Memorandum slovenského národa
13.04.2017 18:00
Môj „vy-volený“, predseda SNS Andrej Danko sa vyjadril, že z verejnoprávnej RTVS chce opätovne urobiť štátnu inštitúciu. Vraj sa tým netají a z jeho úst budeme počuť (už teraz sa trasiem!),
„že radšej by som sa tu nehral na verejnoprávnosť RTVS, ale zrušil všetky koncesie a hlásim sa k štátnej televízii.“
Netajil sa tým, že niektoré veci sa bude snažiť nastavovať ako nový politický program.
Už som písala TU, že som volič SNS. Táto skratka možno už nikomu nič nehovorí, asi hlavne jej predstaviteľom, ale znamená Slovenská národná strana. Prenesme sa trochu do histórie, do rokov okolo roku 1848, a pripomeň si niektoré veci, ktoré viedli k vzniku tejto strany.
Keď viedenská administratíva kontrolovala dianie v Uhorsku, mohlo sa slovenské národné hnutie spoľahnúť na jej zhovievavosť a ochranu pred zjavnou perzekúciou. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa slovenská otázka stala uhorským vnútropolitickým problémom a národné hnutie čoskoro stratilo akúkoľvek vonkajšiu záštitu.
Situácia, ktorú navodilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, prispela k vyprofilovaniu dvoch smerov v slovenskom národnom hnutí. Tradičnú politiku nadväzujúcu na líniu Štúrovcov predstavovala Stará škola. Národovci, akými nesporne boli, Martin Čulen, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Jozef Miloslav Hurban, Viliam Paulíny-Tóth, od roku 1871 reprezentovali Slovenskú národnú stranu. Pod maďarizačným tlakom v nej silnela myšlienka slovanskej vzájomnosti. Jej programovou platformou zostalo MEMORANDUM SLOVENSKÉHO NÁRODA z roku 1861.
Kto z vás si pamätá, čo tento dokument obsahoval? O jednom človeku by som vedela. Tak, ak by tieto stránky čítal, rada by som mu obsah tohto dokumentu, ktorý vypracoval Daxner, pripomenula.
Tento dokument, tiež nazývaný ako Martinské memorandum, predstavoval skutočne národný politický program. Slovenský národ sa v ňom hlásil k uhorskému (ak niekomu čo i len napadne myslieť si, že sa to rovná, maďarskému...!!!) vlastenectvu, ale požadoval, aby sa mu v rámci Uhorska dostalo práv, ktoré každému národu náležia. Zdôrazňoval štátoprávnu stránku slovenského národa na svojbytnosť, uznanie Slovákov ako národného subjektu. Toto malo zabezpečiť vytvorenie tzv. Hornouhorského slovenského Okolia, ktoré predstavovalo územie obývané Slovákmi. Memorandum žiadalo pre Slovákov zastúpenie v hornej komore uhorského snemu, na najvyššom súde a v uhorských ústredných výkonných orgánoch. Domáhalo sa tiež jazykovej rovnoprávnosti. Na území Okolia mala byť slovenčina úradným a vyučovacím jazykom a v slovenčine tu mali byť publikované aj zemské zákony. Mala vzniknúť slovenská právnická akadémia a katedra slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Pešti a vláda mala podporovať slovenské kultúrne spolky. Martinské zhromaždenie ustanovilo tiež Slovenský národný výbor na čele s Jánom Franciscim, ktorý mal dohliadať, aby sa obsah Memoranda uviedol do života. Toto zhromaždenie tiež rozhodlo o založení Matice slovenskej.
Tento krátky súpis predstavuje len zlomok toho, čo sa vtedy dialo. O čo všetko sme ako národ museli postupne bojovať. Osobne som rada za to, že patrím k národu, ktorý si svoju svojbytnosť vydobyl a vlastným pričinením vytvoril štát. Nebudem sa škodoradostne vychechtávať, že Maďari stratili viac, než kedy mali. Územia, o ktorých tvrdia, že im patria, patrili len a len Uhorsku!
Som však hlboko sklamaná z toho, že predseda (a ešte raz to napíšem) Slovenskej národnej strany v 21. storočí hovorí o „zoštátnení“ RTVS ako o svojom politickom programe!!! Je toto TÁ záležitosť, o ktorú by sa jedna z vládnucich strán mala zaujímať?!?!?!
Pri pohľade na naše cesty zatínam zuby. Nie zo zúrivosti! Ale z opatrnosti, aby som si ich na najbližšej jame, kedy mi auto „skáče od radosti“, nevybila. Z „intelektuálov“, ktorých produkujú naše školy, ma až mrazí. Pre dnešného študenta štvrtého ročníka gymnázia nie je problémom zameniť si Palacha s Brežnevom (osobná skúsenosť). Myslím, že netreba nikomu z vás, Vážení, pripomínať, že títo študenti majú volebné právo! O fungovaní nášho zdravotníctva sa ani nevyjadrujem. Kvôli vlastnému zdraviu...
Čo ma však neuveriteľným spôsobom vytáča, je, že predseda NÁRODNEJ strany, ktorá má zastupovať záujmy svojich voličov, zabudol na to, ČO strana, ktorej je predsedom, znamenala v histórii Slovákov na ich ceste za svojbytnosťou.
No ja mu to nezabudnem, a v budúcich voľbách mu „vystavím“ účet!
Judita L.
