Výsledok rokovaní medzi USA, Ruskom a Ukrajinou v Abú Zabí sa skončil pre Európu katastrofou. Svojou politikou odmietania rokovaní sa vyradila z hry o usporiadanie nového globálneho poriadku

13.11.2026 08:30

Dobrou správou je obnovenie mierových rokovaní o Ukrajine. Budú zložité a bolestivé, ale ozvali sa aj optimistické hlasy. Dokonca zo strany Ukrajiny, ktorá vidí šance na dohodu.

Zlou správou je, že Európa na rokovaniach chýbala. Delegáti z Európy pricestovali do Abú Zabí. Chceli – zrazu – rokovať s Ruskom. Vraj preto, aby nechýbali za stolom a nevypadli z veľkej hry. Pri tejto veľkej hre nejde len o vojnu na Ukrajine, ale aj o prípadné dohody veľmocí: Spojených štátov, Ruska a Číny. Európski lídri sa prebudili z driemot a usúdili, že na „svetovej scéne“ nemôžu chýbať.

Nuž, môžu.

Organizátori rokovaní európskym komisárom oznámili, že sa s ich účasťou neráta. Poslali ich na chodbu. Inými slovami, dali im do rúk vedierko s hračkami a vyprevadili ich do detského kútika. Aby sa trochu pohrali, kým budú dospelí pracovať.
Potom, o pár dní, si to komisári vynahradili na zasadaní EPC. Ak neviete, čo tá skratka znamená, o nič ste neprišli. Nikto to nevie – s výnimkou tých, ktorí tam musia chodiť.

Vážení priatelia, to, čo sa odohralo v Abú Zabí, nie je len zlá správa. Pre Európu je to diplomatická katastrofa. A môže si za to sama. Roky pracovala na tom, aby boli jej vzťahy s Ruskom nenapraviteľné. Heslom dňa bolo „nijaké rokovania, boj a porážka Ruska“. Popri tom pracovala na tom, aby boli jej vzťahy s Čínou a Spojenými štátmi chladné…

Výsledok? Rokovalo sa o Európe bez Európy. Presnejšie, Európu na rokovaní zastupovalo Rusko na jednej strane a Ukrajina so Spojenými štátmi na druhej strane. EÚ sa do zostavy nezmestila.

Témou pritom nebola len Ukrajina. Ako to naznačovali traja zúčastnení, veľkou témou je európska bezpečnostná architektúra. Teda nový bezpečnostný poriadok pre Európu. Dohody majú dať bezpečnostné záruky pre Rusko aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. A zároveň majú zohľadňovať záujmy Američanov v ich protektoráte – v Európe.

Na vyššej úrovni sa pracuje aj na tichých dohodách medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou. Nie, nemajú to byť spojenecké dohody. Hybridná vojna pokračuje. Majú to byť bezpečnostné dohody, ktoré určia podobu globálneho poriadku.

Európa správne pochopila, že svojou politikou „zákazu rokovaní“ sa vyradila z hry. Hlási sa, chce naskočiť na vlak. A nejako to už nejde. Rusko jej odkázalo, že zatiaľ na rozhovory s lídrami EÚ nevidí dôvod. Možno neskôr. Zrejme s tým, že pri táraní európskych komisárov budú zúčastnení hlasno zívať.

Pre nás, Európanov, je to krutý stav. No je pochopiteľný. Varovali sme pred tým roky. Zakazovať si rokovania, nadávať Rusom do zločincov, bombardovať územie Ruska s nasadením európskych zbraní, vychovávať verejnosť k primitívnej protiruskej nenávisti – a potom sa vtierať do rokovaní s Ruskom? To pôjde ťažko.

Abú Zabí ukázalo ešte jednu vec, ktorá mnohým unikala: veľké preskupenie síl. Také, ktoré Európu posúvajú na perifériu.

Európski lídri trochu zaspali dobu. Ušlo im, ako sa svet zmenil. Časy, keď bola Európa v strede javiska svetových dejín, sa skončili. EÚ je americký bezpečnostný protektorát. Pričom jeho váha upadá.

Čína za posledných dvadsať rokov vyrástla na najväčšiu svetovú ekonomiku (v reálnom HDP, v parite kúpnej sily). Rusko sa zotavilo. Stalo sa najväčšou európskou ekonomikou. Predbehlo Nemecko. Spojenectvo týchto dvoch veľmocí z nich robí hegemóna eurázijského kontinentu. Silou, ktorá to brzdí, sú Spojené štáty. A ich mohutný finančný a jadrový arzenál na území Európy.

Preto sa s európskymi vyjednávačmi veľmi neráta. Iste, patrí sa ich vypočuť. Časom ich asi prizvú za stôl. Pokúsia sa identifikovať ich zmätené postoje. No nebudú ich vnímať ako superťažkú váhovú kategóriu. Bude to návšteva rokovacej miestnosti pre tých z detského kútika.

Európa sa tento týždeň dozvedela, kde je jej miesto. Na chodbe. A na čakačke. EÚ má trpezlivo čakať, kým ju pozvú na rokovania o európskom bezpečnostnom poriadku.

Ak sa chce Európa z tohto potupného stavu vymaniť, bude si to žiadať veľa obratnosti. A veľa politického realizmu.

Riešenia existujú. EÚ je obchodná veľmoc s 500-miliónovým vnútorným trhom. Počtom obyvateľov prerástla Spojené štáty. Ekonomickou silou (reálny HDP) sa im môže vyrovnať, ak reštartuje voľný obchod a rozvoj. Európska diplomacia môže mať svoju váhu.

Chce to len viac suverénneho uvažovania. A viac suverénnej politiky namierenej na presadzovanie európskych záujmov.

Čiže: chce to odchod prispatých progresívnych kádrov do dôchodku. Najlepšie predčasného.

Autor: Dag Daniš - zástupca šéfredaktora portálu Marker

Zdroj: marker.sk / InfoVojna