Anton Hrnko o „vzbure núl“ alebo kto sú hlavní porazení v súboji medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom
30.09.2026 10:00
VZBURA NÚL
Rusi majú v svojom slovníku slovo „obnuliť“. Významovo zodpovedá naším slovám zlikvidovať, zničiť, zrušiť. Musím konštatovať, že včera sa podarilo neuveriteľne dobrému človeku Andrejovi Dankovi „obnuliť“ svoje vlastné renomé, ktoré sa už dávno blížilo k onomu bacuľatému číslu, meno najstaršej slovenskej politickej strany i – predpokladám – potenciál koalície ďalej vládnuť. Nemohol „obnuliť“ poslancov za SNS, ktorí hlasovali spolu s ním za odvolanie ministra T. Tarabu, lebo s výnimkou poslanca K. Farkašovského možno bez výčitiek svedomia povedať, že ak politická hodnota daného reprezentanta SNS je nulová, nemožno ju už viac znížiť.
Treba ich však pre istotu pripomenúť: Andrej Danko, Karol Farkašovský, Milan Garaj, Milan Kováč, Dagmar Kramplová, Adam Lučanský a Roman Michelko. Treba ešte hádam dodať, že s výnimkou A. Danka a R. Michelka ani jeden z týchto skvostov v radoch SNS nebol zvolený do parlamentu priamo. Sú to proste náhradníci!
Nesúhlasím s prvým komentárom o včerajšej udalosti v pléne SNR z pera D. Daniša, že za všetkom môže T. Taraba, ktorý neodstúpil, a premiér R. Fico, ktorý ministra neodvolal.
Nezohľadňuje totiž stáročnú skúsenosť z riešenia podobných situácií a ani „koaličné“ správanie A. Danka od začiatku fungovania tejto vládnej zostavy. Politická skúsenosť z minulosti hovorí, že keď sa ustupuje agresívnemu partnerovi alebo protivníkovi, ústupok sa nechápe ako ústretovosť, ale slabosť. Agresora len podnecuje k ďalšiemu stupňovaniu požiadaviek.
Ak si pozrieme fungovanie koalície v predchádzajúcom období a úlohu A. Danka v nej, nemôžeme nevidieť, kto bol zdrojom všetkých konfliktov, z ktorých ani jeden nebol konfliktom o programové smerovanie, ale vždy išlo o uspokojovanie alebo odrážanie osobných ambícií jedného človeka, ktorý v sebaprojekcii má o sebe jediný obraz: Som najlepší, najschopnejší, najpovolanejší... etc. Hneď v druhom slede sú ľudia, ktorí mu jeho „kvality“ bránia realizovať – P. Pellegrini, R. Fico... a posledne T. Taraba.
Preto si myslím, že konanie premiéra i T. Tarabu bolo racionálne. Dospelo by k tomu istému výsledku, ku ktorému sa Slovensko dopracovalo po bezprecedentnom hlasovaní vraj národnej strany s politickými subjektmi, ktorým slovenský národ a jeho záujmy sú viac ako ukradnuté! Tým výsledkom by bolo pokračovanie rozvratu vládnej moci. Biľag z hlasovania s PS a co. však už z Danka a SNS pod jeho vedením nikto nezmyje!
Hlasovanie v parlamente o „likvidácii“ koalície nesie aj niektoré zaujímavosti. Úplnou karikatúrou na politickej scéne sa ukázal poslanec R. Michelko. Keď sa dral na kandidátku, všetkým okolo sľuboval, že za svoju najdôležitejšiu úlohu pokladá odstránenie A. Danka z postu predsedu SNS a „unormálnenie“ strany. Pomenovať ho podržtaškou by bolo urazenie všetkých podržtašiek. O jeho politický závet, ktorý si včera podpísal, už asi nikto záujem mať nebude. Rovnako som sa počudoval nad hlasovaním A. Lučanského. Ako môže niekto hlasovať spoločne s tými, ktorí sú bezosporu zodpovední za smrť jeho otca? Nuž, stáva sa.
Otázka je, ako ďalej? Výkriky A. Danka, že jeho nominácia je F. Kuffa a že chce ďalej pokračovať v koalícii, by som bral ako výlučky kobry, ktorá pľuvaním jedu do očí útočníka sa ho snaží eliminovať. Ak si R. Fico chce zachovať svoju autoritu a integritu, jeho konanie nemôže byť ústup. A. Danko svoj koaličný potenciál už vyčerpal. A nielen v tomto prípade. Som presvedčený, že natrvalo.
Ale na druhej strane som si takmer istý, že zoznam poslancov, ktorý som uverejnil vyššie, je zoznam hlavných porazených v tomto súboji. O pol roka po voľbách už nikto o nich nebude vedieť a ani nikoho nebudú zaujímať. Tak obyčajne končievajú vzbury núl.
Zdroj: Facebook Anton Hrnko / InfoVojna
