Organizácia Reportéri bez hraníc zaradila premiéra Roberta Fica a Elona Muska na zoznam „predátorov slobody tlače“ pre rok 2026. „Byť nepriateľom aktivistických médií a byť nepriateľom slobody slova a slobody médií – to sú dve rozdielne veci. Skutočným nepriateľom otvorenej, slobodnej spoločnosti a slobody slova sú dnes tí, ktorí sa vyhlasujú za rozhodcov: George Soros, politické mimovládky, úslužné médiá a mocenské centrá,“ reaguje Dag Daniš
05.11.2026 20:00
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zaradila slovenského premiéra Roberta Fica na svoj zoznam „predátorov slobody tlače“ pre rok 2026. Ocitol sa na ňom spoločne s americkým miliardárom Elonom Muskom, americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom či čínskou komunistickou stranou.
Organizácia RSF priradila Roberta Fica aj Elona Muska do špecifickej kategórie „Sociálne“. Táto kategória združuje osobnosti, ktoré podľa hodnotenia organizácie systematicky očierňujú médiá a zámerne podnecujú nedôveru verejnosti voči novinárom.
Organizácia Reportéri bez hraníc poukazuje na premiérove dlhodobé slovné vyjadrenia a verejné urážky adresované zástupcom médií, ktorých v minulosti označil napríklad za „hyeny“ či „špinavé protislovenské prostitútky“.
Kritika sa opiera o kroky zamerané na údajné politické ovládnutie verejnoprávnych médií a obmedzovanie prístupu vybraných redakcií k informáciám.
Podľa správy má slovenský premiér len malú toleranciu voči novinárskemu vyšetrovaniu korupcie a zneužívania moci.
Kým kritici a novinárske organizácie toto zaradenie vnímajú ako potvrdenie zhoršujúceho sa stavu slobody slova na Slovensku, priaznivci vládnej koalície a alternatívne médiá správu bagatelizujú. Tvrdia, že organizácie ako Reportéri bez hraníc sú politicky angažované, a kroky premiéra či Elona Muska interpretujú ako oprávnenú kritiku jednostrannosti vybraných médií.
„Dnes je predsa v móde spisovanie zoznamov nepriateľov. Nepriateľov spoločnosti, ľudstva, Ukrajiny, imigračných menšín, očkovania, médií… Zoznam nepriateľov slobodných médií vypracovali, ako obyčajne, aktivisti. Konkrétne Reportéri bez hraníc. Tvária sa nezávislo. V skutočnosti sú opakom nezávislosti. Financujú ich britské vládne agentúry, EÚ alebo Sorosova Open Society Foundations. Čiže: financujú ich mocenské centrá. Aby im Reportéri bez hraníc spolu s médiami verne slúžili. No tak verne slúžia. A spisujú zoznamy nepriateľov Londýna, Bruselu a Georgea Sorosa?“ napísal vo svojom komentári zástupca šéfredaktora portálu Marker Dag Daniš.
„Príklad s Ficom a Muskom je výborný. Ukazuje na podstatu problému. Širokého problému, ktorý sa týka takmer každého z nás… Tým problémom je manipulatívna povaha väčšiny médií. Nie všetkých. Myslíme hlavne tie aktivistické, prevažne progresívne médiá, ktorých poslaním je slúžiť centrám moci. A manipulovať verejnú mienku. Progresívne médiá podporujú vojny a zbrojenie, odmietajú mierové rokovania a dohody, robia nátlakové kampane – na podporu imigrácie či LGBTI hnutí. Kritické hlasy potláčajú ako „nepriateľské“. Ako hrozbu. Slovom, škodia,“ dodal Daniš.
„Progresívne nastavené médiá sú dnes hlavnou zbraňou v rukách mocenských centier. Ostatné médiá ich napodobňujú. Mediálne prostredie je – až na pár vzácnych výnimiek – jednofarebné. Takmer monopolné.
Je komické, že títo úslužní novodobí súdruhovia sa vyhlasujú za zástupcov slobodných médií. Pritom je to presne opačne. Sú ich hrobármi. Sú nepriateľmi slobody slova, polemiky, diskusie. Sú nepriateľmi slobody v mediálnom prostredí. Lebo voľná, slobodná mediálna ponuka by ohrozovala ich monopol na pravdu. A obmedzovala by ich silu – takú dôležitú pre mocenské centrá (Londýn, Brusel, New York).
Komsomolci z Reportérov bez hraníc majú v jednej veci pravdu. Musk či Fico kritizujú a očierňujú médiá. Konkrétne tie progresívne. Snažia sa potlačiť ich jednofarebné kampane a ich monopol na „pravdu“. Samozrejme, Musk ani Fico nie sú nijakí bojovníci za spravodlivosť a čistotu, len sledujú vlastné záujmy v boji s cenzormi, čo im idú po krku. Sú ich nepriatelia. Preto končia na ich čiernych zoznamoch. Logicky.
Treba len dodať, že byť nepriateľom aktivistických médií a byť nepriateľom slobody slova a slobody médií – to sú dve rozdielne veci.
Nepriateľom otvorenej, slobodnej spoločnosti a slobody slova sú dnes tí, ktorí sa vyhlasujú za rozhodcov: George Soros, politické mimovládne spolky typu Reportéri bez hraníc, úslužné médiá a mocenské centrá. Treba to pomenovať. A treba to odmietať. Aj s rizikom, že potom skončíme na zoznamoch nepriateľov galaxie.
Pokiaľ ide o spisovanie zoznamov nepriateľov, mnohí to prirovnávajú k praktikám bývalého režimu. Aj vtedy kritické hlasy končili na zoznamoch nepriateľov spoločnosti. Kto neposlúchal, ten bol podozrivý. A rozpracovaný.
Je tu však jeden podstatný rozdiel. Za komunistického režimu spisovala zoznamy nepriateľov ŠtB. Mala svoje pravidlá, svoju metodiku, predpisy, dokumentáciu. Za svoje činy – a za svoje zločiny – niesla zodpovednosť.
Dnes sú novodobé eštebácke praktiky hybridné, tak trochu sprivatizované a pre väčšinu ľudí neprehľadné.
Sponzorujú ich vlády a tajné služby. No špinavú prácu vykonávajú tí dole – malí a nie veľmi bystrí aktivisti vykrmovaní grantmi. Financujú ich vlády, no hrajú sa na zástupcov „občianskej spoločnosti“. Tí prostejší z nich nikdy nezistia, komu alebo čomu vlastne slúžia. A prečo.
Tí najprostejší z novodobých eštebákov budú dokonca veriť, že sú bojovníkmi za slobodu, pravdu a svetové dobro.
Manipulácie a ich obete dnes majú veľa podôb. Bez hraníc,“ uviedol Dag Daniš.
Zdroj: rsf.org / dennikn.sk / InfoVojna
