EÚ stojí v čakaní na ruské energie „na konci radu“, upozorňuje ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitrijev a poukazuje na to, že zatiaľ čo vojna v Iráne spôsobuje obmedzenia v globálnych dodávkach ropy a plynu, Rusko uzatvára dohody o dodávkach energií s inými štátmi sveta. Hospodárske škody pre EÚ v dôsledku snahy zbaviť sa dodávok ruských energií podľa neho už presiahli 1,5 bilióna eur
24.03.2026 09:30
EÚ hrozí, že sa stane poslednou v poradí medzi kupcami ruských energetických zdrojov, keďže Rusko rozširuje projekty s inými krajinami uprostred šoku z vysokých cien pohonných hmôt, ktoré spôsobila americko-izraelská vojenská agresia proti Iránu, varoval ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitrijev.
Ten vo svojom príspevku na sieti X dňa 23. marca 2026 napísal, že EÚ je „na konci radu“, pričom komentoval správu BRICS News zverejnenú počas návštevy vietnamského premiéra Pham Minh Chinha v Rusku, ktorá uvádzala, že Hanoj podpíše energetické dohody s Ruskom.
EU at the end of the queue. https://t.co/oGDYLdiQVl
— Kirill Dmitriev (@kadmitriev) March 23, 2026
Dovoz ruských energií do EÚ od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 a následných sankcií prudko klesol, pričom Moskva presmerovala toky ropy do Ázie po tom, čo Západ uvalil zákaz na námornú prepravu ropy. Útoky na plynovody Nord Stream v septembri 2022 tiež spôsobili prudký nárast cien plynu.
Dmitrijev vo svojom ďalšom príspevku skonštatoval, že obmedzenia EÚ na ruské energie sa vypomstili. Podľa neho hospodárske škody pre EÚ v tomto kontexte už presiahli 1,5 bilióna eur. „Keďže ceny plynu v EÚ vzrástli o ~100 %, celkové straty by mohli do konca roka prekročiť 3 bilióny, čo spustí deindustrializáciu a kolaps“ upozornil.
„To predstavuje stratu približne 6 660 eur na každého občana EÚ, no väčším dopadom je vznikajúci kolaps ekonomiky EÚ a jej konkurencieschopnosti,“ dodal.
That is about €6,660 per EU citizen in losses, but the larger effect is the emerging collapse of the EU economy and competitiveness.
— Kirill Dmitriev (@kadmitriev) March 23, 2026
Dmitrijev nedávno vyzval Brusel, aby zvážil opätovné otvorenie Nord Streamu na vlastné náklady, a varoval, že EÚ by mohla nakoniec o energie Rusko „prosiť“.
Rusko je pripravené dodávať ropu a zemný plyn do európskych krajín, ak bude spolupráca dlhodobá a nebude podliehať politickému tlaku. Začiatkom marca to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Doplnil, že Moskva bude pokračovať v dodávkach „spoľahlivým“ partnerom v Ázii, aj Maďarsku a Slovensku.
„Ak sa európske spoločnosti a európski odberatelia rozhodnú preorientovať a poskytnúť nám dlhodobú, udržateľnú spoluprácu bez politických tlakov, tak do toho. Nikdy sme to neodmietli,“ povedal Putin.
Niektorí európski lídri už naznačujú prehodnotenie svojho postoja. Belgický premiér Bart De Wever naznačil obnovenie vzťahov s Ruskomu s cieľom zabezpečiť lacnejšie energie, zatiaľ čo Maďarsko a Slovensko už dlhodobo vystupujú proti obmedzeniam na ruskú ropu a plyn.
Blokáda Hormuzského prielivu zo strany Iránu – cez ktorý preteká približne pätina globálnych tokov palív – a poškodenie energetickej infraštruktúry v Perzskom zálive rozkolísali trhy a podnietili obavy z dlhotrvajúceho nedostatku.
Minulý týždeň Irán zasiahol zariadenia spojené s QatarEnergy, jedným z najväčších uzlov na skvapalnený zemný plyn (LNG) na svete. Katarský minister energetiky Saad al-Kaabi uviedol, že škody by mohli znížiť vývoz LNG z krajiny až o 17 % počas nasledujúcich troch až piatich rokov.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
