„Na Kubu už nepôjde žiadna ropa ani peniaze,“ vyhlásil Donald Trump po americkom vojenskom útoku na Venezuelu a vedeniu v Havane odkázal, aby sa so Spojenými štátmi dohodlo, „kým nie je neskoro“. Americký prezident zároveň vyhlásil, že USA zvážia vojenský úder na Irán
11.01.2026 22:00
Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že na Kubu po operácii USA vo Venezuele „nepôjde už žiadna ropa ani peniaze“ a so Spojenými štátmi by sa mali dohodnúť, „kým nie je neskoro“.
„Kuba žila mnoho rokov z veľkého množstva ROPY a PEŇAZÍ z Venezuely. Výmenou Kuba poskytovala ‚bezpečnostné služby’ posledným dvom venezuelským diktátorom, ALE VIAC TOMU TAK NIE JE! Väčšina týchto Kubáncov je MŔTVA po minulotýždňovom útoku USA a Venezuela už nepotrebuje ochranu pred násilníkmi a vydieračmi, ktorí ich toľko rokov držali ako rukojemníkov,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Trump ďalej tvrdí, že Venezuelu v súčasnosti chráni najsilnejšia armáda sveta - tá americká. „NA KUBU UŽ NEPÔJDE ŽIADNA ROPA ANI PENIAZE – NULA! Dôrazne im odporúčam, aby uzavreli dohodu, SKÔR NEŽ BUDE NESKORO,“ napísal.
Trump zároveň prezdieľal príspevok používateľa, ktorý napísal, že americký minister zahraničia Marco Rubio, syn dvoch kubánskych prisťahovalcov, bude budúcim prezidentom Kuby. Šéf Bieleho domu k tomu napísal, že to „znie dobre“.
Agentúra AFP vysvetľuje, že Kuba sa kvôli americkému obchodnému embargu od roku 2000 čoraz viac spoliehala na venezuelskú ropu importovanú na základe dohody s predchodcom prezidenta Nicolása Madura Hugom Chávezom.
USA zvažujú preventívny vojenský úder na Irán
Spojené štáty podľa prezidenta Donalda Trumpa zvažujú, ako zareagujú na najnovšiu vlnu krvavých protivládnych protestov v Iráne. Vláda v Teheráne ho zároveň požiadala o obnovenie rokovaní. Trump to povedal v nedeľu novinárom na palube lietadla Air Force One.
„Vyzerá to tak, že s tým začali,“ odpovedal Trump na otázku, či iránska vláda prekročila zabíjaním protestujúcich červenú čiaru. „Berieme to veľmi vážne. Armáda to skúma a my zvažujeme niekoľko veľmi účinných možností. Rozhodneme sa,“ konštatoval šéf Bieleho domu.
Trump tiež oznámil, že v sobotu telefonicky hovoril s predstaviteľmi iránskej vlády, ktorí „chcú rokovať“. Stretnutie sa podľa neho pripravuje, no vzhľadom na to, čo sa aktuálne deje v Iráne, budú USA možno musieť zasiahnuť ešte predtým, povedal Trump s odkazom na prebiehajúce protesty. Tie si podľa organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA doteraz vyžiadali vyše 500 obetí, ďalších viac ako 10.600 ľudí bolo zadržaných.
Novinárka sa najprv Trumpa opýtala, či by Irán možno chcel znova rokovať s USA o svojom kontroverznom jadrovom programe. Potom sa všeobecnejšie spýtala, či Irán vôbec chce rokovať. Trump vo svojej odpovedi nešpecifikoval, o čom presne chce Irán s USA rokovať.
Trump opakovane varoval iránsku vládu pred zabíjaním demonštrantov. „Povedal som im, že ak začnú zabíjať ľudí, čo radi robia počas nepokojov, ktoré sú dosť časté, tvrdo ich potrestáme,“ povedal v podcaste zverejnenom vo štvrtok.
Portál Politico s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že USA zvažujú reakciu na dianie v Iráne, ktorá by siahala od cielených vojenských úderov po kybernetické útoky. O týchto možnostiach bude Trump rokovať na stretnutí naplánovanom na 13. januára. Podľa Politica v tejto fáze Trump neplánuje vyslať vojakov do Iránu, keďže niektorí členovia jeho vlády sa obávajú, že by to mohlo vyvolať napätie na Blízkom východe alebo uškodiť snahám pomôcť rastúcemu protestnému hnutiu.
Súčasné protesty sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra, keď obchodníci protestovali v Teheráne kvôli prudkému poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest. Iránska vláda označila demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA.
Mučednícku smrť majú podľa iránskej vlády na svedomí "sionisti" a USA
Iránska vláda v nedeľu vyhlásila trojdňový štátny smútok za „mučeníkov“ - vrátane členov bezpečnostných síl - ktorí v uplynulých dvoch týždňoch zahynuli počas celonárodných protestov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na iránsku štátnu televíziu.
Vláda označila prebiehajúce demonštrácie za „výtržnosti“. Boj proti nim podľa nej predstavuje „iránsky národný odpor proti Amerike a sionistickému režimu“ v Izraeli.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vyzval ľudí, aby sa v pondelok zúčastnili na „národnom pochode odporu“, aby odsúdili násilie, ktoré podľa vlády spáchali „mestskí teroristickí zločinci“, oznámila štátna televízia.
Rozsiahle demonštrácie sa začali v Teheráne 28. decembra v reakcii na hlbokú ekonomickú krízu. V súčasnosti predstavujú jednu z najväčších výziev pre teokratické orgány, ktoré vládnu v Iráne od islamskej revolúcie v roku 1979.
Agentúre AFP sa v nedeľu podarilo overiť video, na ktorom vidno desiatky tiel nahromadených pred márnicou nachádzajúcej sa južne od Teheránu. Podľa ľudskoprávnych skupín ide o obete zásahu iránskych orgánov proti protestujúcim. Zábery ukazujú telá mŕtvych zabalené v čiernych vreciach na zemi a pravdepodobne smútiacich príbuzných, ktorí hľadajú svojich blízkych.
Podľa organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) pri protestoch v Iráne zahynulo už najmenej 538 ľudí a ďalších viac ako 10.600 ľudí bolo zadržaných.
Správy o násilí proti demonštrantom odsúdil v nedeľu aj generálny tajomník OSN António Guterres. Jeho hovorca Stéphane Dujarric vo vyhlásení uviedol, že Guterres „je šokovaný správami o násilí a nadmernom používaní sily iránskymi orgánmi proti demonštrantom“. Generálny tajomník vyzval na „preukázanie maximálnej zdržanlivosti a obmedzenie zbytočného alebo neprimeraného používania sily“.
Irán má podľa vyjadrenia šéfa diplomacie Abbása Arákčího situácia úplne pod kontrolou
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok uviedol, že v súvislosti s rozsiahlymi protestami v islamskej republike je situácia úplne pod kontrolou. Pripojenie na internet bude podľa neho čoskoro obnovené. Počet obetí medzitým stúpol na vyše 500. Teherán z toho viní Izrael a USA.
Arákčí tiež uviedol, že protesty „sa stali násilnými a krvavými, aby sa vytvorila zámienka“ pre amerického prezidenta Donalda Trumpa zasiahnuť. Stanica al-Džazíra informuje, že iránsky minister sa k protestom vyjadril na stretnutí so zahraničnými diplomatmi. Arákčí povedal, že Irán má zábery z distribúcie zbraní demonštrantom. Úrady podľa jeho slov čoskoro zverejnia priznania zadržaných osôb. Rozsiahle demonštrácie „podnecovali a podporovali“ zahraničné sily, uviedol.
Americký prezident opakovane varoval iránsku vládu pred zabíjaním demonštrantov, pričom vyhlásil, že USA „sú pripravené pomôcť“ demonštrantom v Iráne. Arákčí povedal, že varovania Trumpa motivovali „teroristov,“ aby sa zamerali na protestujúcich a bezpečnostné zložky s cieľom vyvolať zahraničnú intervenciu. Šéf iránskej diplomacie podľa al-Džazíry povedal, že Irán je „pripravený na vojnu, ale tiež na dialóg“. Trump v nedeľu novinárom oznámil, že iránska vláda ho požiadala o obnovenie rokovaní.
Iránske úrady v reakcii na protesty zablokovali prístup na internet. Organizácia Netblocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť a správu internetu, v pondelok oznámila, že internet v Iráne nefunguje už viac ako 84 hodín. Arákčí tvrdí, že internetové pripojenie bude čoskoro obnovené a vláda spolupracuje s bezpečnostnými zložkami, aby v tejto veci dosiahla pokrok.
Zdroj: pluska.sk (1), (2) / topky.sk / InfoVojna
