Členské štáty EÚ v Bruseli schválili predĺženie protiruských sankcií na konkrétne osoby a subjekty do polovice septembra 2026. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan žiada Roberta Fica o pomoc pri vyradení rusko-uzbeckého podnikateľa Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu. Slovenský rezort diplomacie medzitým, že Slovensko sankčný zoznam nikdy neblokovalo
15.03.2026 09:00
Členské štáty Európskej únie v sobotu v Bruseli schválili predĺženie sankcií voči viac než 2600 jednotlivcom a subjektom zodpovedným za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Vo vyhlásení to oznámila Rada EÚ s tým, že sankcie boli predĺžené o ďalších šesť mesiacov, teda do 15. septembra. Pôvodná platnosť reštriktívnych opatrení mala vypršať v nedeľu.
Slovensko sa doteraz spolu s Maďarskom stavalo proti, potrebný je jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov únie.
„V rámci preskúmania sankcií Rada EÚ tiež rozhodla, že neobnoví zaradenie dvoch jednotlivcov na zoznam a vyradí z neho päť zosnulých osôb,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ide o holandského podnikateľa Nielsa Troosta a dcéru šéfa ruského Transnefťu Maju Bolotovu.
Portál Euractiv.com v piatok s odvolaním sa na troch diplomatov EÚ uviedol, že Slovensko s podporou Maďarska hrozilo zablokovaním predĺženia sankcií, ak nebudú zo zoznamu vyradení ruskí podnikatelia Michail Fridman a Ališer Usmanov. Informáciu predtým priniesli aj stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a web EUobserver. Za vyškrtnutie Usmanova zo zoznamu podľa zdrojov denníka Financial Times loboval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Predseda vlády SR Robet Fico Fico podľa spávy stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) rozposlal členským štátom EÚ list od tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana datovaný 2. marca, v ktorom sa píše, že sankcie EÚ a USA uvalené na Rusko nebude obchádzať, ale „štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa tieto sankcie vzťahujú, môžu tak mať určité ťažkosti vo vzťahoch s našou krajinou“.
Ako „najdôležitejší príklad“ uviedol Usmanova a jeho rodinu. Podľa Erdogana podnikal Usmanov transparentne a od ukončenia aktívnej podnikateľskej kariéry pred približne desiatimi rokmi sa venuje charitatívnej činnosti.
„Podporoval kultúrne, humanitárne a športové projekty propagujúce otváranie sa stredoázijských krajín Západu a zároveň významne prispieval k posilňovaniu medziľudských väzieb v turkickom svete,“ napísal Ficovi podľa RFE/RL turecký prezident. Usmanov patrí medzi najbohatších ľudí v Rusku.
Podľa rebríčka Bloomberg Billionaires Index sa jeho majetok odhaduje na 18,8 miliardy dolárov. Zbohatol najmä v baníctve, oceliarstve, telekomunikačných a internetových spoločnostiach, ako aj v mediálnom a športovom sektore.
Erdogan tiež spomína list, ktorý pred niekoľkými rokmi v rovnakej veci poslal predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a vtedajšiemu predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi spoločne s lídrami krajín Organizácie turkických štátov (Turecko, Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan).
Erdogan na záver v liste Ficovi údajne napísal, že „vzhľadom na úprimné úsilie pána Ališera Usmanova o plnú spoluprácu s inštitúciami EÚ, ako aj s ohľadom na humanitárne aspekty verím, že by vaša podpora pri jeho vyradení zo sankčného zoznamu EÚ a obnovení jeho porušených práv bola mimoriadne cenná“.
Pri zaradení Usmanova na európsky sankčný zoznam v roku 2022 EÚ uviedla, že má „obzvlášť úzke väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina a je považovaný za jedného z mála, ktorým bola zverená správa finančných tokov“ Ruska. Úzke väzby má podľa EÚ aj na exprezidenta Dmitrija Medvedeva.
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár vo štvrtok 12. marca 2026 poznamenal, že SR podporuje diskusie o vyradení týchto osôb. Podľa jeho slov o ich vyškrtnutí rokovali viaceré krajiny a diskusia sa týkala aj ďalších mien.
Agentúry AFP a DPA však s odkazom na svoje zdroje v sobotu poobede uviedli, že Slovensko od svojej požiadavky ustúpilo a dvaja ruskí oligarchovia zostanú na sankčnom zozname aj naďalej.
Sankcie voči osobám a subjektom sa predlžujú každých šesť mesiacov. Na ich obnovenie je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov Únie.
Krajiny ako Maďarsko a Slovensko už v minulosti viackrát pohrozili zablokovaním predĺženia týchto sankcií. Viaceré členské štáty preto vyzývajú, aby sa zoznam, ktorý vznikol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, obnovoval len raz ročne.
V marci 2024 bol na základe naliehania Bratislavy zo sankčného zoznamu vyradený slovenský občan Jozef Hambálek. O rok neskôr bola po tlaku Budapešti zasa vyškrtnutá aj sestra Usmanova spolu s ďalšími ruskými predstaviteľmi.
Pred rokom pri hľadaní kompromisu zmizli zo zoznamu štyri mená – miliardár Vjačeslav Moša Kantor, ruský minister športu a šéf ruského olympijského výboru Michail Degťarjov a Gulbahor Ismailovová, sestra miliardára Ališera Usmanova. Štvrtým vyškrtnutým človekom bol podnikateľ Vladimir Raševskij, ktorý sankcie EÚ proti svojej osobe úspešne napadol na súde EÚ.
Reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz cestovania do EÚ, zmrazenie aktív a zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov či iných hospodárskych zdrojov osobám a subjektom zaradeným na sankčný zoznam. Figuruje na ňom aj ruský prezident Vladimir Putin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč či členovia ruskej Štátnej dumy a justície.
EÚ v súčasnosti rokuje aj o navrhovanom 20. balíku sankcií proti Rusku, pričom prijať ho chcela do štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára). Nový súbor reštriktívnych opatrení však blokuje Maďarsko. Budapešť svoje rozhodnutie odôvodňuje zastaveným tranzitom ruskej ropy cez ropovod Družba.
Maďarský premiér Viktor Orbán žiada, aby Ukrajina najskôr obnovila dovoz ruskej ropy ropovodom Družba do Maďarska a na Slovensko. Ropovod bol podľa Ukrajincov zničený ruskými útokmi, podľa Budapešti ale Kyjev dovoz ropy blokuje z politických dôvodov.
VYJADRENIE SLOVENSKÉHO REZORTU DIPLOMACIE K PREDĹŽENIU SANKČNÉHO ZOZNAMU
Členské štáty EÚ na zasadnutí Výboru stálych predstaviteľov EÚ schválili 6-mesačné predĺženie sankčného režimu za podkopávanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny. Slovenskú diplomaciu na rokovaniach zastupuje pravidelne stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri EÚ Juraj Nociar.
Individuálne sankcie za ohrozenie územnej celistvosti Ukrajiny, nateraz predĺžené do 15. septembra 2026, budú naďalej uplatňované voči približne 2 600 osobám a subjektom. Sankčný režim zahŕňa najmä zákaz cestovania a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov uvedeným osobám a subjektom.
V rámci pravidelného polročného preskúmania sankčného zoznamu boli zo sankčného zoznamu vyradené dve mená – Maja Bolotovová a Niels Troost. Ich prípady boli označené za právne slabé, pričom Rada EÚ postupovala na základe odporúčania svojej právnej služby.
Slovensko pristupuje k diskusii s cieľom dosiahnuť konsenzus všetkých partnerov. Aj naďalej máme záujem na tom, aby sa ku každému, kto je na sankčnom zozname zaradený neoprávnene, pristupovalo spravodlivo a aby bol v prípade relevantných argumentov, alebo na základe súdnych rozhodnutí vyradený.
Rokovanie o sankčnom zozname prebieha v utajovanom režime. O to zarážajúcejšie je, že slovenská opozícia sa rozhodla túto tému politicky zneužiť a vytvárať interpretácie, ktoré nemajú oporu v realite. Opozícia, ktorá podporovala ideologické zaradenie slovenského občana na sankčný zoznam.
Slovensko tento zoznam nikdy neblokovalo, ako sa to znaží tvrdiť opozícia. Pred dvoma rokmi však slovenska diplomacia bola pripravená, že takýto krok zváži, ak by členské štáty EÚ neprihliadli na naše výhrady voči zaradeniu nášho slovenského občana Jozefa Hambálka. Avšak nebolo to potrebné, keďže členské krajiny uznali argumenty o neopodstatnenosti jeho zaradenia do zoznamu a bol vyradený v roku 2024. Jeho zaradenie do zoznamu bolo počas vlády I. Matoviča a ministra zahraničných vecí I. Korčoka.
Zdroj: ta3.com / cas.sk / pravda.sk / InfoVojna
