Vnímanie Ruska ako hrozby na Slovensku klesá, Slováci naopak považujú za hrozbu USA. Podpora verejnosti voči vláde aj armáde v porovnaní s rokom 2023 výrazne stúpla. Liberálnu demokraciu označuje za hrozbu pre národnú identitu a hodnoty takmer polovica populácie. Iba polovica obyvateľov verí mainstreamovým médiám, vyplýva z prieskumu Globsecu

06.05.2024 20:00
Prieskum bol uskutočnený v deviatich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) na reprezentatívnej vzorke 1,000 respondentov za krajinu.

Na Slovensku pretrváva podpora pre Európsku úniu a NATO a stúpa aj dôvera v slovenskú vládu. Vnímanie Ruska ako hrozby však klesá a Slováci stále veria dezinformáciám, ktoré šíria domáci aj zahraniční aktéri.

Aj takéto výsledky priniesol nový prieskum mimovládnej organizácie Globsec, ktorý každoročne vydáva v reporte GLOBSEC Trends.

Prieskum sa uskutočnil v deviatich krajinách strednej a východnej Európy na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov za krajinu.

V otázke podpory demokracie a kľúčových inštitúcií a hodnôt sa Slováci nezhodujú. Zatiaľ čo drvivá väčšina (80 percent) si myslí, že demokratický systém založený na rovnosti, ľudských právach a slobodách, a podpore vlády práva je pre Slovensko dobrý, 36 percent to isté tvrdí o totalitnom systéme bez volieb.

Spokojnosť s vládou však podľa riaditeľky Centra pre demokraciu a odolnosť Globsec Dominiky Hajdu oproti minulému roku výrazne stúpla – z 18 na 38 percent.

„Nárast v dôvere vo vládu môžeme pozorovať najmä medzi staršou populáciou. Ide najmä o generáciu, ktorá volila strany, ktoré sú aktuálne vo vládnej koalícii. Tým pádom dôvera v aktuálnu vládnu koalíciu stúpla medzi ich voličmi,“ vysvetlila.

Výrazne stúpla aj podpora nášho členstva v Európskej únii a NATO. Kým 64 percent Slovákov si myslí, že Slovensko má vďaka Únii lepšie postavenie vo svete, rezonujú aj dlhodobé negatívne kampane proti Únii.

„Až 66 percent Slovákov si myslí, že Európska únia nám niečo diktuje bez toho, aby sme my mali šancu to nejako ovplyvniť,“ vysvetlila analytička Katarína Klingová.

Až 38 percent Slovákov sa zhoduje s názorom, že neziskovky sú tzv. zahraniční agenti a len 51 percent vníma ich dôležitosť pre spoločnosť.

Iba polovica obyvateľov verí takzvaným mainstreamovým médiám.

„Tým, že sú mimovládne organizácie dlhodobo cieľom propagačných a proruských názorov našich politikov a nenávistných prejavov, vidíme, že toto číslo je v celom regióne najnižšie. Ľudia na Slovensku teda vnímajú mimovládne organizácie ako prospešné pre demokraciu naprieč celým regiónom najmenej,“ uviedla analytička Viktoria Musilová.

V otázke, kto nesie primárnu zodpovednosť za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok po sebe len 40 percent Slovákov myslí, že je to Rusko. Zhruba 51 percent viní západ alebo Ukrajinu samotnú. Rusko sa nachádza aj na prvej priečke ako bezpečnostná hrozba pre Slovensko.

Podľa najnovšieho prieskumu Globsec až 44% Slovákov považuje západný svet a spôsob jeho života za hrozbu a až 41% Slovákov považuje za hrozbu samotné USA.

Slováci za strategických partnerov krajiny v tomto poradí:

1. Nemecko - 59%
2. Rusko - 27%
3. USA - 23%
4. UK - 20%
5. Francúzsko - 18%
6. Čína - 16%


Podľa najnovšieho prieskumu Globsec viní Rusko za konflikt na Ukrajine len 41% Slovákov. Až 51% Slovákov naopak viní Ukrajinu (20%, lebo potláčala rusky-hovoriacich spoluobčanov) a Západ (31%, lebo vyprovokoval Rusko) a až 64% Slovákov je presvedčených, že dodávaním zbraní Ukrajine sa provokuje Rusko a krajinu to približuje vojne

Iba 11% Slovákov myslí, že Ukrajina by sa mala stať členom EÚ, len 3% ju chcú v NATO a 15% v oboch organizáciách. Naopak až 49% Slovákov preferuje neutrálnu Ukrajinu, 11% si dokonca myslí, že by mala patriť do sféry vplyvu Ruska.

V roku 2024 prudko vzrástla dôvera Slovákov vo vládu z minuloročných 18% na aktuálnych 39%

Len 48% Slovákov myslí, že liberálna demokracia je dobrý systém pre Slovensko a až 43% Slovákov je presvedčených, že liberálna demokracia ohrozuje ich identitu a hodnoty.

Prudký nárast dôvery okrem vlády zaznamenala aj armáda, z minuloročných 48% stúpla na aktuálnych 68%.

V regióne tiež pretrvávajú rozdiely v postojoch k západným hodnotám, pričom Slovensko, Bulharsko a Rumunsko vykazujú najväčší pocit ohrozenia zo strany západnej spoločnosti. Tento trend podnecujú dlhodobé informačné operácie Kremľa a domáce politické sily, ktoré prezentujú západné hodnoty ako hrozbu pre „tradičné hodnoty“.

Kontroverznou témou je pre Slovákov aj LGBTI+ komunita. Hoci až 71 % občanov Slovenska súhlasí s tvrdením, že tolerancia bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či farbu pleti je pre spoločnosť dôležitá, len 36 % podporuje garanciu práv, ako manželstvá či adopcia detí, pre sexuálne menšiny. Oproti minulému roku však ide o približne osempercentný nárast v tejto kategórii.

Kompletné výsledky prieskumu TU.


Analytička militaristickej organizácie GLOBSEC Dominika Hajdu k výsledkom nového prieskumu GLOBSEC Trends:


Zdroj: globsec.org / spravy.rtvs.sk / startitup.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Cena nafty pre zahraničných vodičov sa na Slovensku zvyšuje nad 2 eurá za liter. Vďaka opatreniam Ficovej vlády sa na Slovensku priemerná cena nafty pohybuje na úrovni 1,573 eura za liter, no v Česku, Poľsku a Rakúsku je citeľne vyššia. Eurokratickej komisii v Bruseli vadí, že pre Slovákov platia nižšie ceny ako pre autá so zahraničnou ŠPZ-tkou. „Eurokomisia namiesto, toho, aby zatlačila na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v súvislosti s obnovou dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba, tak kritizuje dvojaké ceny pohonných hmôt.“ vyhlásil minister financií Ladislav Kamenický

VIDEO: „Iránci hrajú so svojimi požiadavkami ozaj tvrdú hru. Izraelčania sú pod silným tlakom, ich protiraketová obrana zjavne nefunguje. Donald Trump je v slepej uličke a úroveň jeho zúfalstva stúpa každý deň, lebo si plne uvedomuje, že je v poriadnej kaši a že urobil obrovskú chybu. Uviazli sme vo vojne, ktorú nemôžeme vyhrať a ktorá môže spôsobiť obrovské škody svetovej ekonomike. Nový šéf Mosad dokázal presvedčiť Netanjahua aj Trumpa, že máme zázračný recept na úspech, no ukázalo sa, že sa mýlil,“ vyhlásil americký profesor politológie John Mearsheimer

Irán žiada trvalé ukončenie vojny a kompenzáciu za spôsobené škody. Vyhlásenia USA o záujme rokovať sú podľa Iránu priznaním porážky, pretože predtým Spojené štáty žiadali bezpodmienečnú kapituláciu. „Nepriateľ musí dostať lekciu, aby sa už nikdy neodvážil zaútočiť,“ vyhlásil šéf iránskeho rezortu diplomacie Abbás Arákčí. „Toto nie je ani iránska vojna, ani americká vojna, pretože Izrael je ten, kto do nej USA dotlačil,“ dodal. Bývalý vojenský veliteľ Zboru islamských revolučných gárd Mohsen Rezáí uviedol, že ak chcú americkí vojaci zomierať za Izrael, Irán ich čaká. Donald Trump podľa televízie NBC dostáva denne dvojminútové videozáznamy iba úspešných útokov na iránske ciele, ktoré sa zameriavajú výhradne na americké víťazstvá a prezident je frustrovaný verejnou mienkou