EÚ minula kvôli vojne s Iránom za energie o 100 miliárd eur navyše. Nedostatok nafty v Európe prehĺbili ukrajinské dronové útoky na ruské rafinérie a najnovšie rozhodnutie Moskvy predĺžiť zákaz vývozu nafty
30.09.2026 18:30
Od vypuknutia vojny v Iráne pred siedmimi mesiacmi minuli štáty Európskej únie za dovoz energií navyše približne 100 miliárd eur. Povedal to v utorok v Dubline na stretnutí ministrov energetiky EÚ komisár Európskej únie pre energetiku Dan Jorgensen.
„Doba je mimoriadne náročná,“ povedal Jorgensen. „Napriek zvýšenej sume členské krajiny EÚ nedostali ani jednu molekulu plynu či ropy navyše,“ dodal.
V niektorých európskych štátoch platia spotrebitelia na čerpacích staniciach o takmer 50 % viac než pred vojnou v Iráne. Tá vypukla po útoku USA a Izraela na Irán 28. februára, v reakcii na čo Teherán zablokoval Hormuzský prieliv, kľúčovú námornú trasu, ktorou sa pred vojnou prepravovala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).
Táto situácia podľa Jorgensena ukazuje, aké je to riziko byť závislý od zahraničných zdrojov energie. Napätie ešte zvýšil americký prezident Donald Trump, keď vyhlásil, že podporuje prípadný zákaz vývozu nafty z USA. Spojené štáty sú pritom v súčasnosti jedným z najväčších dodávateľov palív do EÚ, keďže tá sa rozhodla odstrihnúť od ruských energií a dodávky z Blízkeho východu jej blokuje práve konflikt v tomto regióne. V tejto súvislosti komisár ocenil nesúhlas amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta s prípadným zákazom exportu nafty.
K situácii sa vyjadril aj šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol. Uviedol, že čo sa týka dodávok nafty, práve Európa je jedným z najviac ohrozených regiónov, ak nie najviac ohrozeným. „Európa dováža obrovské objemy nafty, pričom v súčasnosti sa blíži náročné zimné obdobie,“ povedal Birol v Dubline. Zároveň dodal, že v súvislosti s prípadným uvoľnením rezerv IEA pozorne monitoruje situáciu na trhu s ropnými produktmi.
Rusko predĺžilo zákaz vývozu nafty, napätý trh s palivami
Ruská vláda predĺžila výrobcom palív do konca októbra zákaz vývozu nafty. Obmedzenie predtým zaviedla pre nedostatok na domácom trhu, ktorý ešte zhoršili ukrajinské dronové útoky na rafinérie. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Krok Moskvy ďalej komplikuje situáciu na globálnom energetickom trhu, ktorý je už aj tak zmietaný aktuálnymi konfliktmi a nedostatkom dodávok.
Rusko býva označované za druhého najväčšieho vývozcu nafty po Spojených štátoch. Obmedzenie nielen na vývoz nafty, ale aj benzínu a leteckého paliva zaviedlo už v lete.
Viedol ho k tomu nedostatok pohonných látok, ktorý prispel aj k rastu ich cien. Koncom augusta Moskva predĺžila zákaz vývozu nafty až do konca septembra, pričom na základe medzivládnych dohôd povolila dodávky do krajín, ako sú bývalé sovietske republiky a Mongolsko.
Ukrajina, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej vojenskej invázii a každodenným vzdušným útokom, zintenzívňuje údery na ruské územie. Zameriava sa hlavne na logistickú infraštruktúru a na zariadenia súvisiace so spracovaním nerastných surovín. Chce tým podľa Kyjeva ochromiť dodávky palív ruskej armáde a oslabiť možnosti Moskvy financovať vojnu peniazmi z predaja ropných produktov.
Globálny nedostatok palív a prudký nárast cien sú v centre pozornosti, najmä v Spojených štátoch, kde ceny nafty vzrástli na rekordných viac ako 6,50 dolára za galón. Vojny v Iráne a na Ukrajine obmedzujú dodávky paliva, čo predstavuje politické riziko pre amerického prezidenta Donalda Trumpa pred novembrovými voľbami do Kongresu.
Zdroj: openiazoch.sk / hnonline.sk / InfoVojna
