Vladimir Putin označil „atentát“ na iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího a členov jeho rodiny za cynický čin v rozpore so všetkými normami ľudskej morálky a medzinárodného práva. Chameneího opísal ako „vynikajúceho štátnika“, ktorý sa zaslúžil o strategické partnerstvo s Ruskom

01.03.2026 12:30

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu zaslal sústrastný telegram iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškjánovi, v ktorom vyhlásil, že „atentát“ na najvyššieho vodcu Iránskej islamskej republiky Alího Chameneího a členov jeho rodiny bol spáchaný „v cynickom rozpore so všetkými normami ľudskej morálky a medzinárodného práva.“

Vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Kremľa Putin zároveň vyjadril iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi a iránskemu ľudu sústrasť v súvislosti s Chameneího úmrtím.

Putin describes Khamenei’s death as a “cynical murder” that violates all standards of human morality and international law. https://t.co/oygKQeChZB

— Clash Report (@clashreport) March 1, 2026

Ruský líder poznamenal, že v Rusku „sa na ajatolláha Chameneího bude spomínať ako na vynikajúceho štátnika, ktorý nesmierne prispel k rozvoju priateľských rusko-iránskych vzťahov a pozdvihol ich na úroveň komplexného strategického partnerstva.“

Kremeľ prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí označil tento krok za „nevyprovokovaný akt ozbrojenej agresie“, ktorý riskuje destabilizáciu celého Blízkeho východu.

Zatiaľ čo Rusko útok odsúdilo, predstavitelia EÚ, vrátane Ursuly von der Leyenovej, reagovali vyhlásením, že smrť iránskeho vodcu „vrátila iránskemu ľudu nádej“.

Alí Chameneí bol zabitý v sobotu 28. februára 2026 počas spoločnej vojenskej operácie USA a Izraela (označovanej ako „Operation Epic Fury“), ktorá zahŕňala masívne nálety na Teherán. Pri útokoch zahynula aj Chameneího dcéra, zať a vnúča.

Chameneího smrť iránske úrady potvrdili v nedeľu. Izraelská armáda v súvislosti s tým informovala, že počas sobotňajších útokov na Irán zasiahla v Teheráne miesto, kde sa konalo zasadnutie Rady obrany. Spolu s Chameneím prišlo o život aj ďalších asi 40 vysokopostavených predstaviteľov iránskeho režimu.

Vzťahy medzi Iránom a Ruskom sa v posledných rokoch výrazne prehĺbili a nadobudli charakter strategického partnerstva, najmä v oblasti geopolitiky Blízkeho východu a vojenskej spolupráce. Obe krajiny spája odmietavý postoj voči vplyvu Spojených štátov a ich spojencov na medzinárodnej politickej scéne.

Teherán a Moskva boli počas občianskej vojny v Sýrii hlavnými podporovateľmi prezidenta Bašára Asada, pričom mu poskytovali vojenskú aj politickú podporu.

V oblasti obrany Rusko dodáva Iránu zbraňové systémy vrátane protivzdušnej obrany, zatiaľ čo Irán poskytuje Rusku technológie vrátane bezpilotných lietadiel typu Šáhid, ktoré Moskva nasadila vo vojne proti Ukrajine.

Obe krajiny sa zároveň snažia obchádzať západné sankcie: Rusko aj prostredníctvom tzv. tieňovej flotily tankerov či hľadaním nových odbytísk pre svoju ropu a plyn mimo západných trhov.

Americký prezident Donald Trump v sobotu 28. februára 2026 neskoro večer na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí je mŕtvy. Smrť 86-ročného vodcu následne potvrdili aj iránske štátne médiá. Podľa správ zahynul pri rozsiahlom spoločnom útoku USA a Izraela na Teherán.

V sobotu 28. februára 2026 spustili Izrael a Spojené štáty masívnu spoločnú vojenskú operáciu proti Iránu. Útoky, ktoré obe krajiny označili za preventívne, boli zamerané na elimináciu iránskych jadrových a raketových kapacít. Americký prezident Donald Trump Iráncom zároveň povedal, že teraz majú jedinečnú príležitosť vziať vládu do svojich rúk. Zdroj izraelskej televízie Channel 12 tvrdí, že „počiatočná fáza“ spoločného útoku má trvať štyri dni. USA kampaň pomenovali „Epic Fury“ (v preklade Epická zúrivosť), zatiaľ čo Izrael ju označil ako „Lion's Roar“ (v preklade Revúci lev).

Reakcie na spoločný americko-izraelský útok na Irán z 28. februára 2026 sú polarizované a odrážajú hlboké rozdelenie domácej i svetovej scény. Rusko označilo útoky USA a Izraela za „premyslenú a nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu“. Podľa ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva sa teraz ukáže, „kto má viac trpezlivosti čakať na pád nepriateľa“ - či 249 rokov existujúce USA, alebo Perzská ríša, ktorá vznikla pred viac než 2500 rokmi. Francúzsko požiadalo o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN. Veľká Británia reagovala zdržanlivo. Česká republika sa postavila na stranu Izraela a USA.

Ministerstvo zahraničných vecí SR útok odsúdilo a vyzvalo všetky zúčastnené strany na zdržanlivosť. Slovensko sa tak zaradilo k malej skupine európskych krajín, ktoré zaujali takto kritický postoj voči postupu USA a Izraela. Progresívne Slovensko (PS) vyjadrilo obavy, že zásah zvyšuje riziko destabilizácie celého regiónu Blízkeho východu. SaS zaujala odlišný postoj a vyjadrila nádej, že tieto útoky môžu viesť k pádu súčasného iránskeho režimu. KDH označilo Iránske revolučné gardy za teroristickú zložku, ktorá ovláda krajinu a destabilizuje región, ale aj Európu. Prezident SR Peter Pellegrini bol vo svojom vyhlásení zmierlivejší, pričom sa sústredil na potrebu stability a diplomacie.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna