Dva týždne po začiatku vojny s Iránom čelí Pentagón nielen nedostatku rakiet a bômb. Donald Trump varoval, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci nepomôžu USA pri odblokovaní Hormuzského prielivu. „Aká veľmi zlá je budúcnosť NATO?,“ položil si otázku ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitrijev. „Irán bude pokračovať v boji, kým si prezident USA neprizná chybu,“ odkázal iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí
16.03.2026 09:30
Dva týždne po začiatku vojny s Iránom čelí Pentagon nielen nedostatku rakiet a bômb. No čelí aj nedostatku komponentov vzácnych kovov na výrobu nových zbraní. Upozorňuje na to vo svojom príspevku na Telegrame ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov:
"Americký vojensko-priemyselný komplex má zásoby vzácnych kovov len na dva mesiace. Ďalej to bude zaujímavé. Minuloročná obchodná vojna medzi USA a Čínou, ktorá prerušila dodávky vzácnych kovov, uvrhla americký priemysel do krízy. Odvtedy sa čínsky vývoz kriticky vážnych nerastov obnovil. Tie sa však k americkým vojenským korporáciám nedostávajú, pretože sú predmetom čínskych sankcií za predaj zbraní Taiwanu.
Na výrobu jedného lietadla F-35 je potrebných 417 kg vzácnych kovov, dve tony na krížnik a viac ako štyri tony na ponorku triedy „Virginia“. Dôsledky nedostatku vzácnych kovov budú dlhodobé. No práve teraz Pentagon zúfalo potrebuje doplniť svoje zásoby rakiet.
Vojna s Iránom vyčerpala mnohoročné zásoby munície. Napríklad pre protiraketový systém THAAD dokážu vyrobiť len 30 kusov rakiet ročne. Situácia s raketami „Tomahawk“ nie je o nič lepšia; vyrobia ich 50 ročne. A za posledné dva týždne bolo spotrebovaných najmenej 150 kusov rakiet „Tomahawk“, no s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne viac. A existuje aj veľa problémov s raketami „Patriot“.
Nedostatok vzácnych kovov stavia Trumpa do veľmi ťažkej pozície pred jeho návštevou Číny. Bude musieť opäť prosiť Peking o nové dodávky. Zároveň iránsky export ropy do Číny pokračuje a USA ho zastaviť nedokázali. Iránci zničili štyri z 15 batérií systému THAAD Pentagonu a tak presunuli ďalšiu z Južnej Kórey, čím odhalili ázijský front. Za týchto okolností by Čína mohla od Trumpa získať významné ústupky, dokonca ho prinútiť ukončiť jeho iránske dobrodružstvo."
NATO podľa Donalda Trumpa musí reagovať na situáciu v Hormuzskom prlielive, lebo ho čaká „veľmi zlá“ budúcnosť
Severoatlantickú alianciu (NATO) podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA nepomôžu opätovne sprístupniť Hormuzský prieliv. Trump to povedal v krátkom rozhovore pre denník Financial Times zverejnenom v nedeľu. Neskôr na palube Air Force One podľa agentúry AFP povedal, že Spojené štáty „hovoria“ s Iránom, ale ten vraj nie je pripravený dohodnúť sa.
Krajiny NATO musia podľa neho reagovať na výzvy Washingtonu a vyslať svoje lode do Hormuzského prielivu, aby zaistili jeho bezpečnosť.
Keďže Spojené štáty pomáhajú Ukrajine vo vojne s Ruskom, Trump očakáva, že Európa pomôže Spojeným štátom v Hormuzskom prielive, kde Irán začal útočiť na tadiaľ prechádzajúce lode, v dôsledku čoho výrazne vzrástli ceny energií na svetových trhoch.
„Ak nepríde žiadna odpoveď alebo ak bude odpoveď záporná, myslím si, že to bude mať veľmi zlý vplyv na budúcnosť NATO,“ povedal Trump v rozhovore. Washington už skôr avizoval, že plánuje eskortovať plavidlá cez strategicky významnú vodnú cestu.
Priznal tiež, že si nie je istý pomocou od spojencov v NATO. „Už dlho hovorím: my sa za nich postavíme, ale oni sa za nás nepostavia. A nie som si istý, či nám skutočne prídu na pomoc,“ povedal.
Pre krízu v Hormuzskom prielive sa podľa amerického prezidenta tiež môže odložiť jeho stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu. „Je len správne, aby ľudia, ktorí majú z prielivu úžitok, pomohli zaistiť, že sa tam nestane nič zlé,“ povedal.
Čína, rovnako ako mnohé európske krajiny, je vo väčšej miere závislá od ropy z Perzského zálivu než Spojené štáty, pripomenula agentúra AFP. Podľa plánu by Trump mal Čínu navštíviť na prelome marca a apríla.
Iránske Revolučné gardy prakticky uzavreli Hormuzský prieliv, ktorý hraničí s Iránom a cez ktorý prechádza 20 percent svetových dodávok ropy.
Konflikt na Blízkom východe začal 28. februára po útokoch USA a Izraela proti Iránu, ktorý odpovedal odvetnými údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Hneď v prvý deň americko-izraelských útokov zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Trump na palube Air Force One novinárom povedal, že Spojené štáty rokujú s Iránom. Nespresnil však, akú povahu tieto rozhovory majú. „Ale nemyslím si, že sú pripravení (uzavrieť dohodu). Avšak už sa k tomu pomaly blížia,“ uviedol americký prezident. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí pritom skôr poprel, že by prebiehal akýkoľvek dialóg s USA.
Osobitný vyslanec ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím Kirill Dmitrijev reagoval na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že odmietnutie spojencov pomôcť Washingtonu odblokovať Hormuzský prieliv bude mať veľmi negatívny vplyv na budúcnosť NATO.
„Aká veľmi zlá je budúcnosť NATO?“ napísal na sociálnej sieti X.
How very bad is NATO’s future? https://t.co/lNe329plmJ
— Kirill Dmitriev (@kadmitriev) March 16, 2026
Biely dom naďalej zúfalo prosí európske štáty o aspoň nejakú pomoc pri odblokovaní Hormuzského prielivu. Píše vo svojom príspevku na Telegrame ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov:
"Trump je už teraz v spore so svojimi vlastnými generálmi v Zbore náčelníkov štábov, ktorí nedokážu prísť s plánom na otvorenie prielivu.
Pentagon sa bojí poslať do Hormuzského prielivu lode v hodnote miliárd dolárov, pretože strata čo i len jedného torpédoborca triedy „Arleigh Burke“ by bola pre USA mimoriadne bolestivá. Okrem toho by boli potrebné aspoň dva alebo tri krížniky na sprevádzanie akéhokoľvek tankera a takéto možnosti Amerika nemá.
Problémom je aj nedostatok mínoloviek. V minulosti mohol Pentagon použiť na vyhľadávanie mín vrtuľníky „Sikorsky“ MH-53. Tie však boli v roku 2008 vyradené z prevádzky a nahradené problematickými vrtuľníkmi s preklopnými rotormi V-22 „Osprey“. Tie sa často stávajú obeťami nehôd, pri ktorých zahynie celá posádka. Teraz sú plány na ich použitie pri odvážnych pokusoch o dobytie ostrovov v prielive.
Medzitým bol Pentagon nútený urgentne stiahnuť svoje skupiny lietadlových lodí čo najďalej od iránskeho územia, pretože sú neustále zasahované raketami. Lietadlová loď „Abraham Lincoln“ sa plavila k pobrežiu Ománu – teraz je od Iránu vzdialená viac ako 1000 kilometrov a „Gerald Ford“ sa ukrýva v Červenom mori. Aj tam je však potenciálna hrozba zo strany Hútíov.
Trumpov tím už začal hovoriť o tom, že chce ukončiť vojnu v priebehu niekoľkých týždňov. Podobné signály prichádzajú aj z Washingtonu. Keďže sa všetko kazí, Pentagon už pripravuje vlastné plány na ukončenie vojny. Výpady prezidenta začínajú byť vnímané ako informačný šum, ktorý nie je nevyhnutne braný do úvahy."
Rokovanie šéfov rezortov diplomacie štátov EÚ o situácii na Blízkom východe a možnostiach európskej reakcie na ochromenú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie budú v pondelok v Bruseli rokovať o situácii na Blízkom východe a možnostiach európskej reakcie na ochromenú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, oznámila pred začiatkom zasadnutia šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
„Je v našom záujme udržať Hormuzský prieliv otvorený, a preto tiež diskutujeme o tom, čo v tomto smere môžeme urobiť z európskej strany,“ uviedla Kallasová. Podľa nej sa diskusie budú viesť o námornej misii Aspides, o možnostiach zmeny jej mandátu a o ochote členských štátov využiť túto operáciu. Načrtla aj možnosť vytvoriť „koalíciu ochotných“, v rámci ktorej by jednotlivé krajiny poskytovali vojenské prostriedky na dobrovoľnej báze.
Kallasová povedala, že cez víkend tiež telefonovala s generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniom Guterresom o možnostiach spolupráce. „Hovorila som s Guterresom o tom, či by bolo (pri rope a plyne) možné realizovať podobnú iniciatívu, akú sme mali v prípade Čiernomorskej iniciatívy,“ spresnila. Spomínaná iniciatíva umožnila aj napriek vojne na Ukrajine čiastočný vývoz ukrajinského obilia na svetové trhy.
Šéfka únijnej diplomacie poukázala na to, že uzavretie Hormuzského prielivu je „veľmi nebezpečné“ pre dodávky energie do Ázie, ale zároveň predstavuje problém aj pre výrobu hnojív. „A ak bude tento rok nedostatok hnojív, na budúci rok bude aj nedostatok potravín,“ zdôraznila.
Dopravu v Hormuzskom prielive značne narušil konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy. Prielivom bežne prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a zemného plynu.
Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že požiadal sedem krajín, aby zvýšili svoje úsilie o opätovné otvorenie strategického prielivu. NATO podľa neho čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA nepomôžu situáciu riešiť.
Kallasová zároveň zdôraznila, že pozornosť venovaná konfliktu na Blízkom východe nesmie odvádzať pozornosť od pokračujúcej vojny na Ukrajine. „Uvoľnenie sankcií na ruskú ropu zo strany USA považujeme za nebezpečný precedens, pretože práve teraz potrebujeme, aby mali (Rusi) na vedenie vojny menej peňazí, nie viac,“ upozornila. Podľa nej z problémov v Hormuzskom prielive profituje Moskva.
Ministri sa počas zasadnutia budú venovať aj Európskej bezpečnostnej stratégii. „Je dôležité, aby členské štáty túto stratégiu podporili,“ dodala Kallasová.
Politico: V EÚ sa boja kritizovať USA za Irán
Krajiny Európskej únie sa boja verejne kritizovať Spojené štáty za ich agresiu voči Iránu a podniknúť akékoľvek kroky, aby jej zabránili. Informuje o tom portál „Politico“ s odvolaním sa na európskeho diplomata.
Podľa neho sa európski lídri zdržiavajú krokov, ktoré by mohli nahnevať Donalda Trumpa a prinútiť ho stiahnuť podporu Ukrajine.
Denník poznamenáva, že európske štáty sú rozdelené, ako presne reagovať na americké konanie v Iráne. Niektoré na čele so Španielskom trvajú na tom, aby EÚ vyzvala na dodržiavanie medzinárodného práva, čo by implicitne odsúdilo USA a Izrael.
Ďalšia skupina krajín EÚ, vrátane Nemecka a Spojeného kráľovstva, radšej vyčkáva, pretože sa obáva tvrdej reakcie Washingtonu.
„Chceme, aby sa USA zapojili do ukrajinskej otázky. Chceme, aby boli zapojení do NATO. Oplatí sa riskovať tieto ciele kvôli otvorenému rozhovoru o Iráne? Zatiaľ asi nie. Oplatí sa povedať: ‚Hlúpi bastardi, prečo ste to urobili?‘ Nie, pretože za to zaplatíme oveľa vyššiu cenu,“ uviedol zdroj.
Irán bude pokračovať v boji, kým Trump neprizná chybu
Irán nemá v úmysle rokovať so Spojenými štátmi a bude pokračovať v boji, kým americký líder Donald Trump neprizná chybu svojej agresívnej politiky voči republike. Upozornil na to iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí na sociálnej sieti X.
Podľa neho nemá Teherán dôvod na začatie dialógu s Washingtonom. „Naše mocné ozbrojené sily budú pokračovať v boji, kým americký prezident nepochopí, že nezákonná vojna, ktorú vnútil Američanom aj Iráncom, je nesprávna a nesmie sa už nikdy opakovať. Obete musia tiež dostať odškodnenie,“ napísal minister.
Told CBS: Iran has neither sought a truce nor talks. Such claims are delusional.
— Seyed Abbas Araghchi (@araghchi) March 15, 2026
Our Powerful Armed Forces will keep firing until POTUS realizes that illegal war he's imposing on both Americans and Iranians is wrong and must never be repeated. Victims must also be compensated. pic.twitter.com/vWliAFCAbp
Zdroj: ft.com / pravda.sk / sk.news-front.su (1), (2), (3), (4), (5), (6) / InfoVojna / bleskovky.sk
