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý chce prehĺbiť strategické vzťahy Kanady s EÚ v čase zhoršujúcich sa vzťahov Ottawy s Washingtonom.

Konkrétne návrhy, ktoré von der Leyenová predstaví, budú následne predmetom rokovaní medzi členskými štátmi v Rade EÚ a europoslancami, ktorí sa podieľajú na prijímaní únijných právnych predpisov.

 


Zdroj: ec.europa.eu / topky.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články: