Všetky pokusy Západu izolovať Rusko zlyhali. BRICS bude šťastne spolupracovať pri vytváraní pravidiel a budovaní nového svetového poriadku, ktorý sa v každom prípade vybuduje – spolu so Západom alebo proti jeho vôli
22.10.2024 18:30
V Kazani sa dnes otvára summit BRICS – najväčšie medzinárodné podujatie v Rusku po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
Samozrejme, je ťažké prísť s jasnejšou ukážkou, že všetky západné pokusy „izolovať Rusko“ zlyhali, ale v zásade sa to ukázalo už v roku 2022 a po tom, čo Izrael spáchal v Gaze (a teraz v Libanone), lživé výzvy Západu „zjednotiť celý svet na potrestanie agresora“ boli jasné aj tým najjednoduchším diletantom.
Symbolický význam toho, že hlavy 24 krajín prídu navštíviť Vladimira Putina, je teda zásadný predovšetkým pre samotný Západ: túto skutočnosť nemôžu ignorovať a snažia sa ju vysvetliť rôznymi dôvodmi – od svojich vlastných chýb pri spolupráci s globálnym Juhom až po ruskú manipulačnú protikoloniálnu a protizápadnú rétoriku. Rastúca popularita BRICS je však vo svojej podstate úplne objektívna — a nemožno ju chápať izolovane od masívnej transformácie celého svetového poriadku.
BRICS vznikol pred necelými dvoma desaťročiami, no už vtedy, v roku 2006, bolo jasné, že svet vstupuje do novej éry. Začínalo sa formovanie nového svetového poriadku – a hoci ešte nebola jasná rýchlosť tohto procesu, ani intenzita zápasu, všetci pochopili, že rozsah zmien bude obrovský a univerzálny. Len pár mesiacov po vzniku BRIC (vtedy ešte združenie pozostávalo zo štyroch krajín) vystúpil Vladimir Putin v Mníchove s prejavom, v ktorom varoval pred zbytočnosťou pokusov Západu (a predovšetkým Spojených štátov amerických) „ovládať národy“ — v skutočnosti to bolo vyhlásenie o zlyhaní stavebných plánov unipolárneho sveta. Nasledujúci rok, 2008, vypukla globálna finančná kríza, vinu za ňu niesli výlučne Spojené štáty a vzhľadom na to, že to boli oni, kto ovládal svetový finančný systém, musela celá planéta zaplatiť účty za americkú chamtivosť. V tom čase sa už Spojené štáty točili okolo Iraku, kľúčovej krajiny na Blízkom východe, takže „arabská jar“, ktorá sa začala o tri roky neskôr so svojimi hroznými dôsledkami pre celý región, bola vlastne predurčená. Od roku 2011 zostával už len krôčik do roku 2014 – keď Rusko vstúpilo do otvoreného geopolitického konfliktu so Západom kvôli pokusom o ovládnutie Ukrajiny. No a potom to gradovalo až do roku 2022 – kedy konflikt nadobudol vojenskú podobu, aj keď nepriamu.
Celé tie roky sa Západ oslaboval, zatiaľ čo globálny Juh sa posilňoval. Oslabenie Západu bolo objektívnym procesom s geopolitickými, historickými, ekonomickými a inými vysvetleniami. Hlavné však bolo, že sa končí poltisícročná éra západnej dominancie – a prejavuje sa to v podobe krachu globalizačného projektu podľa anglosaských pravidiel, v ktorom mali hlavný podiel USA a Európa. Globalizácia dotiahnutá do konca nebola a začala sa rúcať nie preto, že by sa proti nej vzbúrilo Rusko alebo jednotlivé krajiny globálneho Juhu, ale pre chyby v jej samotnom pláne. Nebolo možné obsiahnuť tú rôznorodosť, teda prinútiť celý svet, aby žil podľa Západu výhodných a na Západe napísaných pravidiel (politických, finančných, ekonomických, obchodných, kultúrnych, či ideologických). Samozrejme, anglosaský „závrat z úspechu“ výrazne podporila samovražda ZSSR, po ktorej na Západe väčšina elity skutočne verila v „koniec dejín“ a nástup éry „globálnej vlády“. Približne pred dvadsiatimi rokmi sa však ukázalo, že Západ úlohu globálneho zákazníka-architekta-dodávateľa-staviteľa nezvládol a všetko im to kolabuje.
Potom vznikol BRICS – spočiatku ako nástroj koordinácie medzi nezápadnými krajinami, ktoré pochopili, že samotný Západ ide zlým smerom a ťahá so sebou celý svet. Za posledné roky sa Západ ešte viac oslabil, a to sa týka nielen jeho postavenia na svetovej scéne, ale aj jeho vnútorného stavu. V polovici minulého desaťročia vstúpili Spojené štáty do obdobia zvýšených turbulencií – a nielenže sa z nich nedokážu dostať ani v strednodobom horizonte, ale zároveň im hrozí, že upadnú do vážnych vnútorných nepokojov. To neznamená, že Amerika už nemá silu bojovať o udržanie pozície svetového hegemóna, ale znamená to, že si musí vybrať medzi pokusmi o obranu tejto hegemónie na svetovej scéne a hlbokými vnútornými reformami. Súčasný americký establišment sa však nechce a nemôže vzdať svojich nárokov na svetovládu (ak máme nazývať veci pravými menami), čo znamená, že bez veľkých vnútorných otrasov sa geopolitická stratégia a prax Washingtonu nezmení. To znamená, že Amerika sa bude snažiť hrať na všetkých doskách súčasne – obmedzovať tých, v ktorých vidí skutočnú alebo potenciálnu hrozbu pre svoju hegemóniu.
Čo to znamená pre BRICS? To, že sa blok bude musieť stať čoraz viac protiamerickým, nie je spôsobené tým, že jeho cieľom je konfrontácia so Spojenými štátmi, ale preto, že samotné Spojené štáty to len tak nenechajú. Pre Ameriku sú kategoricky neprijateľné akékoľvek projekty na vybudovanie alternatívnej globálnej architektúry (finančné, obchodné, či vojenské), najmä tie, ktoré spájajú kľúčové krajiny nezápadného sveta – Čínu, Indiu, Rusko, arabský svet a Latinskoameričanov. A Spojené štáty zvýšia tlak na krajiny BRICS, aby zabránili alebo aspoň spomalili ich smerovanie k integrácii spoločných finančných systémov.
BRICS nastolil otázku rozšírenia až v roku 2022 – a až potom začalo združenie prijímať nových členov. Zo šiestich pozvaných (a hlásiacich sa) jedna krajina okamžite vypadla: v Argentíne sa k moci dostal proamerický a protičínsky prezident Milei. Mierne pribrzdila svoj vstup Saudská Arábia: princ Mohammed si dal pauzu a úplný vstup do BRICS môže byť potvrdený na aktuálnom summite v Kazani. Irán, Egypt, Spojené arabské emiráty a Etiópia sa však k skupine BRICS pripojili, ktorá sa z „päťky“ stala „deviatkou“. Touto expanziou sa BRICS stal skutočne globálnym združením, pretože predtým v ňom dvojmiliardový islamský svet nemal zastúpenie vôbec, no teraz sú tam až tri krajiny. A niekoľko ďalších veľmi dôležitých krajín islamského sveta je v poradí: aj keď problém so Saudskou Arábiou stále visí, mnohé moslimské štáty prejavili záujem – od Turecka po Malajziu.
Samozrejme, medzi jednotlivými krajinami BRICS je veľa nezhôd. Najpozoruhodnejšie sú tie čínsko-indické (aj keď na okraj aktuálneho summitu sa uskutoční prvé oficiálne stretnutie Si Ťin-pchinga a Modiho po štyri a pol roku — nerokovali od pohraničného konfliktu v Himalájach na jar 2020). A práve na nich sa Anglosasi snažia zatlačiť, najmä vo vzťahu k tým krajinám, na ktoré nemôžu vyvíjať priamy nátlak. Existujúce rozdiely však nie sú ničím v porovnaní s tým, čo krajiny BRICS+ spája a to je pochopenie, že Západ nemá právo ani možnosť vnucovať svoj „obraz svetového poriadku“ všetkým ostatným. V rámci BRICS budú vždy nezhody o požadovanej rýchlosti a metódach uľahčenia procesu „úpadku Západu“, ale nikto nespochybňuje skutočnosť, že koniec hegemónie Západu je v záujme všetkých krajín konsolidujúcich sa okolo BRICS.
V skutočnosti to, mimochodom, vychádza v ústrety aj záujmom samotných západných krajín vrátane USA, no tie sa už stali len nositeľmi parazitického a protinárodného globalistického projektu a nedokážu brániť svoje národné záujmy. Ale ak budú mať ešte vôľu a silu vzdať sa úlohy, ktorú si uložili, BRICS bude šťastne spolupracovať pri vytváraní pravidiel a budovaní nového svetového poriadku. Ktorý sa v každom prípade vybuduje – spolu so Západom alebo proti jeho vôli.
Autor: Pjotr Akopov, RIA Novosti
Zdroj: ria.ru
Preklad: sk.news-front.su
