VIDEO: Vyšetrovateľ NAKA Čurilla, špeciálny prokurátor Lipšic a sudca Najvyššieho súdu SR Kliment figurujú v príbehu, na konci ktorého je ďalší mŕtvy

08.03.2024 18:00
O detailoch vyšetrovania a súdneho procesu, o pochybnostiach, manipulácii s dôkazmi a nezákonnom konaní orgánov činných v trestnom konaní hovoril v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou advokát Ján Kanaba.

V júli 1999 v kukuričnom poli neďaleko Trenčína zavraždili mladú ženu Evu Mikušaťovú. Bola v štvrtom mesiaci tehotenstva a mala týždeň pred svadbou.

Po jedenástich rokoch prípad, ktorý sa nepodarilo objasniť, začal vyšetrovať vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite z Bratislavy, neskorší vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla.

V auguste 2010 zadržali Petra Ježovicu, ktorého z vraždy obvinili a obžalovali. Po siedmich rokoch okresný aj krajský súd v Trenčíne vyniesli trikrát verdikt o nevine.

Jediným dôkazom proti Ježovicovi mala byť jedna spermia nájdená po jedenástich rokoch od vraždy na šatách zavraždenej Evy, ktoré sa pôvodne na mieste činu ani nenachádzali.

„Senát krajského súdu konštatoval, že ak by vo vzťahu k obžalovanému dospel k inému záveru ako okresný súd, bolo by to porušením zásady in dubio pro reo, ktorá stanovuje, že súd je povinný rozhodnúť v prospech obvineného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť,“ povedal vtedy hovorca trenčianskych súdov Roman Tarabus.

Minister Gábor Gál podal dovolanie a o veci rozhodoval Najvyšší súd. Predseda senátu, sudca Juraj Kliment všetky vynesené rozsudky zrušil a prikázal rozhodnúť o veci Okresnému súdu Bratislava II. Rodinu poškodených v tom čase zastupoval advokát Daniel Lipšic.

“Potom sa stalo to, že Peter Ježovica spáchal samovraždu. Určite to však nespravil preto, že mal výčitky svedomia. V auguste 2010 vás zoberú z ulice, bojujete roky, dosiahnete trikrát oslobodzujúci rozsudok a potom príde Najvyšší súd a napíše rozsudok spôsobom ´kto iný by to mohol byť´. Jednoducho to nedal…,” hovorí advokát obžalovaného Petra Ježovicu Ján Kanaba.

Tvrdí, že od začiatku sa v prípade objavilo množstvo pochybení a manipulovalo sa s dôkazmi. “Nesedeli veci, nesedeli časy, celé prvotné úkony boli nezákonné. Ja to viem, mám to tu zdokumentované čierne na bielom,” dodáva Kanaba o prípade, ktorý vyšetroval Ján Čurilla.

Uznáva, že ak sa jedenásť rokov po vražde našli dôkazy vedúce k jeho klientovi, bolo správne otvoriť vyšetrovanie prípadu. Aj preto, že pozostalí po zavraždenej Eve mali právo poznať pravdu a dostať satisfakciu v podobe spravodlivého rozsudku pre vraha ich dcéry.

“Ja nevyčítam vyšetrovateľovi Čurillovi, čo spravil po desiatich rokoch. Nemal inú možnosť. Ale v momente, kedy prišiel na to, že to asi prepískli, ten človek sa nepriznal, nebolo to všetko kóšer, mali to stopnúť. Ale tuto to dotiahli do úplného konca. Toto ja vnímam ako problém,” dodáva Kanaba.


Viac vo videu:


Zdroj: pluska.sk / YouTube



Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými