VIDEO: „Ak USA a Európa neposkytnú peniaze a zbrane Kyjevu, tak vojna na Ukrajine skončí. Ak Američania zvolia za prezidenta USA Trumpa, ten nedá Zelenskému ani cent na boj proti Rusku“, vyhlásil Orbán

11.03.2024 12:35
Maďarský ministerský predseda Viktor Orbán dlhodobo odmieta posielanie zbraní kyjevskému režimu a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 udržiava blízke ekonomické vzťahy s Ruskom a snaží sa o mierovú politiku.

Bývalý americký prezident Donald Trump neposkytne Ukrajine financie na boj proti Rusku, ak vyhrá v novembrových voľbách a stane sa opäť prezidentom. Tvrdí to maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa minulý týždeň s Trumpom stretol v Spojených štátoch, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Nedá ani cent do ukrajinsko-ruskej vojny a vojna tak skončí... Je totiž jasné, že Ukrajina sama na svojich nohách stáť nedokáže," uviedol Orbán v nedeľu večer pre maďarskú štátnu televíziu.

"Ak Američania a ani Európania neposkytnú peniaze a zbrane, tak táto vojna skončí. A ak Američania nebudú dávať peniaze, Európania vojnu sami financovať nedokážu," tvrdil ďalej Orbán.

"Inou otázkou" podľa neho je, aký bude výsledok budúcich mierových rokovaní, ktoré budú nasledovať po uzavretí prímeria, a ako bude možné opäť vytvoriť stabilnú a bezpečnú Európu. Najskôr je však potrebné dosiahnuť mier a Trump má podľa Orbána k dispozícii nástroje, ako to urobiť.

"Prezident Trump bol prezidentom mieru. Počas prvých štyroch rokov skončil s vojnami. Bol prvým prezidentom po dlhom čase, ktorý počas svojho funkčného obdobia nezačal vojnu. Podľa jeho prdchádzajúcho prezidentovania vieme, že je to muž mieru. A svoje názory neskrýva ani teraz, keď dal jasne najavo, že jeho cieľom je dosiahnuť mier v rusko-ukrajinskej vojne. Ani my nechceme nič iné ako mier, čo najskoršie prímerie a čo najskoršie ukončenie tejto vojny, ktorá sa pomaly blíži ku koncu. Nevidím nikoho iného takého odhodlaného a silného ako Donald Trump, kto by to dokázal," napísal Orbán v nadväznosti na svoj rozhovor v pondelok na sociálnej sieti.

Celý rozhovor v maďarčine:

Orbán dlhodobo odmieta posielanie zbraní Kyjevu a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 udržiava blízke ekonomické vzťahy s Rusko a snaží sa o mierovú politiku.

Vlani v októbri sa v Číne stretol i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, napriek snahám Európskej únie o izoláciu šéfa Kremľa.

Maďarský premiér sa s Trumpom stretol minulý piatok na Floride. Trumpov tím vo svojom vyhlásení o stretnutí Ukrajinu nespomenul. Uviedol však, že Orbán a Trump hovorili o záležitostiach, ktoré sa týkajú Maďarska i Spojených štátov - napríklad o bezpečnosti na hraniciach.

Európski lídri sa podľa Reuters dlhodobo obávajú toho, že návrat Trumpa do Bieleho domu by znamenal oslabenie americkej podpory pre Ukrajinu i Severoatlantickú alianciu.


Zdroj: cas.sk / YouTube  M1 - Híradó / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch