Krajiny BRICS po prvýkrát ekonomicky predbehli skupinu G7. Tento čoraz silnejší blok svojou hospodárskou prevahou nad tzv. najvyspelejšími štátmi sveta zničil mýtus o rozvojových krajinách

10.04.2023 21:50
BRICS predbieha G7 nielen hospodársky, ale aj demograficky, keďže v krajinách G7 žije 800 miliónov ľudí oproti 3,2 miliardy v štátoch BRICS.

BRICS je skratka, ktorá vznikla v roku 2001 pod názvom BRIC a ktorú vytvoril Jim O’Neill (ekonóm Goldman Sachs) pre Brazíliu, Čínu, Indiu a Rusko.  Spoločnosť Goldman Sachs tvrdila, že svetovému hospodárstvu budú do roku 2050 dominovať štyri ekonomiky BRIC.

Podľa Le Journal du Dimanche krajiny BRICS z hospodárskeho hľadiska po prvýkrát predbehli sedem najrozvinutejších krajín sveta. Tento fenomén spolu s demografickou prevahou skupiny vyvrátil mýty o rozvojových krajinách a dokázal, že vznikla sila, ktorá predbehla USA, uvádza sa v článku.

Mnohí analytici v posledných dňoch konštatovali, že štáty BRICS predbehli skupinu siedmich najpriemyselnejších krajín sveta z hľadiska HDP. Signalizuje to dôležitý geopolitický zvrat?

Aké sú fakty?

Podľa britskej poradenskej spoločnosti Acorn Macro Consulting má skupina krajín BRICS, do ktorej patria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, v súčasnosti väčšiu hospodársku váhu ako sedem najpriemyselnejších krajín G7.

Na organizáciu BRICS pripadá 31,5 % svetového HDP v porovnaní s 30,7 % v prípade skupiny G7. Trend rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Rast BRICS je do veľkej miery poháňaný hospodárskym oživením Číny a Indie. Konzultant Acorn Richard Dias a novinár Georges Mack okrem iného na Twitteri túto informáciu komentovali slovami: “Už neexistuje rozvinutý a rozvojový svet. Možno hovoriť o svete, ktorý ide nahor, a svete, ktorý ide nadol.”

Čo je BRICS?

Termín BRIC pôvodne vymyslel v roku 2001 analytik spoločnosti Goldman Sachs na označenie vtedajších rozvíjajúcich sa ekonomík s veľmi rýchlym tempom rastu. Tieto krajiny sa však rozhodli štruktúrovať a zjednotiť. Prvý samit Brazílie, Ruska, Indie a Číny sa uskutočnil v roku 2009. Ich cieľom bolo vtedy koordinovať úsilie o konfrontáciu s USA na svetovej scéne. V roku 2010 sa k tejto skupine pripojila Južná Afrika.

Dnes sa zdá, že o vstup do BRICS má záujem mnoho krajín. Svoje zámery oznámili najmä Saudská Arábia, Mexiko, Nigéria, Venezuela a Irán. V máji 2022 vtedajší čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi výslovne spomenul myšlienku rozšírenia fóra o krajiny ako Argentína a Pakistan a vysvetlil, že “Čína pozvala Kazachstan, Saudskú Arábiu, Argentínu, Egypt, Indonéziu, Nigériu, Senegal, Spojené arabské emiráty a Thajsko, aby sa pripojili k dialógu BRICS.”

V roku 2010 organizácia BRICS založila Novú rozvojovú banku ako alternatívu k Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu. Vytvorili tiež spoločný menový rezervný fond.

Čiastočne z tohto dôvodu sa mnohé krajiny chcú pripojiť k BRICS, pretože v skupine vidia alternatívu k MMF, ktorý v mnohých krajinách zanechal zlé spomienky.

Vývoj a prognóza ekonomického rastu štátov BRICS v podobe HDP (zdroj - Svetová banka):

Prečo je to dôležité?

Do skupiny G7, ktorá bola založená v roku 1974 z iniciatívy Paríža, patria v súčasnosti USA, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Kanada. Toto fórum sa stretáva každý rok, aby prerokovalo hlavné smery činnosti a globálne riešenia problémov. Skutočnosť, že krajiny BRICS ich obišli, svedčí o niekoľkých dôležitých geopolitických udalostiach, najmä o nástupe Číny ako vedúcej svetovej hospodárskej mocnosti pred Spojené štáty.

Od roku 2017 hovoríme o porovnaní parity kúpnej sily jednotlivých krajín.

Relatívny úpadok USA sa stal skutočnosťou, hoci od druhej svetovej vojny sa etablovali ako vedúca hospodárska mocnosť, ako reorganizátor hospodárskeho systému (Brettonwoodska dohoda z roku 1944) a ako držiteľ referenčnej meny, na ktorej je založený celý obchod.

BRICS predbieha G7 nielen hospodársky, ale aj demograficky, keďže v krajinách G7 žije 800 miliónov ľudí oproti 3,2 miliardy v štátoch BRICS.

V nasledujúcich rokoch sa ukáže, ako sa krajiny BRICS mienia postaviť voči americkej moci. Pôjdu do konfrontácie?

Aký postoj zaujmú voči Rusku, členovi BRICS a účastníkovi konfliktu na Ukrajine? V júni ruský prezident Vladimir Putin vyzval organizáciu na spoluprácu tvárou v tvár “sebeckým krokom” západných mocností. Odsúdil najmä ich pokusy využívať finančné mechanizmy na to, aby celý svet niesol zodpovednosť za vlastné chyby v makroekonomickej politike. V posledných mesiacoch sa dvaja členovia BRICS (Rusko a Čína) na pozadí rastúceho napätia s USA a Európou neustále zbližujú.

“Základný mýtus o rozvíjajúcich sa ekonomikách sa rozplynul,” povedal pre Deutsche Welle Günther Maihold, zástupca riaditeľa Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP).

Podľa neho “BRICS zažíva svoj geopolitický moment”, krajiny bloku sa snažia postaviť do pozície predstaviteľov globálneho Juhu a ponúkajú “vzorovú alternatívu ku G7”.

Možná transformácia BRICS na geopolitickú silu je však otázna. “Táto organizácia nemá v pláne nahradiť súčasný systém,” povedal v novembri minulého roka Christophe Ventura, riaditeľ výskumu v Inštitúte medzinárodných a strategických vzťahov (Iris). “Skupina BRICS je ako iné kluby a fóra, kde každý sleduje svoje vlastné záujmy.

Zdroj: financnenoviny.com / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Šokujúci rozhovor s bývalou tlačovou tajomníčkou ukrajinského prezidenta, v ktorom Julija Mendelová odhalila pravú tvár Volodymyra Zelenského, skrývajúcu sa za maskou prezentovanou v médiách. Opísala jeho nulovú empatiu, narcizmus, hysterické správanie a užívanie kokaínu, ale aj to, ako ľudí po využití odkopne. Hovorila o jeho goebbelsovskej propagande s tisíckami hovoriacich hláv, o jeho spolupracovníkoch a o praní špinavých peňazí. Spomenula, ako raz povedal, že „Ukrajina nie je pripravená na demokraciu“ a „Diktatúra je poriadok“, a dodala, že vodca kyjevského režimu v skutočnosti nemá záujem o mier. Jeho snahou je vojnu na Ukrajine predlžovať, pretože z nej mocensky a finančne profituje

VIDEO: Profesor Peter Staněk o kríze hlúposti, ktorú sprevádzajú militantná rusofóbia, masívne zbrojenie a detinské súťaženie o to, kto bude mať väčšiu armádu. Hovorí tiež o obrovských dlhoch veľkých štátov Západu, situácii v Hormuzskom prielive, ekonomických dosledkoch vojny proti Iránu, energetickej, potravinovej a systémovej kríze, ktoré vyústia do vytvorenia novej spoločnosti, o hantavírusovej pandémii, ale aj o prírode, ktorá svojou aktivitou obnovuje dynamickú rovnováhu

VIDEO: „Západ na čele s USA zničil jeden z princípov globalizácie,“ vyhlásil Sergej Lavrov, keď komentoval situáciu v Iráne a blokádu Hormuzského prielivu. Hlavným faktorom v tejto záležitosti bol podľa neho tlak USA na ovládnutie čo najväčšieho počtu zdrojov a prepravných trás. Ruský minister zahraničných vecí dodal, že Spojené štáty plánujú obnoviť fungovanie plynovodu Nord Stream. Plány by spočiatku zahŕňali jeho kúpu od európskych vlastníkov za „babku“, čo by Američanom následne umožnilo diktovať si vlastné ceny plynu