Zákulisný príbeh o tom, ako došlo k strategicky fatálnemu rozhodnutiu Donalda Trumpa zaútočiť spoločne s Izraelom na Irán, a ako sa situácia po rozpútaní izraelsko-americkej vojenskej agresie začala odvíjať úplne inak, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu presviedčal prezidenta USA, že dôjde k rýchlej zmene režimu a Irán nebude útočiť ani neuzavrie Hormuzský prieliv

10.04.2026 10:30
Podľa denníka The New York Times sa rozhodnutie Donalda Trumpa zaútočiť na Irán (Operácia „Epic Fury“) opieralo o chybné prísľuby o ľahkej zmene režimu, ktoré viedli k neúspešnému vojenskému ťaženiu a následnému prímeriu za iránskych podmienok. Správa opisuje finálne rozhodovanie v Situačnej miestnosti, kde nikto z prítomných nepovedal „nie“ a kľúčoví ministri pre riadenie ropnej krízy chýbali.

Zákulisný príbeh o tom, ako sa začala vojna, je usvedčujúcejší, než si ktokoľvek dokázal predstaviť. The New York Times zverejnil doteraz najpodrobnejší opis Trumpovho rozhodnutia zaútočiť na Irán.

Dňa 11. februára 2026: Izraelský premiér Benjamin Netanjahu prichádza do Bieleho domu na utajený brífing v Situačnej miestnosti (krízovej miestnosti). Na obrazovkách za ním sa objavujú materiáli od izraelskej tajne služby Mossad.

Trumpovi púšťa videozáznam s montážou potenciálnych nových iránskych lídrov, vrátane syna zvrhnutého iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlavího, ktorý žije v exile v USA. Trumpovi hovorí, že zmena režimu je na dosah. Raketový program vraj môže byť zničený v priebehu týždňov a Irán nebude schopný uzavrieť Hormuzský prieliv. Odveta voči záujmom USA bude „minimálna“.

Trumpova odpoveď: „To mi znie dobre.“

Každý jeden z týchto prísľubov sa ukázal ako chybný. Irán uzavrel Hormuzský preliv.

Odveta Iránu však zasiahla šesť krajín v Perzskom zálive. (Spojené arabské emiráty (SAE), Kuvajt, Saudská Arábia, Bahrajn, Katar a Omán).

Iránsky raketový program prežil v hlboko v podzemí. Iránsky režim namiesto kolapsu svoju moc upevnil. A o 44 dní neskôr Trump pristúpil na prímerie za podmienok Iránu.

Dňa 26. februára: Záverečné stretnutie v Situačnej miestnosti. Trump ide rad radom okolo stola.


Americký vicprezident J.D. Vance:Viete, že si myslím, že je to zlý nápad, ale ak to chcete urobiť, podporím Vás.“


Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio: „Ak je cieľom zmena režimu, nemali by sme to robiť.“


Riaditeľ komunikácie Bieleho domu a prezidentov poradca Steven Cheung varoval, že to odporuje všetkému, čo osem mesiacov hovorili o zničení iránskych jadrových zariadení.

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe povedal, že zmena režimu je možná, „ak tým myslíme len zabitie najvyššieho vodcu“.

Nikto nepovedal nie.

Všetci sa podriadili prezidentovým inštinktom.

Americký minister financií Scott Bessent a minister energetiky Chris Wright – dvaja ľudia, ktorí by museli riešiť najväčšie prerušenie dodávok ropy v histórii – v miestnosti ani len neboli.

Chýbala aj riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby(DNI) Tulsi Gabbardová.

Na druhý deň, na palube Air Force One, 22 minút pred vypršaním vojenského ultimáta, Trump adresoval nasledovné: „Operácia Epic Fury („Ohromujúca zúrivosť“) je schválená. Žiadne prerušenie. Veľa šťastia.“

Predstavitelia IDF (Izraelských obranných síl) podľa najnovších správ v rámci tajného brífingu uviedli, že nový iránsky režim, ktorý je momentálne pri moci, je extrémnejší než ten predchádzajúci.

• Eliminácia predchádzajúceho vedenia viedla k vzniku nového vedenia, ktoré je viac závislé od Revolučných gárd.

• Nový režim je označovaný ako extrémnejší, ktorý v menšej miere zohľadňuje volených predstaviteľov a politických lídrov, ktorí prijímajú najvyššie strategické rozhodnutia, najmä v otázkach bezpečnosti a obrany.

 




Zdroj: nytimes.com / Clash Report na sieti X / Mario Nawfal na sieti X / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „USA prišli o kontrolu nad Hormuzským prielivom,“ vyhlásil bývalý zbrojný inšpektor OSN Scott Ritter v rozhovore o aktuálnom vývoji na Blízkom východe, situácii v Hormuzskom prielive, vojenskej stratégii Iránu a USA, ale aj o zlyhaní americkej vojenskej operácie Projekt Sloboda, ktorá mala umožniť obchodným lodiam bezpečne opustiť Perzský záliv. Zároveň varuje pred dopadmi na globálne energetické trhy, obchod s ropou, letectvo, dopravu, ceny pohonných hmôt a celú americkú aj európsku ekonomiku