VIDEO: „Viac ako 30 štátov sveta má záujem spolupracovať s BRICS,“ oznámil Putin s tým, že počet krajín ochotných vstúpiť do tohto hospodárskeho zoskupenia neustále rastie

12.09.2024 18:30
V krajinách BRICS v súčasnosti žije približne 3,6 miliardy ľudí, čo predstavuje 45 % svetovej populácie. Vytvárajú 28 % svetového nominálneho hrubého domáceho produktu a viac ako tretinu svetového HDP v parite kúpnej sily. Desať členov tohto zoskupenia sa spoločne podieľa približne 40 % na celosvetovej produkcii ropy.

Členovia zoskupenia BRICS plánujú prehĺbiť svoje partnerstvo v rámci tejto organizácie, uviedol vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin a dodal, že 34 krajín vyjadrilo pripravenosť zúčastniť sa na činnosti skupiny v tej či onej forme.

BRICS založili v roku 2006 Brazília, Rusko, India a Čína, pričom Južná Afrika sa pridala v roku 2011. Skupina sa tento rok rozšírila, keď sa jej riadnymi členmi stali Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Rusko, ktoré v súčasnosti organizácii predsedá, bude 22. - 24. októbra hostiť ďalší samit BRICS v meste Kazaň.

„Nemohli sme ignorovať rastúci záujem o BRICS zo strany mnohých štátov. K dnešnému dňu viac ako tri desiatky krajín, presnejšie 34 štátov, deklarovalo svoje želanie pripojiť sa k činnosti našej skupiny,“ povedal Putin na stretnutí bezpečnostných predstaviteľov BRICS v Petrohrade.

Podľa ruského lídra sa členovia dohodli, že budú diskutovať o udelení štatútu partnera krajinám, ktoré sa chcú podieľať na práci skupiny, a že na nadchádzajúcom samite v Kazani prípadne schvália niektorých z uchádzačov.

„Plánujeme tiež zvážiť okruh možných kandidátov na získanie takéhoto štatútu,“ povedal Putin.

V krajinách BRICS v súčasnosti žije približne 3,6 miliardy ľudí, čo predstavuje 45 % svetovej populácie. Vytvárajú 28 % svetového nominálneho hrubého domáceho produktu a viac ako tretinu svetového HDP v parite kúpnej sily. Desať členov sa spoločne podieľa približne 40 % na celosvetovej produkcii ropy.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v júni tohto roku oznámil, že BRICS odhlasoval dočasné pozastavenie podávania nových žiadostí o členstvo a sústredil sa na integráciu krajín, ktoré vstúpili v roku 2024. Lavrov dodal, že bude vytvorená nová kategória „partnerských krajín“ ako „odrazový mostík“ k plnému členstvu

Alžírsko, Vietnam, Indonézia, Turecko, Pakistan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Venezuela, Kazachstan, Kuba, Palestína, Konžská demokratická republika, Gabon, Bangladéš, Bahrajn, Bielorusko, Kuvajt, Senegal a Bolívia patria medzi krajiny, ktoré sa chcú pripojiť k BRICS.

Asistent ruského prezidenta Jurij Ušakov minlý týždeň informoval, že Turecko oficiálne požiadalo o vstup do skupiny, a dodal, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prijal pozvanie Kremľa na nadchádzajúci samitv ruskej Kazani.

Malajzijský premiér Anwar Ibrahim začiatkom septembra uviedol, že jeho krajina sa taktiež zúčastní na stretnutí skupiny, pričom zdôraznil, že netrpezlivo čaká na rozhodnutie o svojej kandidatúre.

Azerbajdžan v auguste oznámil, že oficiálne požiadal o členstvo. A začiatkom tohto roka thajský minister zahraničných vecí uviedol, že jeho krajina dúfa, že sa stane členom BRICS po predložení oficiálnej žiadosti na ministerskom zasadnutí skupiny.

 

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna



 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými