ŽiariSlav o narúšaní nášho pôvodného sviatku „Letného slnovratu“ radikálnymi cirkevnými aktivistami a o tom, koľko sme ochotní obetovať na to, aby sme posunuli právo smerom k sprístupneniu pôvodného duchovna

05.07.2026 22:45

Na Letný Slnovrat ´26 určite nezabudneme. Boli sme predmetom nenávisti, poškodzovania mena, bránenia v slobode vyznania a naša obradová, duchovnoslnovratová slávnosť bola narúšaná. Vznikajúci tábor sa musel počas jedného dňa niekoľkokrát premiestniť. Nakoniec sa síce slávnosti konali, ale mnoho ľudí, ktorí z ďaleka cestovali na slávnosti, nás nenašlo a vrátili sa domov bez naplnenia svojho cieľa. Pre tieto presuny sme nestihli uskutočniť ani obrad ochrany novorodeniatok. Keď si niekto myslí, že na Slovensku je sloboda vyznania, tak žije v klame. Pôvodné duchovno bolo vystavené nepriateľskému prístupu a ponižovaniu.

Toto bolo za tých vyše 30 rokov už ôsme slnovratové miesto sústredenia a slávností Rodného kruhu – spoločnosti pre pôvodné – prírodné duchovno. Ako obyčajne, boli sme pozvaní miestnymi. Letný Slnovrat je dávny slovenský a slovanský zvyk, takže aj takto sa na to mnohí pozerajú. My sme tento zvyk znovu pozdvihli na obradovosť a duchovnú úctu, ktorú v posledných dobách už nemal, ale od 90. rokov ju znovu ju získal.

NÁTLAKY A KLEBETY

Lúka, na ktorej mala byť slávnosť so sústredením a hudobnými tvorivými dielňami, patrila urbáru. Našu dohodu v deň, keď sme už mali prevezené zabezpečenie tábora, spochybnili cirkevní právnici na popud jednej miestnej rodiny, ktorá je v cirkvi veľmi činná. Títo manželia rozšírili po dedine nepravdivý chýr, že budú vraj po lúke behať holé ženy a že to uvalí nešťastie na celú dedinu. Cirkevní aktivisti začali svoju kampaň vo štvrtok. V piatok začali tlačiť na vedúceho urbáru a starostu, aby to zakázal. Súčasne odkázali, že nám budú brániť v slávnostiach vlastnými telami. Po týchto nenávistných vyhláseniach a v podstate i vyhrážkach sme teda šli na jeden z dvoch záložných miest. Ani jedno však nevyšlo. Keď sa rozhodovali o rozložení tábora na druhom mieste, tí istí cirkevníci vyvolávali majiteľovi pozemku, aby nás vypovedal a strašili ho nešťastím, ktoré má byť uvalené na dedinu. Ale tu už podľa nijakého výkladu nemohli byť v práve. Nakoniec sme sa pobrali zas ďalej.

Celý deň sme strávili cestovaním po lazoch od Detvianskej Huty až po Hriňovú, kým sme našli pozemok tesne za hranicou katastra - v katastri už susednej obce Cinobaňa, na ktorú už nemali tí zaslepenci dosah. A tak až v piatok podvečer sme mohli dať na medzisieť článok s poslednými súradnicami niekoľko krát presťahovaného tábora. Mnohí, od východného Slovenska po Západné, dokonca i spoza Moravy, ktorí sa chceli zúčastniť slávností Letného Slnovratu, na naše obrady nedorazilo. Niektorí mali mapky predchádzajúcich miest a nemali navigáciu, iní mali navigáciu, ale doviedlo ich to inde, niektorí zaviazli na poľných cestách, cez ktoré bolo treba ísť na to pomerne neprístupné miesto - s poruchami auta, alebo zo znechutenia z celodenného hľadania. Nakoniec sme – i keď sme boli na mieste už vo štvrtok, začali robiť mnohé zabezpečovacie táborové práce až v piatok večer a v sobotu ráno. Obrady, ktoré sme sa chystali pripravovať už v piatok, sme mohli začať chystať až v sobotu popoludní. Ľudí bolo viditeľne menej a mnohí zjavne pre niekoľkokrát zmenené miesto táborenia nakoniec na slávnosti buď nevyrazili, alebo vôbec nedorazili.

Akoby toho nebolo málo, v sobotu niektorých oslovil miestny cirkevný aktivista pri neďalekej kaplnke, ktorý prízvukoval, aby ľudia k nám neprichádzali po (verejnej) prístupovej ceste okolo kaplnky v dobe, keď tam bude modloslužba. Niektorým teda hovoril toto, a ženám zas vravel, aby prišli peňažne podporiť kaplnku. Vtedy došlo k vzájomnému pozývaniu. Týmto sme sa ale už nezaoberali, pretože prípravy boli v plnom prúde.
V mimoriadne skrátenom čase sme napriek všetkému prichystali všetkých desať hlavných večerných obradov. Vôbec sme však nestihli uskutočniť sviatosť ochrany novorodeniatok. Napríklad manželia Marek a Jiřinka pricestovali s bábätkom až z Čiech, ale v sobotu sme obrad pripraviť nestihli a v nedeľu už museli po ráne odísť.

ONESKORENÉ OBRADY

Obrady Letného Slnovratu sa začali asi o pol hodiny neskôr, ako po iné roky. Plieskanie biča a trombity zvolávali ľudí už v prítmí, v tom zaznel aj obrad fujár s piesňou „Kdeže sa stretneme, kdeže si staneme, kde si zaspievame na sviatky Vajané“... a táto pieseň, i keď krásna, mala tohto roku zvláštnu príchuť. Pred vatrami stáli ôsmi chlapi a sokoli so skríženými koncovkami v tvare Perúnovho kríža, čo znamenalo odhodlanosť brániť posvätné vatry štyroch strán. Obradový kruh bol očiaraný kruhom ľudí, ktorí sa chytili za ruky. Keď hlavný obradník zapaľoval v strede oheň, ako neskôr povedal miestny chlap, ktorý strážil priestor, bolo počuť vravu nejakých ľudí, skrytých za obzorom a vzápätí sa odtiaľ hnala motorková štvorkolka. Dvaja miestni z nášho kruhu vybehli oproti, vozidlo sa otočilo a zmizlo za obzorom.

V kruhu stál i jeden neznámy miestny muž, ktorý býval obďaleč chcel sa zúčastniť obradov, ktorému pisateĺ tesne pred obradom vystrihol košeľu. Tvrdil, že nemá ani 4 eurá za plátno, a tak mu tú človek dal zadarmo. Čím ho privítal ako hosťa. Vlastne ešte vystrihol aj druhú košeľu pre jedného, čo stihol dobehnúť z Klenovca. Nuž my sme teda privítali nových hostí, a to aj miestnych.

Obrady chvály divov, predkov a živlov prebehli ako aj po iné roky. Tiež obrad očisty dymom z posvätných bylín a taktiež obrad „Vidíte ma spoza tohto koláča“? Pričom slncových veľkých koláčov bolo niekoľko. Nakoniec prekvapil obrad tanca Turoňov – spojený s chválou zrejúcu úrodu. Do kruhu k tancujúcim turoňom vbehli ženy a dávali im vence na rohy. Slnovratové venčenie Turoňov - dávny zvyk - bol prekvapením i pre samotných obradníkov. K dvom turoňom – s býčou i capou hlavou, znenazdajky pribudol tretí – to Jožko Drugan z neďalekého Štolianska ocitol sa v mohutnom býčom ústroji a hrkotal zvoncami v tepe tanca. Na tento Slnovrat priniesol hlavný obradník i roh pratura zo staroslovanskej doby, keď predkovia považovali pratura za posvätné zviera a na podobných rohoch boli postavené staroslovanské pôvodné chrámy.
Po hlavných obradoch bola hodina rozjarenej hudby a potom obrad postrižín a prijímania vedomých mien. Merali sme noc piesňami do rána a ráno sme takisto piesňami vítali Slnko.

Slávnosti sa teda skončili prevažne zdarne – hlavne pre tých, ktorí sa na ne dostali a na poslednú chvíľu dokázali zamerať posledné miesto počas tejto slnovratovej neplánovitej „púte“.

Mnohí sa stihli vykúpať v hati na potôčku, ktorú v sobotu pripravili dobrovoľníci z jednej z prípravných skupín.

ČO SA VLASTNE STALO?

Žiaľ, tohto roku musíme už aj verejne povedať , že na tomto Slnovrate, ktorý mal byť v Detvianskej Hute, ako i pred rokmi v katastri susednej obce Látky, došlo k porušeniu niekoľkých zákonov. K tomu, čo bolo opísané v úvode článku, musíme dodať, že to nebol jediný nátlak, ktorému bola vystavená slnovratová obradná slávnosť rodného duchovna. V susednej obci sme slávili tento sviatok po viacero rokov. Až v roku 2019 vyvinuli niektorí jedinci cielený tlak na majiteľa pozemku, na ktorom sme mali každoročne rozložený tábor. Tu však bola iná zámienka pre protivné konanie. Vraj slnovratovou slávnosťou rušíme lesnú zver. Majiteľa pozemku, na ktorom sme po mnoho rokov táborili, skupinka nenávistníkov prehovárala , aby nás vypovedal, a nakoniec sa mu vyhrážali aj tým, že mu „odrežú gule“. Takisto vyvinuli tlak na miestneho starostu. Po tejto skúsenosti sme nemohli na horskej lúke medzi Látkami a Poliankami uskutočňovať slnovratové obrady (na dohodnutých súkromných pozemkoch), pretože ten majiteľ, ktorý bol vystavený tvrdému tlaku, mimochodom, bol to redaktor RTVS, podobne, ako aj miestny starosta, nechceli znášať možné riziká. Keďže vtedy sa ten nátlak odporcov nášho duchovna javil ako úspešný, môžeme predpokladať, že tohto roku aj preto nasledovalo jeho pokračovanie v susednej obci.

AKÉ ÚSTAVNÉ PRÁVA MOHLI BYŤ PORUŠENÉ?

(v jednej, alebo druhej obci)?

1. Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery

Je chránená Ústavou SR (čl. 24). Tá chráni nielen tradičné cirkvi, ale aj iné prejavy duchovná a vyznania, pokiaľ nie sú v rozpore so zákonom.

2. Právo pokojne sa zhromažďovať – čl. 28 ústavy SR

Ak má podujatie charakter zhromaždenia, môžu sa uplatňovať pravidlá zákona o zhromažďovacom práve. Samotný nesúhlas niektorých z občanov alebo cirkvi však spravidla nie je dôvodom na zákaz.

3. Vlastnícke právo – čl. 20 Ústavy SR.

Vlastník má právo umožniť na svojom pozemku zákonnú činnosť.

Nátlak smerujúci k tomu, aby sa vlastník vzdal výkonu svojho práva, môže byť protiprávny.

AKÉ ĎALŠIE PRÁVNE OBLASTI MOHLI BYŤ DOTKNUTÉ

4. Zákaz diskriminácie

Ak by sa niekto snažil zabrániť podujatiu preto, že ide o určitý duchovný smer alebo vierovyznanie, mohlo by ísť o diskriminačné konanie.

5. Trestný čin nátlaku alebo obmedzovania slobody

Ak by boli použité vyhrážky, zastrašovanie alebo nútenie majiteľa pozemku či starostu konať proti svojej vôli, za určitých okolností by mohlo ísť o trestnoprávny problém.

6. Právomoci obce

Starosta nemôže zakázať súkromné podujatie len preto, že s ním nesúhlasia niektorí občania alebo niektorá cirkev.

Okrem toho je tu aj

OBČIANSKOPRÁVNA ROVINA

7. Šírenie nepravdivých správ o tom, že na lúke budú pobehovať holé ženy, môžu byť chápané ako zásah do dobrej povesti spoločnosti, a tiež ako zásah do osobnostných práv usporiadateľov.

Za 32 rokov usporadúvania Letných Slnovratov sa v Rodnom kruhu nič také nedialo.

8. Okrem toho desiatky ľudí, ktorým sa pre spomínané úmyselne spôsobené ťažkosti v priebehu slávností buď nepodarilo docestovať na slávnosti, alebo síce docestovali, ale na nich nedostali svoj obrad, čím utrpeli peňažnú stratu v podobe neúspešnej prepravy.

PREHLIADAJÚ NÁS

Aj keď zjavné, že došlo k porušeniam niektorých ústavných práv a zákonov, zatiaľ sa nechystáme toto riešiť súdnou cestou.

Poukazujeme však na to, že tu opakovane dochádza k porušovaniu práv občanov pôvodného vyznania – rodného duchovna. V minulosti na Slovensku aj prípady podpaľačstva (vypálenie skladu sôch v Krivanoch, po tom, ako sochy miestny kňaz označil - aj v repurtáži - za pohanské), niekoľkokrát poškodené sochy slovanských divov v Štiavnických vrchoch a podobne. Tieto zlé činy boli napriek našim upozorneniam prehliadané.

Teraz došlo k narúšaniu práv rodného duchovna obmedzovaním a narúšaním duchovných Slávností Letného Slnovratu. Síce hŕstkou ľudí, ale s využitím mocenských vplyvov. Došlo teda k obmedzeniu výkonu našich duchovných a zhromažďovacích práv.

Pri uskutočňovaní nášho vlastného duchovna v našej vlastnej krajine!

Pisateľ sa prihovára za porozumenie a priateľske vzťahy medzi pôvodným duchovnom a kresťanskými kruhmi.
Nie je v našom záujme pestovať nenávisť. Rodné duchovno má vo svojej náplni čestný a úctivý prístup. Sám pestuje takéto vzťahy s bežnými cirkevníkmi i s niektorými kňazmi. Áno, rozvíjajme porozmenie. Ale nesmie to byť podmienené tým, že by sme sa my mali vzdať svojich práv!

Poukazujeme na to, že dnešný stav je aj výsledok toho, že ochrancovia práv, médiá a prostredníci zákonodarnej a výkonnej moci nevenujú dostatočnú pozornosť otázkam právneho postavenia a ochrany nášho pôvodného, rodného duchovna.

Liberálno-konzervatívne nožnice budú strihať akékoľvek pokusy o obnovenie pôvodnej duchovnej sily, a to raz z jednej, raz z druhej strany


Narúšanie nášho pôvodného sviatku – Letného Slnovratu – radikálnymi cirkevnými aktivistami – vyvolalo množstvo ohlasov.

Jeden z nich bol taký, ktorý vyjadril nesúhlas s tým, že sa nemienim pre to súdiť a nechám to tak. K námietke sa pridali páčikmi ďalší.

Čo je úplne v poriadku, ale človek sa k tomu ešte vráti.

Na to, aby ste sa súdili, potrebujete čas a peniaze. A životnú silu – cestovať do mesta, vypovedať, hľadať zákony a spôsoby, ako to celé urobiť ... Už len ten článok s vymenovaním právnych noriem, ktoré náboženskí fanatici porušili, si vyžadoval hodiny práce. Naša spoločnosť nemá takých ľudí, ktorí by to robili. A otázkou je, či by nám to pomohlo.

Tú istú životnú silu, ktorú by ste museli obetovať na súd, a to veľmi otázne, či by ste to urobili, lebo jedna vec je to navrhnúť, a druhá vec je to urobiť, tak tú istú životnú silu je možné dať na potrebný rozvoj našich vecí, na rozvoj pôvodného, prírodného, teda – rodného duchovna. A toto môže priniesť väčší účinok. Nakoniec – žalobu môže dať každý a keď ste za, tak ju napíšte, odošlite, to je naozaj možné a pisateľ to nebude nikomu vyhovárať, každý má na to právo. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou to nik neurobí.

Prečo to pravdepodobne nikto neurobí? Koľko ľudí si vypísalo papier na registráciu duchovnej spoločnosti? Malý zlomok z počtu tých , ktorý sa prihlásili v sčítaní ľudu k rodnému duchovnu. Pretože – v sčítaní si vypísať dve slová v časti „vyznanie“ – rodné duchovno – to zaberie tak minútu. Nanajvýš. Vypísať si papier na ustanovenie rodného duchovna si vyžaduje .- no – dajme tomu že 5 minút. A počet ľudí rádovo klesá.

Koľko si myslíte že treba venovať minút na to, aby ste preskúmali právny stav, pomenovali platné zákony, získali nejaké dôkazové správy, spísali to, alebo zaplatili právnika a odoslali to a potom cestovali na predvolanie, vzali si voľno, venovali tomu čas a živu?

Za ten čas by človek napísal pekných pár statí, urobil vzdelávacie sústredenie, alebo nahral niekoľko rodných ciest a nejakú tú pieseň.

Koľko ste ochotní obetovať na to, aby ste posunuli právo smerom ku spriechodneniu pôvodného duchovna? Pisateľ tomu obetoval vyše 30 rokov. A veľa prostriedkov. Dopadlo to tak, že keby nemal prírodné hospodárstvo a niekoľko priateľov, prežiť by bolo naozaj ťažké.

Takže za týchto okolností na súd nemienim obetovať ani jednu minútu. Nie na taký súd, ktorý by riešil niečo, čo sa stalo, čo sa neodstane, ale bude sa to diať, i keď v iných podobách, znova a znova, ako sa to dialo doteraz, tak sa to bude diať naďalej. Ak výrazne nezmeníme svoje postupy. Tým si môžete byť istí.

Aj keď o rok budeme mať isté miesto, ktoré nikto nenaruší, naďalej bude trvať kultúrna izolácia. Liberálno-konzervatívne nožnice budú strihať akékoľvek pokusy o obnovenie pôvodnej duchovnej sily a to raz z jednej , raz z druhej strany, niekedy dokonca strihnú obe naraz a keď budú môcť, hodia nám polená pod nohy. Ak by ste to chceli spriechodniť. A prečo je to tak?

Je to tak preto, že sa bojíte prihlásiť ku svojej podstate. Niektorí sa dokonca báli prihlásiť v sčítaní ľudu. Lebo čo? Lebo sa o nás dozvedia... Pri všetkých divoch, nejde teraz už konečne práve o to, aby sa o nás dozvedeli? Čoho sa tí ľudia boja? Už tu niekoho v poslednom čase upálili? Obvesili na hák? Natiahli na škripec? Trhali mäso žeravými kliešťami? To musí byť naozaj peklíčko, keď sa niekto bojí len tak, zo zásady. Zo zvyku. Len aby sa mu neoslobodila jeho vlastná duša.

Tí, ktorí sa neboja, nie je veľa. To, že sa 2,5 tisíc občanov, alebo vyše 4 000 občanov (záleží, či zarátate aj množstvo názvov, pod ktorými sa ľudia prihlasovali) v poslednom sčítanú ľudu (2021) prihlásilo k rodnému duchovnu a okruhom, to nie je náhoda. To je výsledok dlhej práce. Po prvý raz to zanechalo dejinnú štatistickú stopu a preto to odznelo aj v médiách. Štatisticky je nás viac, ako moslimov, a náš rast je výrazne rýchlejší. Ale stále je to len časť z tých, ktorí za tých 30 rokov využívali naše podujatia a iné služby. Ale aj tak je to niečo. Takže – už o nás vedia.

Lenže – naša sila ešte nie je dostatočná na to, aby sa skutočne niečo zmenilo. Aby ľudia pôvodného prírodného, a teda rodného vyznania mohli uskutočňovať svoje práva. Aby mohli uskutočňovať slobodne svoje duchovno, aby sa teda nediali útoky v časoch našich sviatkov, aby nezabavovali alebo neničili naše posvätné predmety, aby sa mohli právoplatne sobášiť, aby mali právo na poslední obrad niekde v nemocnici, aby mohli viac uplatniť ďalšie svoje práva, na to by sa muselo stať podstatne viac vecí. Na to by muselo podstatne viac ľudí obetovať niečo zo seba, zo svojho času, zo svojej živy, zo svojho úsilia.

V najbližšom sčítaní už vedenie EU plánuje nerobiť priamy prieskum vyznania. Plán je taký, že sa už nebudete môcť prihlásiť k vyznaniu priamo, ale to zabezpečí cez Eurostat (cez register-based census). A počet veriacich budú nahlasovať náboženské spoločnosti. No – my nijakú nemáme, takže to budú nahlasovať cirkvi. Tešíte sa? Ako to dopadne? Mnohí sa už tešia, ako nás zamietnu pod koberec.

Takže na rovinu. Či už vám nastolia útrpné zákony agenti byzantskí, vatikánski, alebo bruselskí, ťažko sa vzchopíte na to, aby ste v nepriaznivých právnych podmienkach účinne bránili a užili svoje práva. Ale to nie je ich vina. Je to naša vina, naša zodpovednosť. Že sme si to nechali. Že sme znova zaspali dobu. Keď sme sa v dobe, keď bola možná zmena, dostatočne nesnažili. Keď sme nezburcovali nášho ducha obrodu. V tom prípade je osud nevoľníkov zaslúžený. Keď ste si nechali vziať ducha, načo vám bude štát? Veď aj na to dôjde, ak sa nič nezmení, tak onedlho. Dejiny sú len pre tých, ktorí majú vôľu prežiť. A niečo aj pre to urobia.

Ešte nie je všetko stratené. Ale je tu otázka, koľko je tu ľudí - odhodlaných sa prebudiť vo svojom duchu, zvoliť si lepšiu cestu, a niečo pre to aj urobiť.

Zdroj: Facebook Miroslav Žiarislav Švický / InfoVojna