Francúzsko odmietlo prijať pozvánku Donalda Trumpa do tzv. Rady mieru pre Pásmo Gazy. Podľa rezortu francúzskej diplomacie charta Trumpovej Rady mieru „presahuje rámec Gazy“ a spochybňuje štruktúry OSN. Americký prezident vzápätí pohrozil Emmanuelovi Macronovi, že zavedie 200-percentné clo na francúzske víno a šampanské, ak francúzsky prezident neprehodnotí svoje rozhodnutie

19.01.2026 22:00
Rada mieru pre Pásmo Gazy má fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou Pásma Gazy počas povojnovej obnovy. Ide o súčasť Trumpovho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas.

Kanada neplánuje platiť za miesto v tzv. Rade mieru pre Pásmo Gazy, ktorá je súčasťou mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pre agentúru AFP to uviedol nemenovaný zdroj kanadskej vlády. Ani Francúzsko nateraz údajne neplánuje dať kladnú odpoveď na pozvanie do tohto grémia, doplnila AFP.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí pritom ešte v pondelok popoludní informovalo, že „spolu s našimi blízkymi partnermi v súčasnosti skúmame ustanovenia textu navrhovaného ako základ pre tento nový orgán, ktorého pôsobnosť presahuje samotnú situáciu v Gaze.“

O niekoľko hodín neskôr však z okolia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prenikla informácia, že Francúzsko „v tejto fáze nemá v úmysle dať kladnú odpoveď“ na Trumpovu ponuku.

Rezort francúzskej diplomacie vo svojom vyhlásení ozrejmil, že charta Trumpovej Rady mieru „presahuje rámec Gazy“ a „vyvoláva vážne otázky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásad a štruktúry OSN, ktoré za žiadnych okolností nemožno spochybniť“.

Ten istý zdroj zdôraznil aj oddanosť Francúzska k rezolúcii č. 2803, ktorú 17. novembra 2025 prijala Bezpečnostná rada OSN a ktorej cieľom je najmä posilniť dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Táto rezolúcia OSN sa odvoláva na „dôveryhodnú cestu k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti“ a spomína „dialóg medzi Izraelom a Palestínčanmi s cieľom dohodnúť sa na politickom horizonte mierového a prosperujúceho spolužitia“.

Spojené štáty pozvali do Rady mieru zhruba 60 krajín. Pozvánka by bola platná tri roky, uviedla AFP, ktorá sa oboznámila s príslušným dokumentom. Stále členstvo prezident Trump podmienil platbou vo výške jednej miliardy dolárov, zatiaľ čo on sám by v nej mal doživotné predsedníctvo.

„Kanada nebude platiť za miesto v rade a zatiaľ ju o to nikto nežiadal,“ povedal v pondelok zdroj kanadskej vlády.

Kanadský premiér Mark Carney však medzičasom naznačil, že by prijal pozvanie zúčastniť sa na práci tohto grémia. Jeho úrad to objasnil tým, že „je dôležité mať miesto pri rokovacom stole, aby sa tento proces formoval zvnútra, aj keď je ešte potrebné riadne doladiť niektoré detaily, aby sa formalizovali ďalšie kroky.“

Spravodajský web Euronews informoval, že maďarský premiér Viktor Orbán je dosiaľ jediným lídrom členského štátu EÚ, ktorý pozvanie prijal.

Okrem Orbána dostali pozývacie listiny aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, talianska premiérka Giorgia Meloniová, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, jordánsky kráľ Abdalláh II. či kazašský prezident Kasym Žomart-Tokajev. Kremeľ v pondelok oznámil, že Trump pozval za člena rady aj ruského prezidenta Vladimira Putina.

Rada je súčasťou Trumpovho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas. Na základe tohto plánu vstúpilo 10. októbra 2025 do platnosti prímerie v palestínskej enkláve, ktoré pozastavilo dva roky trvajúcu vojnu. Vznik spomínanej rady je súčasťou implementácie druhej fázy prímeria.

Plán stanovuje, že rada bude slúžiť ako medzinárodný dozorný orgán, ktorý bude dohliadať na novú prechodnú palestínsku správu Gazy počas obdobia rekonštrukcie po prímerí.

Donald Trump hrozí Francúzsku clami pre zámer neprijať pozvanie do Rady mieru

Americký prezident Donald Trump v pondelok pohrozil zavedením 200-percentných ciel na francúzske víno a šampanské v reakcii na zámer Paríža odmietnuť jeho pozvanie do tzv. Rady mieru pre Pásmo Gazy.

„Uvalím 200-percentné clo na jeho vína a šampanské. A on sa pridá. Ale nemusí sa pridať,“ vyhlásil Trump na adresu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Šéf Bieleho domu potvrdil, že do Rady mieru pozval aj ruského prezidenta Vladimira Putina. „Áno, bol pozvaný,“ uviedol Trump.

Pozývacie listiny dostali okrem iných aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, talianska premiérka Giorgia Meloniová, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan či egyptský Abdal Fattáh Sísí. Spojené štáty oslovili približne 60 krajín. Pozvánka by mala platiť tri roky. Stále členstvo prezident Trump podmienil sumou jedna miliarda dolárov, on sám by mal doživotné predsedníctvo.

Rada je súčasťou jeho mierového plánu pre Pásmo Gazy, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas. Na jeho základe vstúpilo 10. októbra 2025 do platnosti prímerie v palestínskej enkláve, ktoré prerušilo dva roky trvajúcu vojnu. Zriadenie rady je súčasťou druhej fázy implementácie prímeria.

Podľa Trumpovho plánu bude Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou Pásma Gazy počas povojnovej obnovy.


Zdroj: pravda.skpluska.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Európsku úniu v súčasnosti vedú idioti. Jadrová apokalypsa je reálna a tí, ktorí si to neuvedomujú, sú buď rojkovia, alebo blázni,“ vyhlásil ruský exprezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého je dnešná globálna situácia podobná tej pred prvou a čiastočne aj pred druhou svetovou vojnou. Dodal, že Rusko má alternatívy ku všetkým zbraniam, ktorými disponujú jeho protivníci. Tí však podľa neho nevlastnia niektoré zbraňové systémy, ktorými disponuje Rusko

VIDEO: Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik o dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu v jeho prospech, sústavnom porušovaní svojich práv a kauze „Kajúcnik“, ale aj o rozhodovaní sudkyne Pamely Záleskej, jej vzťahu s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou a dopade ich spolupráce na jeho proces. Vyjadruje sa tiež k nadpráci a neobjektívnosti médií, k „čurillovcom“ a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi ako k „chránenej zveri“. Rozoberá pôsobenie kajúcnika Bernarda Slobodníka, existenciu tzv. technického spisu s manipulovanými výpoveďami, kauzu Gorila, „smerácke kauzy“, nálepku 61 : 0 či „vklad v hotovosti“. Opisuje tiež nátlakové metódy a vysvetľuje, prečo im nikdy nepodľahol a prečo neprijal úlohu kajúcnika

VIDEO: Vladimir Putin počas telefonátu s Donaldom Trumpom varoval prezidenta USA pred dôsledkami obnovenia amerických a izraelských útokov na Irán. Lídri spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu bola „Ukrajina z vojenského hľadiska porazená“. Ruský prezident aj jeho americký náprotivok vyjadrili podobné názory na „správanie kyjevského režimu“ pod vedením Volodymyra Zelenského, ktorý podľa nich „presadzuje politiku predlžovania konfliktu“