Najväčšiu ťarchu dopadov izraelsko-americkej vojenskej agresie voči Iránu v súčasnosti pociťujú kľúčoví spojenci USA. Energetická kríza spôsobená rozpútaním konfliktu na Blízkom východe a uzavretím Hormuzského prielivu najtvrdšie zasiahla ázijské ekonomiky
12.03.2026 22:00
Vojenské ťaženie prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu prinútilo ázijských spojencov Washingtonu urýchlene riešiť energetickú krízu, ktorá by mohla v priebehu niekoľkých týždňov destabilizovať mnohé z ich ekonomík. A ich doterajšie výzvy adresované Trumpovej administratíve so žiadosťou o usmernenie alebo pomoc zostávajú nevyslyšané. Píše o tom portál Politico.
America’s Asian allies scramble to address oil crisis with little guidance from Trump https://t.co/rbSuBkja7T
— POLITICO (@politico) March 11, 2026
Ázijské krajiny patria k tým najviac ohrozeným energetickou krízou vyvolanou vojnou v Iráne, pretože sú silne závislé od ropy a skvapalneného zemného plynu prechádzajúceho cez Hormuzský prieliv, ktorého prevádzka sa od prvých americko-izraelských útokov na Irán pred dvoma týždňami fakticky zastavila. Počas tohto obdobia Japonsko, Thajsko, Vietnam, Južná Kórea a ďalšie štáty podľa troch ázijských a jedného bývalého amerického predstaviteľa (ktorým bola pod podmienkou anonymity umožnená diskusia o tomto napätí) len sťažka dešifrovali Trumpove premenlivé vyhlásenia o cieľoch operácie a o tom, kedy skončí.
„Od Trumpovej administratívy nedostávame žiadne informácie,“ uviedol jeden zo zdrojov, diplomat pôsobiaci vo Washingtone, ktorý zastupuje jednu z ázijských krajín. Na otázku, čo by mohla Trumpova administratíva urobiť, odpovedal: „Ideálne by bolo jednoducho ukončiť tento konflikt.“
Ďalší z predstaviteľov ázijskej krajiny upozornil, že USA by mohli podniknúť aj iné kroky na zmiernenie tlaku na energetické trhy, ako napríklad zapojenie ďalších štátov do úsilia o garantovanie poistenia pre tankery prechádzajúce Hormuzským prielivom. Trumpova administratíva však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa k takýmto krokom chystala.
Medzinárodná energetická agentúra v stredu 11. marca 2026 oznámila, že jej členské krajiny uvoľnia 400 miliónov barelov ropy zo svojich núdzových zásob, čo predstavuje najväčšiu distribúciu rezerv v jej histórii. Nie je však jasné, do akej miery to zmierni tlak na ázijské krajiny. Mnohé ázijské ekonomiky totiž nedisponujú veľkými domácimi zásobami, a sú preto mimoriadne zraniteľné voči cenovým výkyvom a výpadkom dodávok.
Vojna v Iráne spôsobila začiatkom marca 2026 historicky najväčšie narušenie svetových dodávok ropy, keďže v kľúčovom Hormuzskom prielive sa takmer zastavila doprava. Tento výpadok zasahuje približne pätinu globálnej produkcie, čo vyhnalo ceny ropy Brent nad hranicu 100 dolárov za barel. Nový iránsky najvyšší vodca Modžatabá Chameneí vo štvrtok 12. marca 2026 vo svojom prvom verejnom vyhlásení oznámil, že Hormuzský prieliv by mal byť naďalej využívaný ako páka voči Izraelu a Spojeným štátom.
Situácia má zásadný dopad aj na štáty Strednej a Východnej Európy. Pre Slovensko to navyše podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory komplikuje už existujúci problém súvisiaci s rozhodnutím Ukrajiny prerušiť dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba a šialené požiadavky chorvátskej vlády, ktorá vyžaduje trojnásobné poplatky za prepravu ropy.
Energetická kríza spôsobená vojnou s Iránom a uzavretím Hormuzského prielivu najtvrdšie zasiahla ázijské ekonomiky
Ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov vo svojom príspevku na Telegrame pripomína, že ázijské ekonomiky minulý rok trpeli počas colných vojen, avšak teraz je situácia oveľa vážnejšia:
Japonsko získava 90% ropy cez Hormuzský prieliv. Tokio teraz musí rýchlo sprístupniť svoje strategické rezervy a uvoľniť na trh 80 miliónov barelov ropy. Celkové zásoby Japonska sa odhadujú na 470 miliónov barelov, čo zjavne dlho nevydrží.
Filipíny a Vietnam sú nútené obnoviť pandemické obmedzenia a prinútiť svoje obyvateľstvo pracovať z domu, len aby znížili dopyt po pohonných hmotách. Manila môže dokonca prehodnotiť plány na otvorenie nových amerických základní. Neponúkajú žiadne bezpečnostné záruky. A skončiť ako Spojené arabské emiráty alebo Bahrajn, kde sa terčom stali americké vojenské zariadenia, nie je dobrý nápad.
Čo najviac znepokojuje ázijských spojencov Washingtonu, je to, že ich nikto ani len nevaroval pred vypuknutím vojny a jej dôsledkami. USA tiež neponúkli žiadny plán pomoci. Američania fyzicky nie sú schopní zvýšiť dodávky ropy alebo LNG. Navyše, sami majú nedostatok a Biely dom teraz naznačuje možnosť zavedenia vývozných obmedzení.
Navyše, Japonsko – spolu s monarchiami Perzského zálivu – nedávno sľúbilo Trumpovmu tímu investície vo výške stoviek miliárd dolárov. Na tie teraz treba zabudnúť. So sľúbenou výstavbou nových dátových centier v USA a udržiavaním bubliny umelej inteligencie sa problémy určite objavia. Rovnako ako vzťahy Washingtonu so spojencami, ktoré sa v súčasnosti pomerne efektívne rozpadajú.
Zdroj: politico.com / Telegram Malek Dudakov / sk.news-front.su / InfoVojna
