PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

VIDEO: „USA a Izrael vojenským útokom na Irán uprostred rokovaní porušili medzinárodné právo. Irán neporušil nič. Ukrajina porušila všetko, čo sa porušiť dalo. Vždy keď USA a ich spojenci zasahujú, situácia sa vždy zhorší. Irak bol zničený, Sýria bola zničená, Líbya bola zničená. Teraz sa to isté deje s Iránom. Spustením tejto agresie vystavili USA svojich arabských spojencov riziku.,“ vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov

27.03.2026 10:30
Šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre francúzsku verejnoprávnu televíziu France Télévisions zdôraznil, že útoky Iránu na ciele v arabských krajinách regiónu sú dôsledkom vojenskej operácie Spojených štátov a Izraela, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom. Zároveň však odmietol akékoľvek paralely s vojnou na Ukrajine. Vyjadril sa tiež ku vzťahom medzi Ruskom a Európou, Ruskom a Spojenými štátmi, ale aj k Donaldovi Trumpovi a jeho vyjednávačom a tiež k Aljašským dohodám a k Emmanuelovi Macronovi.

Ruská vláda odmietla obvinenia, že poskytuje Iránu spravodajské informácie na boj proti americkým vojenským cieľom na Blízkom východe. „Dodali sme Iránu určité vojenské vybavenie, ale nemôžeme súhlasiť s obvinením, že Iránu pomáhame spravodajskými informáciami,“ povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre francúzsku verejnoprávnu televíziu France Télévisions.

Šéf ruskej diplomacie povedal, že súradnice amerických vojenských základní v oblasti sú známe a verejne dostupné, takže spravodajské služby ich nemusia zverejňovať. „Neprekvapuje ma, že na ne Irán útočí,“ dodal. Súčasne potvrdil, že Moskva a Teherán zostávajú strategickými partnermi.

„Nemôžeme súhlasiť s obvineniami, že pomáhame Iránu poskytovaním spravodajských informácií. Súradnice amerických vojenských základní v regióne sú známe všetkým – ide o verejne dostupné informácie,“ povedal ruský minister zahraničia.

„Irán neporušil nič. Ukrajina porušila všetko, čo sa porušiť dalo,“ uviedol ďalej Sergej Lavrov.

„Vždy keď Spojené štáty a ich spojenci zasahujú, situácia sa zhorší. Irak bol zničený, Sýria bola zničená, Líbya bola zničená. Teraz sa to isté deje s Iránom,“ dodal.

Lavrov zdôraznil, že útoky Iránu na ciele v arabských krajinách regiónu sú dôsledkom vojenskej operácie Spojených štátov a Izraela, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom. Zároveň však odmietol akékoľvek paralely s vojnou na Ukrajine.

Ruský minister zahraničných vecí uviedol, že kľúčom k urovnaniu konfliktu na Blízkom východe je zastavenie agresie USA a Izraela proti Iránu.

V rozhovore pre francúzsku televíziu súčasne poukázal na to, že agresia USA vyvoláva otázky ohľadom amerických vyjednávačov. V tejto súvislosti pripomenul, že už druhýkrát došlo k tomu, že agresia voči Iránu sa začala uprostred rokovaní. „Všetci o tom hovoria. To nemôže nevyvolávať otázky o amerických vyjednávačoch, ktorí tento politicko-diplomatický proces ´viedli´,“ cituje Lavrova agentúra TASS.

Celý rozhovor (titulky zapnete kliknutím na symbol "C" v lište videa prehrávača YouTube. Ďalším kliknutím na ikonu umiestnenú vľavo od symbolu ozubeného kolieska si vyberiete možnosť titulky, resp. C, kliknutím sa vám zobrazí možnosť automatický preklad (auto-translate) a následne si z možností prekladu vyberiete slovenčinu, češtinu alebo iný ľubovoľný jazyk):

Prepis rozhovoru

Otázka (preložená z francúzštiny): Predtým, než budeme hovoriť o situácii na Ukrajine, pozrime sa na vývoj na Blízkom východe. Spojené štáty a Izrael začali vojenskú operáciu proti Iránu pred 20 dňami. Pevne stojíte na strane Iránskej islamskej republiky, ktorá je vaším spojencom. Prečo to robíte?

Sergej Lavrov: Naším hlavným cieľom je dodržiavanie medzinárodného práva, nie ani tak obrana Iránu, ktorý je viac než len naším spojencom – je naším strategickým partnerom, ako sa uvádza v príslušnej medzištátnej dohode. Nemyslím si, že Francúzi, ktorí historicky deklarujú svoj záväzok k medzinárodnému právu, nevidia, čo sa deje. V skutočnosti to ani netreba „vidieť“, pretože to sledujeme každý deň v reálnom čase.

Nemôžeme súhlasiť s tým, keď prezident USA Donald Trump tvrdí, že nepotrebuje medzinárodné právo a riadi sa vlastnou morálkou a vlastným úsudkom. Rusko opakovane upozorňovalo Američanov na výhody dialógu pri riešení problémov v Perzskom zálive a na Blízkom východe ako celku. Zakaždým, keď Spojené štáty a ich spojenci zasiahnu, situácia sa zhorší. Irak, Sýria a Líbya boli zničené (a nie je jasné, kedy sa Líbya opäť dá dokopy).

To isté sa teraz deje s Iránskou islamskou republikou. Už druhýkrát po sebe začala agresia proti tejto krajine práve v čase vrcholiacich rokovaní. Všetci o tom hovoria. To nevyhnutne vyvoláva otázky o amerických vyjednávačoch, ktorí viedli tento politický a diplomatický proces. Keď vysokí predstavitelia americkej administratívy hovoria s chvastúnstvom a hrdosťou o chladnokrvnom zabití iránskeho najvyššieho vodcu a ďalších členov vedenia krajiny, ťažko to možno vnímať inak než ako cynické správanie.

Zastávame názor, že treba zabezpečiť záujmy Iránu aj všetkých krajín regiónu vrátane našich blízkych strategických partnerov z Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktorých sa táto agresia zo strany USA a Izraela tiež dotýka. Nedávno naši arabskí priatelia hovorili o dvoch vojnách. Jedna je vojna vedená Spojenými štátmi a Izraelom proti Iránu, na ktorej sa nijako nepodieľajú. Druhá sú podľa nich nevyprovokované útoky Iránu na rôzne ciele v arabských monarchiách v Perzskom zálive. Je pre mňa ťažké prijať túto logiku, pretože základná príčina – americko-izraelská agresia – je kľúčom k riešeniu. Nie je náhoda, že včera, 25. marca, generálny tajomník OSN António Guterres najskôr vyzval Spojené štáty a Izrael, aby zastavili vojnu, a až potom vyjadril nádej, že Irán sa zdrží útokov na objekty v arabských štátoch.

Otázka (preložená z francúzštiny): Počula som tieto vyjadrenia. Americké spravodajské služby však tvrdia, že pomáhate Iránu určovať ciele amerických základní. Je to pravda? Ako ďaleko zájde Rusko v podpore Iránu? Dodávate Iránu zbrane? Potvrdzujete transfery výzbroje?

Sergej Lavrov: Ste veľmi schopná novinárka, pretože najprv ste sa opýtali, či je pravda, že pomáhame Iránu, a potom ste bez čakania na odpoveď prešli k otázke, ako ďaleko táto pomoc zájde.

Prezident Vladimir Putin a jeho hovorca Dmitrij Peskov sa už vyjadrili k otázke dodávok spravodajských informácií Iránu, ktorú médiá zveličujú.

Uviedli, že Rusko má s Iránom blízke vzťahy. Máme dohodu o vojensko-technickej spolupráci. Dodali sme Iránu určité druhy vojenskej techniky, ale nesúhlasíme s obvineniami, že poskytujeme Iránu spravodajské informácie.

Spomenuli ste informácie o polohe amerických vojenských základní. Ich súradnice pozná každý v regióne. Nie sú utajované. Tieto informácie sú voľne dostupné. Neprekvapuje ma, že Irán na ne útočí.

Zaznamenali sme, že keď bolo zrejmé, že sa pripravuje vojna, naši partneri z krajín Perzského zálivu dôrazne vyzývali Spojené štáty, aby sa do tohto nezodpovedného dobrodružstva nepúšťali. Jasne uviedli, že neposkytnú svoj vzdušný priestor ani nedovolia využívať americké základne na svojom území na útoky proti Iránu. Každý, kto má aspoň základné znalosti o vedení vojny, však vie, že americké základne v regióne sa využívali na zhromažďovanie a prenos spravodajských informácií vrátane satelitných dát. To, že sú tieto základne občas napádané, je dôsledkom nezodpovedného kroku, ktorý bol podniknutý bez rozumného dôvodu. Američania z týchto základní evakuovali väčšinu personálu nie bez príčiny. Vedeli, čo sa chystá. Spustením tejto agresie vystavili svojich arabských spojencov riziku.

Otázka (preložená z francúzštiny): Z ekonomického hľadiska je táto vojna pre Rusko výhodná? Môžete teraz predávať viac ropy do Ázie? Tento obchod prináša miliardy dolárov do ruského rozpočtu. Pomôže vám to zvládnuť deficit a financovať vojenskú operáciu na Ukrajine?

Sergej Lavrov: Nikdy nekonáme s cieľom niekomu niečo vziať. Nikdy sa netešíme z toho, že vojny rozpútané inými vedú k výkyvom na globálnych trhoch a zvyšujú ceny energií a iných komodít, ktoré Ruská federácia exportuje. Bez ohľadu na okolnosti budeme obchodovať a udržiavať ekonomické vzťahy so všetkými, ktorí o to majú záujem.

Vidíme záujem Spojených štátov, ktorý otvorene deklarujú. Existujú oficiálne dokumenty a vyhlásenia, podľa ktorých sa snažia dominovať globálnym energetickým trhom.

Venezuela je jasným príkladom. Tvrdilo sa, že treba zvrhnúť režim obchodníkov s drogami. V skutočnosti ide o to, že Spojené štáty preberajú kontrolu nad venezuelským ropným priemyslom.

To isté sa teraz deje s Iránom. Prezident USA Donald Trump v podstate otvorene povedal, že chce spolu s Iránom kontrolovať Hormuzský prieliv a všetky dodávky uhľovodíkov, ktoré ním prechádzajú.

Nikto neodsúdil výbuchy na plynovodoch Nord Stream, ktoré vykonali ukrajinskí sabotéri zrejme s podporou západných spravodajských služieb. Ani Francúzsko, ani Nemecko ich neodsúdili; najmä Nemecko nie. Myslím si, že je to hanba pre krajinu takého významu, že „prehltne“ akt sabotáže a terorizmu namierený proti jej základným záujmom. Spojené štáty teraz hovoria, že chcú prevziať kontrolu aj nad Nord Streamom.

Na ruské spoločnosti Lukoil a Rosnefť boli uvalené sankcie. Ich zahraničné aktíva čelia pokusom o korporátne ovládnutie. Nie sme to teda my, kto sa snaží získať nelegálne výhody prostredníctvom svojich krokov v medzinárodných vzťahoch.

Zopakujem: vždy budeme plniť svoje záväzky bez ohľadu na ekonomickú situáciu. Budeme udržiavať vzťahy s partnermi, ktorí sa riadia rovnakými princípmi – na rozdiel od Európskej únie, ktorá sa rozhodla jednostranne zrušiť všetky zmluvné a iné dohody s Ruskou federáciou. Toto bolo rozhodnutie Paríža a Berlína, a samozrejme aj vašich priateľov v pobaltských republikách a v Poľsku, ktoré nemôžem nespomenúť.

Otázka (preložená z francúzštiny): Keď sa začala vojna, americký prezident Donald Trump povedal, že chce zrušiť sankcie na ruskú ropu. Urobil v tomto smere niečo?

Sergej Lavrov: Toto je veľmi zaujímavá téma. Rovnako ako sankcie uvalené EÚ a jej jednotlivými členskými štátmi – vrátane, samozrejme, Británie – sú aj americké sankcie úplne nelegitímne. Ich dodržiavanie neprichádza do úvahy.

Nerozumieme ani nemôžeme podporiť postoj krajín, ktoré sú nútené byť súčasťou týchto úplne nezákonných obmedzení. Predstavitelia Spojených štátov, ako minister financií alebo minister energetiky, hovoria, že veľkoryso dovolili Ruskej federácii predávať ropu, ktorá už bola na mori, v tankeroch, pričom naznačujú, že Rusko môže z tejto „ústretovosti“ profitovať jeden mesiac. V skutočnosti tankery, ktoré sú už na mori a smerujú do svojich cieľov, pokračujú v pohybe presne tak, ako predtým.

O zrušení nezákonných sankcií sa ani nemôžeme baviť. Pre nás a našich čestných a spoľahlivých partnerov jednoducho neexistujú.

Otázka (preložená z francúzštiny): Povedali ste, že USA a Izrael porušujú medzinárodné právo v Iráne. Môžeme vám položiť tú istú otázku a povedať, že Rusko porušuje medzinárodné právo na Ukrajine?

Sergej Lavrov: Nebol som to ja, kto otvoril otázku porušovania medzinárodného práva zo strany USA a Izraela v Iráne. Je to tvrdý fakt, ktorý nikto nespochybňuje – vrátane vedenia Francúzskej republiky a viacerých ďalších krajín EÚ. A je to úplne jasné aj na iných kontinentoch.

Zdôraznil by som, že v júni 2025 aj vo februári 2026 prebiehal rokovací proces. A útoky – bez vyhlásenia vojny, bez akéhokoľvek odôvodnenia – sa uskutočnili uprostred týchto rokovaní, tesne pred ďalším plánovaným kolom. To je, samozrejme, zrada. Opakujem, že to u mnohých vyvoláva otázky o úlohe amerických vyjednávačov.

Spomenuli ste Ukrajinu a medzinárodné právo. V tejto súvislosti si budem musieť vziať viac vášho času než pri predchádzajúcich otázkach.

Keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz (ak si spomínate na to obdobie), Ukrajina vyhlásila nezávislosť na základe osobitnej deklarácie, v ktorej sa uvádzalo, že krajina bude suverénnym, nezávislým, nejadrovým, neutrálnym štátom, ktorý nevstúpi ani sa nebude usilovať vstúpiť do žiadnych vojensko-politických blokov.

Táto deklarácia tiež uvádzala, že Ukrajina ako nezávislý štát zabezpečí legitímne ľudské práva, vrátane práv etnických menšín a, ako bolo deklarované, ich jazykových a náboženských práv.

Uznali sme nezávislosť tejto Ukrajiny – nie tej, ktorú vedie nacistický nacionalistický režim, ktorý naši západní kolegovia priviedli k moci počas prevratu vo februári 2014. Ako garanti Francúzsko, Nemecko a Poľsko podpísali dohody medzi vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozíciou, ktoré predpokladali vytvorenie vlády národnej jednoty a konanie nových predčasných volieb. Na druhý deň ráno, keď opozícia pošliapala podpisy Francúzska, Nemecka a Poľska, ani Paríž, ani Berlín, ani Varšava ani len nezvýšili hlas alebo nepožadovali, aby opozícia dodržala svoje záväzky.

Keď sme sa na to pýtali našich francúzskych a nemeckých kolegov, povedali nám, že demokracia niekedy naberá úplne nečakané obraty. Potom sa začala agresia kyjevského režimu proti vlastným občanom: viac ako 40 ľudí bolo upálených v Odese; centrum Luhanska a mnohé ďalšie mestá a obce boli bombardované. Začala sa vojna.

Na podnet vtedajšieho francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej bol spustený normandský proces za účasti ruského prezidenta Vladimira Putina a vtedajšieho ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý vyústil do podpisu minských dohôd vo februári 2015. Tieto dohody, podotýkam, schválila Bezpečnostná rada OSN.

O niečo neskôr – pomerne nedávno – po odchode Hollanda a Merkelovej z funkcií oni spolu s bývalým ukrajinským prezidentom Porošenkom priznali, že nikdy nemali v úmysle tieto dohody dodržať – v očividnom rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Chceli získať čas na „napumpovanie“ ukrajinského nacistického režimu zbraňami.

Jeho nacistický charakter sa prejavoval, mierne povedané, v sérii zákonov, ktoré sa začali prijímať ešte dlho pred špeciálnou vojenskou operáciou – zakazovali ruský jazyk vo všetkých oblastiach: vo vzdelávaní (na školách aj univerzitách), v kultúre, v knihách a médiách. Bol prijatý aj zákon zakazujúci kanonickú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev.

Pýtali ste sa, aký je rozdiel medzi situáciou v Iráne a na Ukrajine. Rozdiel je v tom, že Iránska islamská republika neporušila žiadne medzinárodné záväzky vrátane tých, ktoré sa týkajú jej jadrového programu. V roku 2015 bola podpísaná Spoločná komplexná akčná dohoda, ktorú schválila Bezpečnostná rada OSN. Spojené štáty ju podkopali, keď v roku 2017 počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa od dohody odstúpili – čím porušili všetky svoje záväzky. Irán neporušil nič. Ukrajina spolu so svojimi západnými patrónmi porušila všetko, čo sa porušiť dalo.

A keď sme v decembri 2021 navrhli uzavrieť dohody s USA a NATO o bezpečnostných zárukách, ktoré by zabezpečili vyvážený prístup k bezpečnosti a stabilite na základe rovnováhy záujmov medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom, bolo nám povedané, že nás do toho nič nie je a že Ukrajina vstúpi do NATO. Tvrdiť teda, že sme nikoho nevarovali, alebo že Francúzsko, Nemecko a ďalší patróni Ukrajiny nevedeli, že smerujú k kríze, podľa môjho názoru nie je úplne presné. Som si istý, že seriózni francúzski politológovia a politici veľmi dobre chápu, čo sa stalo a čo spôsobilo súčasnú krízu.

Otázka (preložená z francúzštiny): Počuli sme ruskú pozíciu. Je formulovaná už štyri roky. Rozumieme, že sa líši od postoja Francúzska, Poľska, Nemecka a ďalších európskych krajín, ktoré sa domnievajú, že „intervencia“ alebo „invázia“ na Ukrajine predstavuje porušenie medzinárodného práva. Už viac ako štyri roky zúri vojna. Dňa 24. februára tohto roku ste uviedli, že nie všetky ciele boli dosiahnuté. Chceli by sme pochopiť, aké sú vaše ciele. Napríklad v utorok ste spáchali jeden z najhorších aktov agresie, keď ste spustili masívny dronový útok na mestá a zámerne cielili na školy a nemocnice. Zahynuli stovky civilistov. Aké sú vaše ciele? Civilisti? Ako ďaleko ste pripravení zájsť, aby ste dosiahli víťazstvo nad Ukrajinou?

Sergej Lavrov: Poznamenali ste, že naša pozícia sa líši od postoja Francúzska, Nemecka a Poľska. Nepredkladal som pozíciu, ale uvádzal fakty – fakty, ktoré naši západní kolegovia tvrdošijne odmietajú uznať. Tieto fakty nemožno poprieť, pretože vznikli konaním našich francúzskych, nemeckých, poľských a ďalších susedov, ktorí teraz kategoricky odmietajú priznať, že pred dvanástimi rokmi garantovali urovnanie, ktoré bolo ignorované, pošliapané a ich diplomatické úsilie zmarené – pričom oni zostali ticho a zniesli túto urážku.

O rok neskôr, vo februári 2015, to isté Nemecko a Francúzsko podporili a schválili v Bezpečnostnej rade OSN to, čo nazvali svojimi zárukami minských dohôd, len aby neskôr priznali, že ich nikdy nemali v úmysle plniť.

Nehovorím teda o pozícii Ruska na rozdiel od Západu, ale o faktoch, ktoré sa Francúzsko, Nemecko a mnohí vaši partneri z NATO a EÚ hanbia priznať. Žiadny racionálny politik v Európe nemôže nepochopiť zradu, ktorá je v týchto krokoch obsiahnutá.

Pokiaľ ide o ciele, ktoré sledujeme, tie jasne formuloval prezident Vladimír Putin. Opakovane sme ich opakovali. Sú definované príčinami tejto krízy. Po prvé, na politickej úrovni nám bolo ubezpečené, že Ukrajina nebude prijatá do aliancie a že sa NATO nebude rozširovať. Potom, keď boli tieto ubezpečenia a dohody – dosiahnuté v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe – porušené, povedali nám, že išlo len o politické záväzky, nie o právne. Inými slovami, klamali nám, keď tieto politické deklarácie podpisovali na najvyššej úrovni OBSE.

Druhý problém, ktorému my a naši krajania – Rusi a rusky hovoriaci obyvatelia na Ukrajine – čelíme, je totálna likvidácia ich práv, na ktorú takzvané majáky slobody a demokracie ako Francúzsko a ostatní členovia EÚ reagujú úplným mlčaním. Viete si predstaviť krajinu, ktorá zakáže jazyk, a to dokonca úradný jazyk OSN, vo všetkých možných oblastiach? Na Ukrajine môže používanie ruštiny viesť k administratívnym alebo dokonca trestnoprávnym postihom. Nedávno sme hovorili o Iráne, kde hebrejčina nie je zakázaná. V Izraeli nie je zakázaný žiadny jazyk – ani arabčina, ani žiadny iný. No Ukrajina je v tomto ohľade výnimkou a takéto praktiky presadzuje.

Západ teraz Ukrajine sľubuje „bezpečnostné záruky“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron o tejto téme hovoril s takým horlivým presvedčením, keď tvrdil, že tieto „záruky“ – vrátane nasadenia „stabilizačných síl“ z nešpecifikovaných medzinárodných štruktúr – sú súčasťou riešenia. V skutočnosti by to znamenalo priamu okupáciu.

Aj keby sme abstrahovali od konkrétnych foriem týchto bezpečnostných záruk – komu majú slúžiť? Nacisstickému režimu. Ani Francúzsko, ani Nemecko, ani ktokoľvek iný na Západe momentálne Ukrajine nepovedal: „Pomáhame vám. Obnovte ruštinu, ako je zakotvená vo vašej ústave, a prestaňte prenasledovať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev.“ Povedal to niekto? Toto nie je predmet obchodovania. Je to neoddeliteľná súčasť dialógu s akoukoľvek normálnou krajinou (dúfam, že Francúzsko je normálna krajina). Keď teda tvrdíte, že zaručíte bezpečnosť Vladimíra Zelenského a jeho junty – nie je to sloboda, rovnosť ani bratstvo. Je to niečo úplne iné.

A napokon – spomenuli ste civilné obete. Predpokladám, že to vás zaujíma najviac? Uviedli ste sériu zariadení, ktoré podľa vašich zdrojov boli zasiahnuté. Išlo o civilné objekty s civilnými obeťami. Opakovane sme uviedli – slovami prezidenta Vladimíra Putina aj vedenia ruského ministerstva obrany –, že nikdy necielime na čisto civilné ciele. Každý vybraný cieľ jedným alebo druhým spôsobom podporuje operačnú činnosť ukrajinských ozbrojených síl na fronte. Ukrajinské ozbrojené sily, mimochodom, nikdy neváhajú útočiť výlučne na civilné ciele.

Náš predstaviteľ, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí pre zločiny kyjevského režimu Rodion Mirošnik, momentálne pôsobí v Ženeve. Priniesol so sebou konkrétne dôkazy – rozsiahlu dokumentáciu o zločinoch kyjevského režimu a jeho porušeniach medzinárodného humanitárneho práva.

Pokiaľ ide o obvinenia na našu adresu – nikdy sme nevideli konkrétne dôkazy. Len televízne reportáže alebo príspevky na sociálnych sieťach. Spomeňte si, ako hneď na začiatku tejto krízy sa nás pokúšali obviniť na základe záberov, ktoré novinári neskôr odhalili ako desať rokov starú fotografiu z Iraku.

Moja otázka pre vás je táto: ak ste ako novinári skutočne znepokojení dodržiavaním medzinárodného humanitárneho práva, prečo nevykonáte novinárske vyšetrovanie? Mnohí novinári takéto vyšetrovania robia práve preto, že vládam nedôverujú.

Každý rok cestujem do New Yorku na zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a tam usporadúvam tlačové konferencie. Pýtam sa novinárov: Prečo nikto nepoloží jednu jednoduchú otázku? Keď vaši kolegovia z BBC v apríli 2022 odvysielali zábery z predmestia Kyjeva – obytnej štvrte Buča –, kde boli úhľadne poukladané telá s viazanými rukami a tvrdili, že ide o zverstvá spáchané ruskými ozbrojenými silami, obvinili nás zo všetkého možného a uvalili nové sankcie. Odvtedy uplynuli štyri roky. Stále nemôžeme získať zoznam osôb, ktorých telá BBC ukázalo. Nie je to spravodlivá otázka od krajiny, ktorú obviňujú z týchto „zverstiev“? Nič nebolo dokázané. Obrátili sme sa na generálneho tajomníka OSN a Radu OSN pre ľudské práva. Ich odpovede boli hanblivo vyhýbavé – tvrdia, že sa tým nemôžu zaoberať. Prečo? Ak to António Guterres a jeho tím – ktorý v podstate privatizoval sekretariát OSN v prospech Západu – nedokážu vyriešiť, prečo do toho nevstúpia novinári? Novinári, ktorí v iných prípadoch prejavujú takú horlivosť, že im možno len závidieť.

Buča. Ak chcete, toto je moja výzva pre vás. Ste seriózna, veľká mediálna spoločnosť. Keď sa pýtate, prečo Rusko všetkých zabíja – možno by ste mali predložiť aspoň nejaké dôkazy. My šírime dôkazy o zverstvách ukrajinského režimu, vrátane dnešného dňa opäť na platforme OSN v Ženeve. Vyzývam novinársku obec, aby tiež prejavila určitú vyváženosť a zodpovednosť.

Otázka (preložená z francúzštiny): Spomenuli ste BBC ako príklad. Náš kanál tiež informuje o civilných obetiach a videli sme aj natočili budovy zničené ruskými dronmi. Chcela by som sa opýtať na inú vec. Mali ste stretnutia s ukrajinskými predstaviteľmi a s členmi administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ako pokračujú mierové rokovania? Ste sklamaný z konania Donalda Trumpa a z jeho schopnosti ukončiť túto vojnu?

Sergej Lavrov: Povedali ste, že vaša spoločnosť podobne ako BBC ukazuje zničené budovy. Môj príklad bol úplne iný: keď tím BBC reportovala z predmestia Kyjeva a ukazoval zábery tiel, nebola tam zaznamenaná žiadna iná novinárska skupina. Už štyri roky sa snažíme získať totožnosť osôb, ktorých telá boli na tých záberoch ukázané. Dal by sa očakávať, že takéto otázky budú zaujímať každého novinára. Povzbudzujem vás, aby ste sa touto vecou aspoň zaoberali. Udalo sa v Buči sa stalo široko známym, no Západ sa ho usilovne snaží zabudnúť. A novinári, ktorí boli vždy známi svojou dôkladnosťou, o tom nepovedia ani slovo.

Pokiaľ ide o rokovania, prezident Vladimír Putin opakovane uviedol, že Rusko je za vyriešenie ukrajinského konfliktu, ktorú vyvolal Západ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a britský premiér Keir Starmer verejne vyjadrili úmysel uštedriť Rusku „strategickú porážku“. „Ani krok späť.“ Všetky nedávne stretnutia NATO a EÚ znovu potvrdili pokračujúcu podporu kyjevskému režimu vrátane budúcich bezpečnostných záruk po skončení tejto vojny, ktorú Západ proti nám rozpútal rukami týchto nacistov.

Proces rokovaní bol predovšetkým formovaný výsledkami summitu prezidenta Vladimíra Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa konal na Aljaške v auguste 2025 – summitu, na ktorý sme boli pozvaní. Prezident Vladimír Putin pozvanie prijal. Pred týmto stretnutím prišiel do Moskvy zvláštny vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff s balíkom návrhov v mene prezidenta Trumpa. Prezident Vladimír Putin opakovane povedal, že tieto návrhy boli dôkladne preskúmané. Obsahovali body kompromisného charakteru.

Na konci, keď sme prišli na Aljašku, prezident Putin povedal prezidentovi Trumpovi, že Rusko návrhy preskúmalo a oceňuje, že riešia hlavnú úlohu: základné korene konfliktu a reálnu situáciu na mieste po referendách, v ktorých obyvatelia juhovýchodnej Ukrajiny potvrdili svoju vôľu znovu sa zjednotiť s Ruskou federáciou. Prezident Putin povedal prezidentovi Trumpovi, že Rusko s americkými návrhmi súhlasí. Bolo dosiahnuté jasné porozumenie.

Dnes sa často hovorí o „duchu z Anchorage“. Prezidenti Vladimír Putin a Donald Trump mali vždy dobré vzťahy. Rešpektujú sa navzájom, hoci v mnohých veciach nesúhlasia. Vedia však, ako by mali muži a veľkí politici navzájom hovoriť: v otvorenom a úprimnom dialógu, bez vyhýbania sa problémom a rozporom. O tom bol ten dobrý „duch“. Napriek tomu nejde ani tak o „ducha“, ale o jasné dohody, ktoré tam boli dosiahnuté. Američania o tom vedia. Po Anchorage bol ďalší pokrok v rokovaniach blokovaný vedením EÚ a NATO, najmä Ursulou von der Leyenovou a Markom Ruttem, ktorí usilovne podkopávali tieto dohody a snažili sa odkloniť americkú administratívu od dohôd, ktoré sama predložila a Rusko podporilo. Predĺženie konfliktu je do značnej miery spôsobené práve touto podvratnou politikou vedenia Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

Ako viete, po Aljaške prebehlo niekoľko kôl rokovaní, posledné tesne pred tým, ako USA a Izrael zaútočili na Irán. Teraz nastala pauza. Napriek tomu vieme o kontaktoch, ktoré prebiehali medzi Američanmi a Ukrajincami. Boli sme o tom informovaní. Vidíme, že americká strana vynakladá maximálne úsilie, aby získala súhlas Kyjeva s dohodami, ktoré dosiahli ruský a americký prezident na Aljaške. Veríme, že tento prístup je jediný správny.

Otázka (preložená z francúzštiny): Predtým, ako prejdeme k vzťahom s Francúzskom a Európskou úniou, by som sa chcela opýtať: stále dôverujete Donaldovi Trumpovi? Považujete ho za dobrého človeka a spoľahlivého partnera? Moja druhá otázka: Prečo prezident Vladimír Putin nechce stretnúť sa s prezidentom Volodymyom Zelenským a rokovať s ním priamo?

Sergej Lavrov: Pokiaľ ide o dôveru, spoliehame sa na konkrétne činy. Rétoriky je veľa – Washington, Paríž, Berlín, Brusel aj Londýn jej produkujú obrovské množstvo –, ale my dôverujeme hmatateľným skutkom.

Zopakujem: práve sme dostali informácie od našich amerických kolegov a máme všetky dôvody veriť, že sú pravdivé, že pracujú na finalizácii dohôd dosiahnutých na Aljaške. To odráža rozsah ich angažovanosti voči kyjevskému režimu. Považujem to za jedinú možnú cestu ďalej. Aljašské dohody samozrejme neboli úplné; po tom, ako Kyjev súhlasí s dohodami z Anchorage, bude potrebné riešiť širokú škálu ďalších otázok.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú už spomenuté otázky týkajúce sa ruského jazyka a kánonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Neverím, že by sme mali očakávať nejaké iniciatívy z kyjevskej strany v týchto oblastiach. Namiesto toho je potrebné, aby Európska únia a NATO trvali na obnovení ustanovení ukrajinskej ústavy, ktoré zaručujú práva všetkých národnostných menšín, najmä ruskej národnostnej menšiny a rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny, vrátane ich jazykových a náboženských práv.

Skutočnosť, že Západ a Francúzsko, ktoré je dlhodobo známe svojimi demokratickými tradíciami, o tejto veci úplne mlčí, naznačuje, že EÚ a NATO majú v úmysle udržiavať nacistický režim v Kyjeve a pripravovať pôdu pre ďalšiu vojnu proti Ruskej federácii.

Nejde len o slogany, že Rusko niekoho opäť „zaútočí“ do roku 2030, alebo ešte skôr. Svedčíme aj o bezprecedentných rozhodnutiach zvyšovať vojenské výdavky na rekordné úrovne. Veľký spisovateľ Anton Čechov kedysi napísal, že ak na javisko postavíte pušku, nevyhnutne vystrelí. Dnes Európska únia aktívne stavia na javisko európskej geopolitiky delostrelectvo a lietadlá. Dokonca aj váš prezident Emmanuel Macron sa pokúsil „postaviť“ na toto európske javisko jadrovú bombu. Teraz presadzuje novú strategickú iniciatívu, ponúka francúzske jadrové sily ako jadrový dáždnik a deklaruje plány na rozšírenie francúzskeho jadrového potenciálu bez uvedenia množstva.

Mohli by sme dlho hovoriť o vojenských prípravách, ktoré momentálne prebiehajú v Európe. Opozičné strany vo Francúzsku aj v Nemecku čoraz viac vyjadrujú obavy, že to nedopadne dobre. Verím, že zodpovední európski politici pri moci by mali tieto varovania brať vážne.

Medzitým sám Volodymyr Zelenskyj uvádza, že Kyjev nemá v úmysle nič postúpiť a navrhuje iba prímerie pozdĺž kontaktnej línie. Povedal, že nikdy neuzná výsledky referend, v ktorých obyvatelia Novoruska a Donbasu rozhodli o pripojení k Rusku za právoplatné, a tvrdí, že územie zostane ukrajinské a nakoniec bude znovu dobyté. To nemá nič spoločné s dohodami dosiahnutými na Aljaške.

Po druhé, Volodymyr Zelenskyj hovorí, že je nevyhnutné okamžite zastaviť na kontaktnej línii. Podporujú ho v tom francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a britský premiér Keir Starmer. Ako som však uviedol, v praxi to znamená podporu zmrazenia konfliktu – v ktorom kyjevský režim momentálne prehráva – a poskytnutie záruk režimu, aby si udržal kontrolu nad zvyšným územím. Tento prístup nevyžaduje návrat k dodržiavaniu Charty OSN, ktorá zaručuje ľudské práva vrátane jazykových a náboženských, ani neukladá režimu povinnosť plniť svoje záväzky podľa medzinárodných dohovorov.

Je to Európa – nie širší Západ –, ktorá sa snaží udržať nacistický režim na Ukrajine priamo na našich hraniciach. A keď generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlási, že Ukrajina vstúpi do Aliancie, ako to máme považovať za zdravý rozum? Keď ani francúzsky prezident Emmanuel Macron, ani nemecký kancelár Friedrich Merz, ani nikto iný nenamieta proti Ruttovým vyhláseniam, čo si máme myslieť?

Otázka (preložená z francúzštiny): Spomenuli ste dodávku jadrovej bomby z Európskej únie. O ničom takom sme nikdy nepočuli a v zásade nikto vo Francúzsku nikdy nepovedal, že by sa jadrová bomba mala dodať na Ukrajinu. Spomenuli ste aj Francúzsko. Pred mesiacom ste povedali, že ak by francúzsky prezident Emmanuel Macron myslel vážne rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, mohol mu jednoducho zavolať. Chcem sa teda opýtať: Chce Vladimír Putin hovoriť s Emmanuelom Macronom? Chcete obnoviť dialóg s Európanmi, alebo ich považujete za nepriateľov?

Sergej Lavrov: Po prvé, nikdy som nespomenul, že Francúzsko a Británia majú v úmysle dodať Ukrajine buď „špinavú bombu“, alebo komponenty jadrového náboja. Táto informácia pochádza z našich spravodajských služieb a bola zverejnená pred niekoľkými týždňami. V tejto veci sme Parížu a Londýnu predložili oficiálne demarše.

Vieme, že Francúzi, Briti a všetci ostatní to kategoricky popierajú. Je to jediný spôsob, ako si zachovať tvár a vyhnúť sa tomu, aby sa stali hrubými porušovateľmi dohody o nešírení jadrových zbraní. Napriek tomu nepochybujeme o tom, že tí vo Francúzsku a Veľkej Británii, ktorí majú k takejto informácii prístup a sú do veci zapojení, o probléme dobre vedia. Avšak vo svojej odpovedi som to nespomenul. Máme príslovie: Kto sa previní, myslí si, že všetci o tom hovoria. Prepáčte, že ho používam, ale epizódu, na ktorú ste narážali, som nespomenul.

Spomenul som, že prezident Emmanuel Macron verejne oznámil rozhodnutie rozšíriť francúzsky jadrový potenciál a ponúknuť ho európskym krajinám ako dáždnik, možno ako náhradu za americký. Verejne tiež vyhlásil, že Francúzsko bude hromadiť a zvyšovať svoj jadrový arzenál bez toho, aby komukoľvek prezradil jeho kapacitu.

Keď nám Američania hovoria, že by sme mali obnoviť dialóg o strategickej stabilite, jadrovom zastrašovaní a kontrole zbrojenia, veríme, že to bude relevantné v určitej fáze. Podmienky pre takýto dialóg však zatiaľ nie sú dané, pretože Američania úplne podkopali naše partnerstvo vo vojenskej aj strategickej oblasti. Doktrinálne dokumenty Spojených štátov neobsahujú žiadny dôkaz, že sú pripravené vrátiť sa k podmienkam, ktoré umožnili podpísať zmluvy o strategických útočných zbraniach.

V súčasnosti sú Američania skôr naklonení tomu, aby donútili Čínsku ľudovú republiku zapojiť sa do prípadných rokovaní. Naša pozícia je jednoduchá: ČĽR si sama posúdi, čo slúži jej národným záujmom. Čína svoju pozíciu vyjadrila a my ju plne rešpektujeme. Čína však nie je naším spojencom a nemáme žiadne spojenecké záväzky. Na druhej strane Spojené štáty takéto záväzky majú s Francúzskom (ktoré je vašou krajinou a možno vás to zaujíma) aj s Veľkou Britániou. Preto hovoriť o potrebe obnoviť dialóg o jadrovom zastrašovaní a strategickej stabilite pri vylúčení Francúzska a Británie vedie do slepej uličky. Platí to najmä teraz, keď prezident Emmanuel Macron prejavil veľký záujem o jadrové otázky.

Otázka (preložená z francúzštiny): Pán minister, považujete Francúzsko za nepriateľa? Myslíte si, že Rusko a Francúzsko sú nepriatelia?

Sergej Lavrov: Prepáčte, neodpovedal som na vašu otázku o kontaktoch medzi prezidentom Ruska Vladimírom Putinom a prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom. Nebol ani jediný prípad, keď by prezident Macron zavolal do Kremľu a prezident Putin by mu telefón nezobral. Ani raz, nikdy.

Bolo mnoho príležitostí, keď prezident Macron počas špeciálnej vojenskej operácie verejne občas vyhlásil, že prezidentovi Putinovi určite zavolá, ale neskôr, nie teraz.

Ak chcete zavolať svojmu partnerovi, s ktorým máte dlhodobé vzťahy, prečo to oznamovať a potom to neurobiť? Môže to pôsobiť buď ako hrozba, alebo ako gesto na pritiahnutie pozornosti. Ak chcete zavolať a ste seriózny politik, jednoducho zavolajte. Náš prezident telefón vždy zdvihne.

Náš prezident navyše vždy hovorí s prezidentom Macronom jeden na jedného. V kancelárii, odkiaľ prezident Putin komunikuje s prezidentom Macronom, nie je prítomný nikto iný. Zatiaľ čo v Paríži (ako je vidieť v televízii a na sociálnych sieťach) prezident Macron hovorí s prezidentom Putinom za prítomnosti veľkého publika. Nikto to neskrýva. Občas dokonca došlo k únikom o tom, o čom naši prezidenti diskutovali. Zásadný postoj prezidenta Putina je však taký, že je vždy pripravený na dialóg.

Pokiaľ ide o vašu otázku, kto pre nás sú Francúzi a Francúzsko. Nepriateľ? No určite nie spojenec. To vám môžem povedať narovinu.

S Francúzskom sme boli partnermi, rovnako ako s celou Európskou úniou. Mali sme dokonca Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá tvorila základ našich vzťahov. Táto dohoda bola použitá na vytvorenie bezprecedentne rozsiahleho rámca vzťahov. Budovali sme štyri spoločné priestory v hospodárstve, kultúre a bezpečnosti.

Mali sme približne dve desiatky (možno aj viac) špecializovaných odvetvových dialógov. Konali sa aj dva summity ročne, v čase, keď žiadna iná krajina nemala s Európskou úniou dva summity za rok. Boli každoročné stretnutia ministrov zahraničných vecí a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pod ktorých auspiciami bol vytvorený koordinačný mechanizmus na dohľad nad plnením všetkých dohôd. To všetko Európska únia jedného dňa prerušila a Rusko vyhlásila za krajinu, ktorej treba urobiť „strategickú porážku“.

Ak nám niekto hrozí „strategickou porážkou“, kto je pre nás? Partner alebo nepriateľ? Rozhodnutie je na vás. Domnievam sa, že fakty, ktoré boli v informačnom priestore rozsiahle prezentované za posledné štyri roky, stačia na to, aby situáciu pochopil každý.

Zdroj: mid.ru / InfoVojna / spravy.stvr.sk

 

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:

Donald Trump nariadil odložiť vojenské útoky na iránske elektrárne do 6. apríla. Vraj kvôli žiadosti zo strany iránskej vlády. Teherán to však popiera. Iránski predstavitelia rokovaniam s USA viac neveria, myslia si, že ich Američania opäť oklamú. „Osa sionistického odporu“ sa medzitým rozširuje, vodca jemenských povstalcov Húsíov vyhlásil, že ak si to bude vývoj situácie na Blízkom východe vyžadovať, Iránu pomôžu udrieť na izraelské a americké ciele v Perzskom zálive. Takáto eskalácia by ohrozila export saudskej ropy cez Červené more, ktorý slúži ako náhrada za zablokovaný Hormuzský prieliv

Ďalšie sekcie: