Ceny na nemeckých čerpacích staniciach dosahujú historické maximá. Merzová vláda zakročí proti vysokým cenám pohonných látok. Útoky ukrajinských dronov medzitým paralyzovali polovicu zo šiestich najväčších ruských rafinérií na naftu
15.09.2026 13:00
Vzhľadom na prudký rast cien pohonných látok plánuje nemecká vláda zaviesť krátkodobé finančné úľavy pre spotrebiteľov. Ceny na nemeckých čerpacích staniciach v septembri 2026 dosahujú historické maximá. Cena benzínu Super E10 dosiahla v pondelok (14. 9.) v priemere 2,286 eura za liter, zatiaľ čo cena nafty na úrovni 2,412 eura atakovala historické maximum z apríla.
„Áno, budeme reagovať na neprimerané zvyšovanie cien,“ vyhlásil v utorok kancelár Friedrich Merz na podujatí Zväzu nemeckého zahraničného obchodu (BGA) v Berlíne. O konkrétnych nástrojoch ešte nie je rozhodnuté, „môžete však počítať s tým, že návrh v tejto záležitosti predstavíme veľmi skoro“, dodal. Pre mnohých ľudí, ktorí denne používajú automobil, sa ceny podľa kancelára stávajú neúnosnými. Spolkový protimonopolný úrad disponuje právomocami v oblasti kontroly zneužívania trhovej sily, „cítime však, prinajmenšom z pohľadu spotrebiteľov, že to nestačí“, poznamenal kancelár.
Minister financií Lars Klingbeil obvinil ropné spoločnosti zo zneužívania krízy a opätovne vyzval na zavedenie dane z ich mimoriadnych ziskov, ako aj na dočasné zastropovanie cien pohonných látok. Je neakceptovateľné, aby sa korporácie počas súčasnej krízy obohacovali, a preto je potrebné urýchlene zaviesť konkrétne opatrenia, zdôraznil.
Zatiaľčo ukrajinské útoky na ruské rafinérie obmedzujú globálny trh s naftou, hlavným spúšťačom extrémneho cenového skoku v Nemecku je vojna medzi USA a Iránom, ktorá vypukla koncom februára 2026 a viedla k zablokovaniu kľúčového Hormuzského prielivu.
Ruskí výrobcovia nafty znížili alebo úplne zastavili výrobu
V septembri v Rusku výrazne znížili alebo úplne zastavili produkciu nafty tri zo šiestich najväčších rafinérií. Vyplýva to z výpočtu agentúry Reuters založeného na údajoch od účastníkov trhu s palivami, píše TASR.
Približne polovicu motorovej nafty v Rusku vyrába šesť rafinérií: Omská, Kirišinefteorgsintez (Kinef), Taneco, Volgogradská, Nižegorodnefteorgsintez (NORSI) a Permnefteorgsintez. Po útokoch ukrajinských dronov bol Kinef úplne odstavený a Volgogradská rafinéria a NORSI dodávajú oproti typickej úrovni niekoľkonásobne menej motorovej nafty.
V nedeľu zaútočil dron aj na rafinériu Taneco, ale zdroje zatiaľ nedokázali určiť následky.
Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina by mala prestať útočiť na závody na výrobu nafty v Rusku, pretože „to škodí celému svetu“. V USA priemerná cena nafty minulý týždeň prvýkrát prekročila 6 dolárov za galón (1,37 eura za liter).
Útoky ukrajinských dronov na rafinérie spustili v máji v Rusku palivovú krízu s dlhými radmi pred čerpacími stanicami na väčšine územia. Namiesto exportu tak Kremeľ musí dovážať predovšetkým benzín. V júli zakázal aj vývoz motorovej nafty a potom ho dvakrát predĺžil do konca augusta a konca septembra. Zákaz vývozu benzínu platí do 31. januára 2027.
Podľa zdrojov Reuters dokážu ruské rafinérie vyrobiť viac ako 85 miliónov ton motorovej nafty, z čoho domáci trh potrebuje približne 54 miliónov ton.
Ruský neziskový Gajdarov inštitút pre hospodársku politiku uvádza, že v roku 2025 tvorili palivá a energetické produkty 53,9 percent ruského exportu. Mimovládny Oxford Institute for Energy Studies odhadol celkové príjmy Ruska z ropy a plynu v roku 2025 na približne 8,5 bilióna rubľov (asi 87 miliárd eur).
Zdroj: hnonline.sk / nasekosice.sk / InfoVojna
