Vytváranie nového multipolárneho svetového poriadku alebo v čom bude samit BRICS v ruskej Kazani výnimočný

21.10.2024 19:00
Prípadná prítomnosť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Kazani by bola silným signálom, že svet smeruje k novej architektúre, píše vo svojom článku zakladajúci predseda medzinárodnej Africkej ligy na obranu černochov, hovorca Panafrických bratov, politický analytik a panafrický aktivista Egountchi Behanzin.

Nadchádzajúci samit BRICS v ruskej Kazani by mohol znamenať zlom v globálnej geopolitickej histórii. Vzhľadom na pomalú eróziu západného svetového poriadku vzniká nová rovnováha, ktorej hnacou silou je koalícia, ktorá sa zdá byť čoraz odhodlanejšia určiť si svoj vlastný kurz smerovania. Na tomto jedinečnom podujatí sa stretne 24 hláv štátov z rôznych krajín vrátane čínskoho prezidenta Si Ťin-pchinga. Účasť generálneho tajomníka Organizácie Spojených národo Antónia Guterresa na tomto zhromaždení vyvoláva zásadné otázky o súčasnej dynamike globálneho riadenia.

Hľadanie skutočnej spolupráce

OSN sa tradične považuje za baštu multilateralizmu, ale jej zbližovanie so západnými mocnosťami ju spochybňuje. Thtoročný samit v Kazani by mohol byť katalyzátorom strategickej zmeny pozície, v rámci ktorej by sa OSN mohla snažiť lavírovať medzi starými spojenectvami a novými trendmi. BRICS už nie sú len hospodárskou koalíciou, ale presadzujú sa ako životaschopná alternatíva k historickej dominancii západných krajín. Zdá sa, že unipolárny svet, ako sme ho poznali doteraz, ustupuje multipolárnej ére, v ktorej si niekoľko nových mocností nárokuje svoje právoplatné miesto v globálnom rozhodovacom procese.

Kazaňský samit predstavuje pre BRICS bezprecedentnú príležitosť na načrtnutie novej mapy medzinárodnej spolupráce. Prítomné hlavy štátov budú diskutovať o mnohých otázkach, od ekonomiky až po bezpečnosť, vrátane environmentálnych výziev.

Vytváraním strategických aliancií sa táto skupina, ktorá zastupuje viac ako 45 % svetovej populácie, snaží nielen posilniť svoj vplyv, ale aj ponúknuť alternatívnu platformu pre rozvojové krajiny, ktoré sa často cítia marginalizované v rámci tradičných brettonwoodskych inštitúcií, ako sú MMF alebo Svetová banka. Tieto diskusie by mohli viesť k dohodám, ktoré by v závislosti od ich rozsahu mohli nanovo definovať pravidlá medzinárodnej hospodárskej hry.
Reakcia Západu

Západ je medzitým nútený reagovať na rastúcu a čoraz populárnejšiu dynamiku BRICS. Západné vlády, ktoré sa často nezhodujú a sú rozdelené v prístupe, môžu byť nútené prehodnotiť svoje vzťahy s krajinami rozvíjajúcich sa trhov. Súčasná situácia je poznačená rastúcim napätím, čo ilustruje klesajúca dôvera v inštitúcie orientované na Západ. Postoj NATO a európskych aktérov voči BRICS by sa mohol stať predmetom vášnivých diskusií, čo by poukázalo na nevyhnutnú potrebu prispôsobenia.

Guterres svojou účasťou na tomto podujatí pravdepodobne vyjadruje túžbu OSN oživiť svoju úlohu v meniacom sa svete. Jeho vystúpenie by mohlo zdôrazniť rastúci význam dialógu medzi juhom a výmen zameraných na vytvorenie partnerstiev spolupráce, ktoré prekonávajú obvyklé rozdiely.

Príležitosť pre globálny Juh

Tento samit by mohol byť príležitosťou aj pre krajiny globálneho Juhu, ktoré sa snažia, aby ich hlas bolo počuť na medzinárodnej scéne. Tieto krajiny, ktoré sú v celosvetových diskusiách často prehliadané, môžu využiť skúsenosti a zdroje BRICS na vytvorenie modelov rozvoja prispôsobených ich potrebám. Výzva spočíva v nadviazaní pevných a trvalých väzieb, ktoré nie sú založené len na ekonomických základoch, ale zahŕňajú aj sociálne a environmentálne aspekty.

Budúcnosť multilateralizmu

Multilateralizmus, ako bol koncipovaný po druhej svetovej vojne, čelí obdobiu neistoty. Zavedené inštitúcie majú problém účinne riešiť súčasné výzvy, ako sú zmena klímy, rastúca nerovnosť a krízy v oblasti riadenia. Samit BRICS by mohol ponúknuť novú víziu multilateralizmu, ktorá by bola inkluzívnejšia a prispôsobená súčasnej realite. Tento model by mohol vytvoriť synergie medzi krajinami globálneho Juhu a ponúknuť alternatívu k strnulosti súčasného západného rámca.

Budúcnosť samitu BRICS v Kazani vyzerá fascinujúco. Nie je to len séria diplomatických diskusií, ale laboratórium na vytvorenie novej globálnej architektúry. Zatiaľ čo Západ môže byť svedkom prerozdelenia moci v medzinárodných záležitostiach, rozvojové krajiny reprezentované BRICS preberajú opraty tejto transformácie.

Tento samit by mohol znamenať začiatok konca nadvlády Západu a nástup novej éry, v ktorej bude konečne počuť hlas globálneho Juhu. Udalosti v Kazani tak sľubujú, že budú mať trvalý vplyv na to, ako budeme v nasledujúcich desaťročiach chápať svetový poriadok.

 

Zdroj: rt.com / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Cena nafty pre zahraničných vodičov sa na Slovensku zvyšuje nad 2 eurá za liter. Vďaka opatreniam Ficovej vlády sa na Slovensku priemerná cena nafty pohybuje na úrovni 1,573 eura za liter, no v Česku, Poľsku a Rakúsku je citeľne vyššia. Eurokratickej komisii v Bruseli vadí, že pre Slovákov platia nižšie ceny ako pre autá so zahraničnou ŠPZ-tkou. „Eurokomisia namiesto, toho, aby zatlačila na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v súvislosti s obnovou dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba, tak kritizuje dvojaké ceny pohonných hmôt.“ vyhlásil minister financií Ladislav Kamenický

VIDEO: „Iránci hrajú so svojimi požiadavkami ozaj tvrdú hru. Izraelčania sú pod silným tlakom, ich protiraketová obrana zjavne nefunguje. Donald Trump je v slepej uličke a úroveň jeho zúfalstva stúpa každý deň, lebo si plne uvedomuje, že je v poriadnej kaši a že urobil obrovskú chybu. Uviazli sme vo vojne, ktorú nemôžeme vyhrať a ktorá môže spôsobiť obrovské škody svetovej ekonomike. Nový šéf Mosad dokázal presvedčiť Netanjahua aj Trumpa, že máme zázračný recept na úspech, no ukázalo sa, že sa mýlil,“ vyhlásil americký profesor politológie John Mearsheimer

Irán žiada trvalé ukončenie vojny a kompenzáciu za spôsobené škody. Vyhlásenia USA o záujme rokovať sú podľa Iránu priznaním porážky, pretože predtým Spojené štáty žiadali bezpodmienečnú kapituláciu. „Nepriateľ musí dostať lekciu, aby sa už nikdy neodvážil zaútočiť,“ vyhlásil šéf iránskeho rezortu diplomacie Abbás Arákčí. „Toto nie je ani iránska vojna, ani americká vojna, pretože Izrael je ten, kto do nej USA dotlačil,“ dodal. Bývalý vojenský veliteľ Zboru islamských revolučných gárd Mohsen Rezáí uviedol, že ak chcú americkí vojaci zomierať za Izrael, Irán ich čaká. Donald Trump podľa televízie NBC dostáva denne dvojminútové videozáznamy iba úspešných útokov na iránske ciele, ktoré sa zameriavajú výhradne na americké víťazstvá a prezident je frustrovaný verejnou mienkou