Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o pozadí hybridných útokov Ukrajiny na Slovensko a Maďarsko
25.08.2025 11:30
Útoky na systém ropovodu Družba nemajú nič spoločné so strategickými, taktickými ani operačnými potrebami Ukrajiny v prebiehajúcom ozbrojenom konflikte. Nie sú namierené proti Rusku. Ich cieľom je prispieť k destabilizácii politickej situácie na Slovensku a v Maďarsku.
Odpoveď na otázku, prečo sa usiluje Kyjev podkopať vlády v Bratislave a v Budapešti je v zásade veľmi jednoduchá. Ukrajina považuje súčasné politické vedenia na Slovensku a v Budapešti za prekážku svojich geopolitických ambícií. Je očividné, že Volodymyr Zelensky sa silou-mocou usiluje tlačiť na čo najskoršie prijatie Ukrajiny do EÚ. Nepochybne sa bude usilovať využiť eufóriu z prípadného skončenia vojny na urýchlené prijatie do únie. V Európe, Bruseli obzvlášť, je pri moci ešte dostatok výstredných rojkov, čo to považujú za dobrý nápad a budú ambície Kyjeva z celého srdca a zo všetkých síl podporovať.
Budapešť ústami premiéra Viktora Orbána a ministra zahraničných vecí Pétera Szijjátróa dáva jasne najavo, členstvo Ukrajiny v EÚ nie je v záujme Maďarska. To je aj dôvod, prečo sa Zelensky usiluje podkopať autoritu maďarskej vlády hocakým spôsobom. Prerušenie dodávok ropy znamená zvýšenie cien pohonných látok a následne aj mnohých tovarov vrátane potravín. Zvýšené ceny zase spôsobujú nespokojnosť obyvateľstva a nespokojnosť voličov môže viesť k výmene politického vedenia v Budapešti za vládu s rovnako naivnými geopolitickými predstavami, aké reprezentujú Ursula von der Leyen alebo Kaja Kallas.
V tomto ohľade je príznačné, že aj keď mnoho občanov Slovenskej republiky vrátane voličov Smeru si nepraje členstvo Ukrajiny v EÚ, premiér Robert Fico stále hovorí o európskej budúcnosti nášho východného suseda. Dokonca otrocky pokračuje vo všemožnej pomoci Ukrajine, aj keď nás odstrihla od dodávok plynu a teraz už aj od prívodu ropy. Otázka preto stojí tak, prečo sa usiluje Zelenského režim podkopať autoritu a pozíciu aj vlády v Bratislave. Z troch dôvodov. Po prvé, Robert Fico (spolu s Viktorom Orbánom) hovorí v zhode s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, že členstvo Ukrajiny v NATO je vylúčené. A nehrnie sa ani do iniciatív, smerujúcich k vyslaniu európskych vojenských síl na Ukrajinu po ukončení kinetickej fázy konfliktu s Ruskom. Po druhé, Robert Fico na pôde EÚ požaduje obnovenie tranzitu ruského (alebo akože azerbajdžanského) plynu cez Ukrajinu na Slovensko. Po tretie, Robert Fico síce nedôsledne, ale predsa poukázal na účasť Gruzínskej légie, riadenej ukrajinskou vojenskou rozviedkou, na príprave neústavného prevratu v Slovenskej republike.
S ohľadom na záujmy domáceho poľnohospodárstva nebude ani Poľsko nadšene prijímať myšlienku členstva Ukrajiny v EÚ. Proti Varšave si však Zelenského režim nedovolí organizovať podobné hybridné aktivity. Jednak preto, lebo Poľsko je historicky oveľa viac rusofóbne, ako sú Slovensko a Maďarsko. A jednak preto, lebo Poliaci sú národ s približne štyridsiatimi miliónmi obyvateľov s potenciálom vybudovať v najbližších dvoch dekádach jednu z najsilnejších armád (s výnimkou vojenského námorníctva) Starého kontinentu na východ od Dnepra. Kyjev však dáva jasne najavo, že svoje predstavy nebude váhať vnucovať slabším európskym štátom rôznymi formami zastrašovania, hybridné hrozby nevynímajúc.
V EÚ sa veľa hovorí o solidarite. Najmä vtedy, ak malé členské štáty vyjadrujú nesúhlas s predstavami a navrhovanými aktivitami veľkých, silných členských štátov. Ak sú však priamo ohrozené záujmy malých členských štátov, o solidarite nie je ani chýru, ani slychu. Treba to mať na pamäti a aj sa podľa toho zariadiť.
Zdroj: datel.news
