VIDEO: Parlament schválil transfomáciu politicky zneužívaného Úradu na ochranu oznamovateľov na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Čurillovci a im podobní sa podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka pred následkami svojich činov neschovajú. „Odteraz platí, že ochrana patrí tým, ktorí si ju zaslúžia,“ uviedol

09.12.2025 21:00
Opozícia a politické mimovládky na čele so sorosovo-eseťáckou nadáciou Zastavme korupciu legislatívu kritizujú, hovoria o likvidácii nezávislého úradu i o rozpore s ústavou a európskym právom. Opozičné strany avizujú podanie podnetu na Ústavný súd SR.

Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Vyplýva to z návrhu z dielne rezortu vnútra, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili. O návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Za zrušenie úradu napokon zahlasovalo 78 koaličných poslancov. Jediný, kto sa z koalície nepridal, je poslanec Hlasu Ján Ferenčák, oficiálne bol neprítomný.

Viac vo videu:

„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra.

Argumentovalo, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.

Návrh prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.

Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.

Čurillovci a vyvolení sa vraj pred zákonom neschovajú

Úrad, ktorý má na starosti ochranu oznamovateľov korupcie už nebude možné účelovo zneužívať na krytie vybraných ľudí a na útek pred zodpovednosťou. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v reakcii na schválenie zákona, ktorý predložil jeho rezort.

„Aj keď partia čurillovcov nebola dôvodom na zmenu zákona, je faktom, že práve oni najlepšie ukázali, ako ďaleko sa dal systém zneužívať. Toto nemôže fungovať v žiadnom právnom štáte. Takéto únikové cestičky sa zatvárajú a štát sa opäť vracia k jasným pravidlám, ktoré budú platiť pre každého rovnako,“ zdôraznil.

Schválenie novej legislatívy dáva podľa neho signál, že štát nebude poskytovať protekčnú imunitu. „Odteraz platí, že ochrana patrí tým, ktorí si ju zaslúžia, a nie tým, ktorí sa chcú schovať pred následkami svojich činov,“ zdôraznil Šutaj Eštok.

Legislatívu z dielne ministerstva vnútra v utorok schválil parlament. Má priniesť transformáciu súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Ten má okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Okrem toho rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.

Opozícia a politické mimovládky na čele so sorosovo-eseťáckou nadáciou Zastavme korupciu legislatívu kritizujú, hovoria o likvidácii nezávislého úradu i o rozpore s ústavou a európskym právom. Opozičné strany avizujú podanie podnetu na Ústavný súd SR.

Ku kritike a jej dôvodom sa pridávajú aj mimovládne organizácie, ktoré žiadajú prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vrátil do parlamentu.

Hlava štátu oznámila, že sa so schváleným znením zákona dôkladne oboznámi a v ústavnej lehote rozhodne.

Dlugošovej Úrad na ochranu oznamovateľov podľa Roberta Fica robí špinavú robotu v prospech ľudí, ktorých v rokoch 2020 až 2023 páchali závažnú trestnú činnosť, a tento úrad ich teraz chráni. Premiér vyhlásil, že jeho vláda má právo demokratickým právnym spôsobom robiť zmeny v tejto inštitúcii.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave prof. JUDr. Eduard Burda, PhD. je presvedčený, že Úrad na ochranu oznamovateľov postupoval nezákonne v prípade poskytovania ochrany obvineným policajtom známym pod zľudoveným názvom „čurillovci“.

Viac v rozhovore TU.

Bývalý poslanec NR SR za hnutie Sme rodina Peter Pčolinský minulý týždeň upozornil, že zanikajúci Úrad na ochranu oznamovateľov platil za služby progresívno-liberálnym redaktorom Monike Tódovej a Rastislavovi Ilievovi.

Zdroj: cas.sk (1), (2) / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články: