„17. november nám opäť raz ukázal, že chceme byť klamaní a nastavil zrkadlo našej neslušnosti, agresivite a zlobe, ktorá v nás je. Hystéria, vytrhávanie vecí z kontextu a manipulácia sú poznávacím znamením opozície a časti médií. Robert Fico si zase odpustiť debatu so študentmi v tejto roztrieštenej spoločnosti,“ tvrdí bývalý novinár Karol Lovaš, ktorý v súčasnosti pôsobí ako katolícky kňaz a vysokoškolský pedagóg
18.11.2025 16:30
Žasnem. Nad hlúposťou múdrych. A možno len tých, ktorí už nimi dávno nie sú. Iba boli. Do času, než prestali čítať, počúvať a dívať sa s porozumením.
Keď som si pozrel besedu predsedu vlády so študentami v Poprade a porovnal ju s mediálnymi a ďalšími výstupmi na sociálnych sieťach, neveril som, že sa dá klesnúť až tak hlboko. V prekrúcaní a klamaní. Reči o tom ako posiela Fico mladých do vojny boli hotový spin doctoring, na ktorý sa nechytá ani on sám. Je len učeň s veľkou konkurenciou manipulátorov a dezinformátorov. Jeden by povedal, že premiér ochutnáva vlastnú potravu. Ale touto trovíme sami seba. Ak sme schopní manipulovať a prekrúcať pri Ficovi, kto nám uverí, že inokedy budeme hovoriť pravdu? Účel nesmie svätiť prostriedky. Ani v tomto prípade. V žiadnom prípade.
Som rád, že máme 17. november len raz do roka. Je všetkým, len nie pripomienkou Novembra 89. Slušnosť vtedajších disidentov a komunistov nás zahanbuje. Nastavuje zrkadlo našej neslušnosti. Agresivite. A zlobe, ktorá v nás je. Hovorí našimi ústami, pozerá sa našimi očami a počúva našimi ušami. Demokracia, ktorú ponúkame, nie je pestrá záhrada. Iba my. Ja. Ja. Ja. Kto nie je ako my, nemá šancu. To je začiatok konca demokracie. Keď si vystačíme iba s vlastným fanklubom. Pozor naň. Keby sa v roku 1989 správali Václav Havel a Ladislav Adamec ako my dnes, starý režim by nikdy neskončil.
Ani demokracia nie je imúnna voči nerestiam, ktoré mali nacizmus a komunizmus. Je dôležité to vedieť. Aby sme sa jej jedného dňa nemuseli zbaviť ako dvoch -izmov 20. storočia. Kvôli vlastným nerestiam. Lož a prekrúcanie demokratom nesvedčia. Manipulácie nepristanú médiám. Najmä v tých štandardných nemajú čo hľadať. A že ich je. Riaditeľ verejnoprávnej BBC a šéfka spravodajstva odstúpili po zostrihaných prejavoch prezidenta Donalda Trumpa, ktoré ho mali ukazovať v horšom svetle pri útoku na Kapitol. Omyl sa stane aj v lepších rodinách ako je BBC. Cielená manipulácia však nie je omyl.
17. november nám opäť raz ukázal, že chceme byť klamaní. A tak klameme. Lebo sme uverili, že stojíme na správnej strane dejín. Preto môžeme. Takto nejako začínali všetci „slušní“ nacisti a komunisti. Mysleli si to isté, čo dnešní „slušní“ demokrati. Že sú meradlom pre ostatných. A zatiaľ zostávajú len odstrašujúcim príkladom. Ako britská verejnoprávna BBC a jej aktivizmus a angažovanosť, ktoré sa v istej chvíli vymkli spod kontroly. Oslabili demokraciu viac ako ktorýkoľvek „nehodný“ politik.
Robert Fico si mohol odpustiť debatu so študentmi v tejto roztrieštenej spoločnosti. Vedel ako dopadne. Bola to z jeho strany čistá provokácia. Aj keď nie prvoplánová. Ficovi kritici mohli dokázať, že vedia počúvať s porozumením. Bez vytrhávania vecí z kontextu a manipulácií. Stretnúť sa s priaznivcami na námestí je fajn. Vstúpiť však do komfortnej zóny mentálneho nepriateľa, rozprávať sa aj s tými, ktorí moje názory odmietajú, to chce odvahu. Predseda vlády v debate s mladými ukázal ako bude vyzerať jeho predvolebná kampaň. V Poprade si to vyskúšal. Predmetom záujmu Smeru budú mladí ľudia. Práve o nich Robert Fico vo voľbách zabojuje. Hystériu prenechá politickým oponentom. Pokiaľ nezačnú hamovať, tie voľby im prehrá. Hystéria je poznávacím znamením opozície a časti médií. Nahráva premiérovi. Robí z neho obetného baránka. Fénixa, ktorý aj vďaka ich pomoci má zas príležitosť povstať. Voliči majú radi svojho politika v dvoch polohách – na tribúne alebo na chrbte. V prvom prípade mu tlieskajú. V tom druhom ho chcú zachrániť.
Autor: Karol Lovaš
Zdroj: plus7dni.sk
