VIDEO: „Globálna situácia sa začne postupne zlepšovať. Svet sa bude vzďaľovať od západnej hegemónie a smerovať k stabilnejšiemu, demokratickejšiemu a slobodnejšiemu multipolárnemu medzinárodnému poriadku,“ vyhlásil Vladimir Putin. Prebiehajúce medzinárodné konflikty sú podľa neho sprievodným znakom meniaceho sa sveta. Ruský prezident prehovoril aj o podobe Ukrajiny po skončení vojny

01.10.2026 21:25

Rusko podľa prezidenta Vladimira Putina prišlo v dôsledku ukrajinských útokov na ruské rafinérie o približne jedno percento svojho hrubého domáceho produktu. Povedal to vo štvrtok na plenárnom zasadnutí 23. ročníka Valdajského diskusného klubu. Súčasne opäť vylúčil uzavretie prímeria s Ukrajinou v oblasti ďalekonosných úderov. Zopakoval tiež, že Rusko nemá v pláne nikoho napadnúť, ale ak bude vystavené agresii, bude nútené reagovať a zváži použitie všetkých zbraní.

„Podľa našich odhadov sa im skutočne podarilo dosiahnuť určité výsledky a vziať nám približne jedno percento nášho HDP,“ pripustil Putin s odkazom na ukrajinské útoky zamerané na ruskú energetickú infraštruktúru. Uviedol, že ruská odveta to „odzrkadľovala“ a Ukrajina „už nemá žiadny oceliarsky priemysel“.

Kyjev tieto údery odôvodňuje snahou odrezať Moskvu od príjmov dôležitých pre pokračovanie vojny a zároveň ich považuje za spravodlivú reakciu na ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine.

Návrhy, aby sa obe krajiny dohodli na vzájomnom zastavení ďalekonosných útokov, označil Putin za absurdné, uviedla agentúra TASS.

Šéf Kremľa vo svojom dlhom prejave podľa agentúry Reuters tiež vyhlásil, že medzinárodné konflikty budú v nasledujúcich rokoch pravdepodobne pokračovať, lebo svet sa mení. Situácia by sa však vraj mala zlepšiť, keď oslabne „západná hegemónia,“ uviedol s tým, že sa treba vyhnúť katastrofickým scenárom.

Súčasne ruský prezident pohrozil nasadením „všetkých typov zbraní“, ktoré má Rusko k dispozícii, na obranu svojho územia. Vyjadril sa tak v súvislosti s napätím okolo ruskej exklávy Kaliningrad, pri hraniciach ktorej Severoatlantická aliancia (NATO) v posledných mesiacoch vykonala niekoľko vojenských cvičení.

Ruské veľvyslanectvo v Belgicku začiatkom tohto týždňa uviedlo, že NATO svojím „bezohľadným a nezodpovedným konaním“ voči Kaliningradu výrazne zvyšuje riziko priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Aliancia reagovala, že je obranným zoskupením a že žiadna z jej činností ani cvičení nepredstavuje riziko pre ktorúkoľvek časť Ruska. Odsúdila tiež „jadrovú rétoriku“ Moskvy.

Putin v prejave na zasadnutí Valdajského diskusného klubu tvrdil, že Rusko „zajtra“ nezaútočí na územie a podniky krajín, ktoré dodávajú Kyjevu zbrane, avšak považuje za hrozbu, ak sa proti nemu niekto snaží bojovať prostredníctvom Ukrajiny ako zástupného štátu.

„Nemáme v úmysle na nikoho zaútočiť - ani v roku 2029, ani v roku 2030, ani v roku 2050,“ vyhlásil vo štvrtok Putin. Ak však bude Rusko vystavené agresii, tak bude podľa neho nútené reagovať. „Občania európskych krajín si to musia jasne uvedomiť,“ uviedol.

Rusko by podľa neho uprednostnilo ukončenie vojny na Ukrajine formou rokovaní a želá si, aby sa Ukrajina po skončení bojov stala neutrálnou krajinou. Ako uviedol, Ukrajina stráca svoju štátnosť a nie je schopná existovať samostatne.

„Ukrajina, viete, a všetci to dobre vedia, nemôže existovať nezávisle. Úplne stráca prvky štátnosti. Podľa mňa je to zrejmé. Je ovládaná zvonku,“ povedal Putin.

Šéf Kremľa, ktorý nariadením invázie do susednej krajiny vo februári 2022 vyvolal najkrvavejší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, v prejave zopakoval mnohé svoje dlhodobé tvrdenia vrátane toho, že Rusko boj nezačalo, všimla si stanica Sky News.

„Som presvedčený, že Rusko bolo zámerne postavené do situácie, v ktorej bolo jednoducho donútené reagovať na túto zjavnú agresiu, bolo donútené brániť sa a chopiť sa zbraní - doviedli nás až takto ďaleko,“ vyhlásil ruský prezident.

Rusko by podľa neho chcelo vojnu na Ukrajine ukončiť vraj čo najskôr, a to prostredníctvom mierových rokovaní, no sú to Ukrajina a jej západní spojenci, ktorí majú „prijať zodpovedné rozhodnutia“ na základe skutočnej situácie na bojisku.

Podľa agentúry TASS Putin tiež povedal, že Rusko sa dlhodobo pokúšalo stať sa súčasťou západnej civilizácie, avšak Západ urobil všetko pre to, aby ho „izoloval a ešte viac rozložil“. Teraz sa západné štáty podľa Putina snažia „spustiť novú železnú oponu“, zatiaľ čo Rusko chce žiť v harmónii.

Vo svojom prejave na stretnutí Valdajského diskusného klubu v Moskve taktiež uviedol, že pokračovanie medzinárodných konfliktov je pravdepodobné aj preto, že svet sa mení. Putin vyjadril presvedčenie, že situácia sa upokojí s ústupom toho, čo nazval "západnou hegemóniou". Varoval tiež pred dôsledkami prudkých technologických zmien vrátane šírenia umelej inteligencie (AI).

"Bez ohľadu na to, aký scenár sa v najbližších rokoch na globálnej úrovni naplní, je pokračovanie medzinárodných konfliktov, žiaľ, veľmi pravdepodobné. Čiastočne je to spôsobené tým, že prebiehajúce zásadné zmeny - a príležitosti, ktoré prinášajú - podnecujú ambície a ochotu riskovať s vidinou zdanlivo obrovského zisku," povedal podľa agentúry Reuters Putin, ktorý kládol dôraz na to, aby sa svet vyhol katastrofickým scenárom.

V tejto súvislosti vyhlásil, že nemožno s istotou povedať, že zbrane hromadného ničenia nebudú nikdy použité, a zdôraznil nutnosť takémuto scenáru predísť. "Môžeme si byť istí, že táto zbraň nebude nikdy použitá? Samozrejme, že nie. Musíme na to pamätať a zabrániť tomu," povedal Putin.

Samotní ruskí predstavitelia pritom občas hrozia použitím jadrových zbraní. Naposledy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu povedal, že Moskva môže odpovedať jadrovými zbraňami v prípade blokády Kaliningradskej oblasti. Putin dnes podľa agentúry TASS vyhlásil, že by sa v prípade priameho útoku na Ruskú federáciu, napríklad na Kaliningradskú oblasť, "samozrejme nevyhnutne a okamžite na program dňa dostala otázka využitia všetkej výzbroje, ktorú má naša krajina k dispozícii".

Podľa ruského prezidenta, na ktorého Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) vydal v roku 2023 zatykač kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných území a obvinení z vojnových zločinov, je pritom teraz potrebné pomýšľať na zachovanie globálneho mieru.

Globálna situácia sa však bude postupne zlepšovať s tým, ako sa svet bude vzďaľovať od západnej hegemónie, je presvedčený šéf Kremľa. "Sme presvedčení, že z dlhodobého hľadiska, v procese odklonu od západnej hegemónie, sa globálna situácia postupne zmení k lepšiemu - smerom k stabilnejšiemu, demokratickejšiemu a slobodnejšiemu multipolárnemu medzinárodnému poriadku," citovala z Putinovho vystúpenia na 23. výročnom stretnutí Valdajského diskusného klubu agentúra TASS.

Putin dnes zdôrazňoval, že svet nesmie byť bipolárny, ale multipolárny. Národy tvoriace "západnú menšinu" sa naďalej podľa neho snažia privlastniť si riadiace funkcie, napríklad v rámci OSN. Medzinárodné inštitúcie založené po roku 1945 pritom neodrážajú globálnu situáciu v druhej štvrtine 21. storočia, povedal Putin.

Šéf Kremľa tiež prejavil obavu z umelej inteligencie. Varoval dokonca pred potlačením individuality, "tentoraz prostredníctvom algoritmov nastavených niekým iným".

Technológie podľa ruského prezidenta otvárajú "fantastické možnosti pre prekonávanie výziev a zlepšovanie kvality života", ale zároveň "posúvajú potenciál totálnej skazy na novú úroveň - žiaľ v dôsledku vojenských konfliktov, rýchlej degradácie životného prostredia či straty kontroly nad technologickými procesmi, ktoré boli uvedené do chodu".

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube / pravda.sk (1), (2) / bleskovky.sk / InfoVojna