Babišova a Ficova vláda majú záujem o kúpu siete predajní Tesco v Českej republike a na Slovensku
07.10.2026 20:00
Všetky okolité štáty sú za posledné roky pred Slovenskom a Českom, dokážu viac chrániť svojich producentov, podporovať domácu produkciu mäsa a potravín, dokonca efektívnejšie tlačiť na ceny. Slovenskí aj českí výrobcovia sa o tom opakovane presvedčili, keď sa pokúsili preniknúť na poľský alebo rakúsky trh. Podľa zistení portálu Marker, slovenská aj česká vláda aktuálne uvažujú o kúpe siete obchodov Tesco v oboch krajinách.
O predaji slovenského Tesca sa hovorí už roky. Úroveň potravín začala postupne klesať, tlak na zisk potravinovému reťazcu neprospel. Hoci Tesco zaostáva za Lidlom a Kauflandom, má stále výrazné postavenie na trhu.
Britský majiteľ chce Tesco u nás predať už dlhodobo. Najskôr sa stiahol z poľského trhu, potom mal v pláne predať reťazce na Slovensku, v Česku a v Maďarsku ako jeden balík. Dnes sa usiluje predať slovenské a české Tesco oddelene od maďarského Tesca.
Markeru potvrdili dva zdroje, jeden z prostredia českej a jeden z prostredia slovenskej vlády, že obidve vlády uvažujú o kúpení Tesca. Peniaze nie sú až taký problém, úskalia sú inde. Iniciatívnejšia je česká vláda, ale aj v slovenskej vláde má myšlienka podporu, Tesco by už malo mať na stole ponuku od obidvoch vlád. Stále však v tomto momente ide viac o ideu ako hotový plán, problém je najmä na strane Tesca, ktoré by preferovalo biznis s privátnym partnerom. Podľa našich informácií sa tomu dokážu obe vlády prispôsobiť, reťazec by nemusel kupovať štát. Zaujímavé je, že suma, ktorú slovenská vláda vyčlenila v rozpočte bokom (cca 400 miliónov eur) by presne zodpovedala tomu, koľko by stála slovenská časť Tesca.
Ešte dôležitejšia je úvaha, prečo slovenská a česká vláda uvažujú o kúpe Tesca, ale o tom o moment. Najskôr krátky kontext.
Ktoré firmy majú záujem
Najskôr jedna poznámka o oddelení maďarského Tesca od slovenského a českého.
Keď sa dostalo Tesco pred pár rokmi pod tlak maďarskej vlády, vtedy ešte Orbánova vláda regulovala viaceré ceny zo základného spotrebného koša, Briti boli donútení maďarské Tesco viesť ako samostatnú účtovnú jednotku. Britom to, samozrejme, prekážalo, na Orbána sa sťažovali, ale jeho vláda neustúpila. Dôsledky to však malo inde. Podnikanie v Maďarsku naďalej vykazuje výrazné špecifiká, vláda je schopná zasahovať do podnikateľského a vlastníckeho prostredia podstatne agresívnejšie ako inde v Európe. Už dlhší čas sa preto hovorí, že Briti chcú predať Tesco u nás a v Česku v jednom balíku a maďarské Tesco samostatne.
Aj medzi slovenským a českým Tescom sú zaujímavé rozdiely. Slovenské Tesco je vzhľadom na veľkosť trhu relatívne hodnotnejšie oproti českému. Ak sa predpokladá, že cena za obidve časti reťazca by mohla dosiahnuť asi jednu miliardu eur, keby sme sumu delili na českú a slovenskú časť, pomer nie je 2 : 1, ale 3 : 2, slovenské Tesco má teda relatívne vyššiu hodnotu ako to české. V eurách ide o zhruba 400 miliónov za slovenské predajne, 600 miliónov eur za české predajne.
Podľa ľudí z brandže je pritom slovenské aj české Tesco ekonomicky zaujímavé, dokáže tvoriť zaujímavý zisk, ten neukazujú len oficiálne čísla o zisku pred zdanením či samotné dane, ale najmä to, čo firmy dokážu poslať svojim materským spoločnostiam ešte predtým. Nazýva sa to transfer pricing, ide o rôzne platby za IT a iné služby, analýzy, servisné platby a podobne. Najmä slovenské Tesco patrilo a patrí v tomto zmysle k úspešným a najziskovejším podnikom. Plus má Tesco u nás významný podiel na trhu a aj ďalšie aktivity okrem potravinárstva (benzínové pumpy, skladovacie plochy, značky s oblečením a podobne). Po oddelení maďarského Tesca od toho českého a slovenského, záujem o ich akvizíciu od silných hráčov teda pretrváva.
Aj tu sú však isté špecifiká pre slovenský a český trh.
Tesco má na Slovensku 186 predajní, často s veľkou rozlohou. Tržby má na úrovni 1,7 miliardy eur ročne, momentálne štvrté najväčšie, ale v predchádzajúcich rokoch bolo aj tu Tesco silnejšie. Zisk po zdanení (oficiálne čísla) dosahuje na úrovni 25 až 85 miliónov eur ročne, aktuálne je tretí najväčší, ale pred pár rokmi bolo Tesco na druhom mieste. Žiadnemu reťazcu neklesol v posledných rokoch zisk viac ako Tescu, je teda ideálne na predaj. Človek to nevdojak cíti aj v samotných obchodoch. (Viac o výsledkoch reťazcov nájdete v článku Jakuba Tužinského.)
Na Slovensku má záujem o kúpu Tesca spoločnosť Schwarz Group, ktorá vlastní a prevádzkuje Lidl a Kaufland, čo znamená, že by si tým Nemci zabetónovali hegemóniu na trhu. Pre zákazníkov by to bola zlá správa, slovenský protimonopolný úrad by zrejme odmietol transfer schváliť.
V Česku má zase záujem skupina Ahold Delhaize, na tamojšom trhu vlastní táto holandská firma reťazec Albert, okrem toho podniká v Holandsku, Belgicku, USA či v Rumunsku a Grécku. V Česku ide o silného hráča, až takého silného, že by mohol mať problém s českým protimonopolným úradom, keby chcel prebrať Tesco. U nás Ahold prevádzkoval predajne Hypernova a Albert, v roku 2018 však obchody predal a podnikanie ukončil.
Hovorí sa o aj možnom vstupe reťazca Spar, tento reťazec je silný najmä v Rakúsku, podniká aj v Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku či Slovinsku, má silné zastúpenie vo svete, dodnes je prítomný aj na ruskom trhu. V Česku už Spar predajne vlastnil, z trhu sa však stiahol a jeho predajne kúpil Albert.
Britský denník Financial Times, ktorý predaju Tesca venoval pred pár dňami text, píše aj o záujme firmy Jerónimo Martins, ktorá v Poľsku a už aj na Slovensku prevádzkuje malé obchody Biedronka. Na poľskom trhu majú Portugalci obrovský úspech, tvoria tam až dve tretiny svojich ziskov, ale ich biznis modelom sú malé predajne. Podnikajú ešte v Portugalsku a Kolumbii. Sú prepojení s Aholdom, čo nie je ich jediný problém. Na našom trhu zatiaľ výrazne neprerazili, poľské potraviny majú zlé meno, ale hlavným hendikepom je, že sa orientujú na malé prevádzky, pričom sila Tesca sú najmä obchody s veľkou plochou.
Čo znamená záujem štátu
Nuž a potom sú tú prekvapiví záujemcovia, v Česku sa napríklad prekvapivo začalo spomínať meno podnikateľa Daniela Křetínskeho, čo zatiaľ ťažko hodnotiť, aj keď Kěretínský priťahuje úspech.
Aj na Slovensku je otvorená možnosť, že by do hry (možno s podporou štátu) vstúpil silnejší domáci hráč, debata stále nie je na konci.
Najzaujímavejšou informáciou však je záujem českej a slovenskej vlády. Tému podľa našich informácií o kúsok viac tlačí česká vláda, premiér Babiš sektoru istým spôsobom rozumie, podniká v poľnohospodárstve, český minister Martin Šebestyán je formálne nominantom SPD, ale reálne ide o nomináciu Babiša, v minulosti viedol Štátny potravinársky intervenčný fond.
Téme je podľa našich informácií naklonený aj minister Richard Takáč zo Smeru, aj keď sa k nej zatiaľ nechce vyjadrovať. Hovorili o nej však s českým kolegom aj pri nedávnom stretnutí ministrov V4 v Bratislave.
Slovenská a česká vláda by do kúpy Tesca vstúpili koordinovane, predajne by sa následne rozdelili na slovenskú a českú časť.
Tesco však v tomto momente preferuje súkromných záujemcov, aj keď obidve vlády Britom v istom zmysle dokážu byť zaujímavejšími partnermi ako súkromné firmy.
Ak sa pýtate, ako tento záujem treba chápať, vysvetlenie nie je zložité.
Poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť, čiže aj podpora domácich výrobcov, je veľká téma. Všetky okolité štáty sú za posledné roky pred Slovenskom a Českom, dokážu viac chrániť svojich producentov, podporovať domácu produkciu mäsa a potravín, dokonca efektívnejšie tlačiť na ceny. Slovenskí aj českí výrobcovia sa o tom opakovane presvedčili, keď sa pokúsili preniknúť na poľský alebo rakúsky trh. Narazili na toľko prekážok a problémov, že o slobodnom trhu nemohla byť reč.
Nemecké reťazce vyvinuli za niekoľko rokov prepracovaný systém, ktorý dokáže preferovať nemeckých výrobcov a nemecké firmy, dosahuje obrovské zisky, ktoré sa v štátoch ako Slovensko či Česko nezdaňujú v plnej výške. Svoj trh si chránia aj Taliani, kde majú potraviny vyššiu kvalitu ako u nás, samozrejme Francúzi a ďalšie štáty. Zaujímavé je, že žiadny východoeurópsky reťazec zatiaľ nedokázal napodobniť úspech nemeckých či holandských firiem. Vysoké zisky Schwarz Group môžu teda inšpirovať aj našich podnikateľov.
A potom je tu ešte jeden rozmer, ten, ktorý by mohol najviac zaujímať zákazníkov.
Na Slovensku je stále priestor na nižšie ceny, čoho dôkazom sú vysoké zisky Lidlu a Kauflandu, celkom iste je priestor na vyššiu kvalitu, čoho dôkazom sú slovenskí pestovatelia, mliekari a farmári, ktorí sa na prístup nemeckých firiem sťažujú – neprekáža im pritom tvrdosť pri jednaní, ale neférové podmienky, ktoré zvýhodňujú nemeckých a zahraničných producentov na úkor tých domácich. Skupina Schwarz expanduje aj do iných sektorov, v brandži vládne obava, že okrem AI budú schopní priamo alebo nepriamo vlastnícky kontrolovať aj pestovateľov (čítaj pôdu), čím by dokázali tlačiť na našich pestovateľov a určovať im podmienky alebo rozhodnúť o tom, kto bude a kto nebude pestovať či chovať.
Ďalší rozmer sa týka vojny na Ukrajine a schopnosti zabezpečiť domáci trh potravinami. Počas covidu sa ukázalo, že slovenský trh potrebuje až 700 kamiónov potravín denne, sebestační už nie sme ani v cukrovej repe. Sme odkázaní na dovoz a v prípade významnejšej krízy vydaní na vôľu alebo nevôľu partnerov v zahraničí.
Predaj Tesca skrátka otvára mimoriadne dôležitú tému v mimoriadne dôležitom čase.
Záujem štátu je správny a treba ho podporiť. Aj keď by bolo žiadúce, aby vznikol silný slovenský reťazec ako súkromný, nie štátny subjekt.
Autor: Jaroslav Daniška - šéfredaktor portálu Marker
