„Koniec ich nového svetového poriadku?,“ spýtal sa vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev po tom, čo pricestoval do švajčiarskeho Davosu, kde na okraji zasadnutia Svetového ekonomického fóra bude rokovať aj s americkou delegáciou. V obrázku, ktorý zverejnil na sieti X, sú znázornení globalisti, ktorí v švajčiarskom mestečku debatujú o páde globalizmu

20.01.2026 11:00

Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina Kirill Dmitrijev v utorok 20. januára 2026 pricestoval na konferenciu Svetového ekonomického fóra (WEF) do švajčiarskeho Davosu a na jej okraji absolvuje rokovania s americkou delegáciou.

Dmitrijev, ktorý zastáva kľúčovú úlohu v rozhovoroch o ukončení ruskej invázie na Ukrajine, svoj príchod do Davosu, kde sa koná výročné zasadnutie Svetového ekonomického fóra (WEF), ohlásil na sieti X.

Svoj príspevok Dmitrijev doplnil obrázkom lídrov debatujúcich nad horiacou planétou. „Kde globalisti diskutujú o páde globalizmu,“ uvádza snímka s otázkou, či je to „koniec ich nového svetového poriadku.“

Arrived to Davos.????️ pic.twitter.com/8pZfzriWEt

— Kirill Dmitriev (@kadmitriev) January 20, 2026

Kremeľ v utorok potvrdil plánované stretnutie osobitného vyslanca ruského prezidenta Vladimira Putina Kirilla Dmitrijeva s americkou delegáciou počas konferencie Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. 

„Môžem potvrdiť, že má v pláne stretnúť sa s niektorými členmi americkej delegácie,“ odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či sa Dmitrijev na okraji WEF vo Švajčiarsku stretne s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.

Peskov novinárom zároveň odmietol potvrdiť informáciu, že by sa mal Dmitrijev stretnúť aj s Trumpom.

Dmitrijev v USA v decembri rokoval dva dni s Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom a prezidentovým zaťom Jaredom Kushnerom a po návrate z cesty podal ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi správu o rozhovore.

Witkoff a Kushner sa následne stretli s činiteľmi z Ukrajiny a Európy a potom samostatne s ukrajinskou delegáciou. Witkoff označil rokovania za produktívne a konštruktívne. Moskva teraz pozvala Witkoffa a Kushnera do Moskvy, zatiaľ ale nebol stanovený žiadny dátum.

Trump a Putin po telefóne o rusko-ukrajinskej vojne hovorili 29. decembra, rozhovor Biely dom označil za pozitívny. V rozhovore s Reuters minulý týždeň Trump uviedol, že brzdou možného mierového snaženia je Ukrajina, nie Rusko, čo je tvrdenie, ktoré je v ostrom rozpore s názormi väčšiny lídrov európskych krajín.

Do Davosu mieri aj početná americká delegácia, ktorú povedie osobne americký prezident Donald Trump. Jej členmi budú aj jeho vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, minister zahraničia Marco Rubio či minister financií Scott Bessent. Či sa Trump na okraj WEF stretne aj Dmitrijevom, nie je jasné.

Šéf WEF Börge Brende pred týždňom oznámil, že Američania budú mať na fóre svoju najväčšiu a najvyššie postavenú delegáciu v histórii tohto ekonomického zasadnutia.

Fórum v Davose je miestom, kde sa stretávajú vrcholoví politici s poprednými predstaviteľmi obchodu, akademikmi či zástupcami občianskej spoločnosti, aby spoločne debatovali o riešení svetových problémov. Nie je vylúčené, že zástupcovia Európy sa budú v Davose chcieť s Trumpom stretnúť, aby o situácii okolo Grónska rokovali.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA uvalia clá na osem európskych krajín - Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko. Od 1. februára bude platiť desaťpercentné dovozné clo, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.

Predstavitelia týchto krajín na čele s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom to považujú za neakceptovateľné a úplne scestné.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu avizoval, že ak sa zvýšenie amerických ciel voči niekoľkým európskym krajinám potvrdí, požiada o aktiváciu takzvanej „obchodnej bazuky“ - nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý Európska únia doteraz nikdy nepoužila.

Nástroj umožňuje obmedziť dovoz tovaru a služieb a môže byť použitý ako legislatívny spôsob na ochranu EÚ a jej členských krajín pred ekonomickým nátlakom zo strany štátov, ktoré sa snažia donútiť Úniu k zmene politiky prostredníctvom obchodných obmedzení.

Lídri EÚ sa pre Trumpove hrozby zídu už vo štvrtok večer na mimoriadnom summite v Bruseli.

Lídri EÚ sa podľa Donalda Trumpa nebudú príliš vzpierať voči jeho zámeru zmocniť sa Grónska. „Nemyslím si, že sa budú voči tomu príliš vzpierať. Musíme ho mať. Musia to mať za sebou,“ odpovedal Trump na otázku, čo plánuje povedať európskym lídrom, ktorí sa postavili proti jeho plánom v súvislosti s Grónskom.

O tom, prečo sa USA nakoniec zmocnia Grónska vysvetlil vo svojom článku, zverejnenom minulý týždeň programový šéf Valdajského medzinárodného diskusného klubu Timofej Bordačov. „Medzitým väčšina sveta sleduje toto divadlo s ľahostajnosťou. Rusko, Čína, India a mnohí ďalší vidia grónsku drámu predovšetkým ako ďalšiu lekciu o tom, ako sú štruktúrované vzťahy v tzv. „kolektívnom Západe“. Je to len viditeľnejšia verzia toho, čo tu vždy bolo,“ skonštatoval.

 „Z pohľadu Ruska situácia nepredstavuje priamu hrozbu pre naše záujmy. USA môžu umiestniť zbrane v Grónsku už dnes. Ich prítomnosť zásadne nemení vojenskú situáciu v Arktíde, ani neohrozuje dopravu po Severnej morskej ceste. USA stále nemá vážnu flotilu vojenských ľadoborcov a stále nie je jasné, kedy – alebo či vôbec – si takúto flotilu zaobstará,“ uviedol Bordačov.

 „Aj Čína je v podstate ľahostajná k tomu, že Grónsko sa stane americkým vlastníctvom. Grónsko neohrozuje čínský obchod v Arktíde, pretože jediná skutočná záležitosť, ktorá zaujíma Peking, je Severná morská cesta. A americká vojenská prítomnosť na ostrove neovplyvňuje čínske bezpečnostné záujmy,“ doplnil.

Zdroj: pravda.sk / ta3.com / hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna