VIDEO: Viktor Orbán priznal, že vtedajší prezident USA Bill Clinton v roku 1999 na neho naliehal, aby Maďarsko napadlo Srbsko
10.02.2026 10:00
Maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil, že od neho v roku 1999 vtedajší prezident USA Bill Clinton žiadal napadnutie Vojvodiny, autonómneho kraja nachádzajúceho sa na severe Srbska. Maďarský líder to skonštatoval v prejave na víkendovom stretnutí Digitálnych občianskych kruhov strany Fidesz.
Clinton mal od Orbána počas jeho prvého mandátu telefonicky požadovať, aby Maďarsko otvorilo druhý front a zaútočilo na Srbsko, alebo „aspoň na nich strieľalo z Maďarska cez Vojvodinu až po Belehrad“.
Vláda to však podľa maďarského ministerského predsedu odmietla a na výslovnú žiadosť šéfa Bieleho domu odpovedala: „Nie, pane!“. „Keby sme v tom čase mali premiéra, ktorý vedel povedať len ‚Áno, pane,‘ boli by sme po krk vo vojne,“ dodal.
Orbán podľa časti prejavu, ktorú citoval maďarský spravodajský web Telex, upozorňoval na otázny osud 300-tisícovej maďarskej menšiny vo Vojvodine a tiež na riziko odvetného úderu v prípade zapojenia sa do konfliktu.
Predseda vlády doplnil, že sa s Clintonom dohodli, že túto otázku prerokujú osobne na samite NATO, ktorý bol naplánovaný na ďalší týždeň, ale Američania túto tému už údajne nikdy nenastolili. „Je možné povedať nie, keď na to máte odvahu,“ skonštatoval pred publikom.
Podľa neho o niekoľko rokov história diplomacie opíše, aké informácie a od koho sa dostali ku Clintonovi a presvedčili ho, aby spornú požiadavku smerom k Budapešti už viac neadresoval.
Hungarian PM Viktor Orbán:
— Clash Report (@clashreport) February 9, 2026
I remember that in 1999 the then President of the United States, President Clinton, called me and asked me to open a second front and to attack the Serbs from Hungarian territory, firing through Vojvodina all the way to Belgrade.
The fact that you did… pic.twitter.com/9ykRRig2R8
O tejto žiadosti amerického demokratického prezidenta Clintona už v roku 2022 hovoril srbský prezident a súčasný blízky spojenec Orbána Aleksandar Vučič.
O možnej pozemnej operácii sa v tom čase hovorilo aj medzi politikmi v Európe a o takýchto plánoch písal aj denník Washington Post, no podľa správ z dobovej tlače lídri NATO vždy kategoricky popierali, že by proti Juhoslávii chceli zakročiť týmto spôsobom.
Zdroj: marker.sk
