VIDEO: Europoslanci označili Rusko za hlavnú hrozbu pre demokratickú integritu Európy. Ľuboš Blaha vo svojom vystúpení označil za najväčšiu hrozbu pre demokraciu v EÚ Kaju Kallasovú. „Správate sa ako nacisti a teraz sa bojíte, že ochutnáte vlastnú medicínu,“ odkázal šéfke diplomacie EÚ

15.09.2026 22:00
Podľa poslancov Európskeho parlamentu predstavuje Rusko hlavnú vonkajšiu hrozbu, no aktívne sú aj Bielorusko, Čína, Irán a Severná Kórea.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok schválili správu osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie, ktorá obsahuje odporúčania na lepšiu ochranu demokratických inštitúcií EÚ pred zahraničným zasahovaním a dezinformačnými hrozbami. Za správu hlasovalo 440 poslancov, proti bolo 220 a 26 sa hlasovania zdržalo, uvádza sa v tlačovej správe EP.

Europoslanci upozornili, že zahraničné zasahovanie a dezinformácie predstavujú útok na „samotnú podstatu európskeho projektu“ a ich hlavnými obeťami sú občania. Súčasný prístup EÚ je podľa nich roztrieštený a členské štáty nedokážu týmto hrozbám účinne čeliť samostatne.

Poslanci podporili vytvorenie Európskeho centra pre odolnosť demokracie, ktoré by koordinovalo opatrenia EÚ a členských štátov v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami, zasahovaniu a dezinformáciám. Centrum by malo mať jasný mandát, rozpočet a podliehať parlamentnému dohľadu.

Za hlavnú hrozbu pre demokratickú integritu Európy označili Rusko. Upozornili na jeho hybridné útoky vrátane kybernetických útokov, sabotáží, špionáže či rušenia signálu.

Podobné aktivity podľa nich vykonávajú aj Bielorusko, Čína, Irán a Severná Kórea. Vyzvali preto aj na rozšírenie sankcií voči osobám, ktoré podporujú šírenie dezinformácií alebo pomáhajú obchádzať sankcie.

Europoslanci zároveň označili Srbsko za významné centrum dezinformácií a sprostredkovateľa ruských a v menšej miere aj čínskych vplyvových operácií, doplnila agentúra HINA.

V digitálnej oblasti europoslanci žiadajú dôsledné uplatňovanie existujúcich pravidiel vrátane aktu o digitálnych službách a aktu o umelej inteligencii. Online platformy by podľa nich mali viac chrániť voľby pred zasahovaním prostredníctvom botov a ďalšími formami manipulácie. Zároveň vyzvali na zníženie závislosti EÚ od zahraničných technológií v kritických odvetviach.

Na ochranu integrity volieb navrhujú zaradiť volebnú infraštruktúru medzi kritickú infraštruktúru, prijať opatrenia proti škodlivým deepfake videám a podvodným reklamám a posilniť ochranu kandidátok. Zároveň vyzvali na dlhodobú podporu slobody médií, investigatívnej žurnalistiky a občianskej spoločnosti.

Odporučili tiež pravidelné cvičenia na zvládanie kríz, celoeurópsku aplikáciu krízového varovania a vyhlásenie 24. februára, výročia začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, za Európsky deň pripravenosti.

Európska únia by mala v reakcii na narastajúce hybridné útoky Moskvy zintenzívniť opatrenia voči Rusku vrátane prehodnotenia vydávania turistických víz ruským občanom. V utorok to v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

„Napriek medzinárodnému úsiliu sa (ruský prezident Vladimir) Putin rozhodol zintenzívniť svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a nepriateľské kroky voči Európe. Jedna vec je pritom úplne jasná: Putin sa nezastaví, kým ho nezastavíme my,“ povedala Kallasová.

Kallasová tvrdí, že počet hybridných útokov zo strany Ruska, ktorých cieľom je oslabiť podporu Ukrajiny zo strany Európy, narastá. Keďže Rusko je ochotné podstupovať čoraz väčšie riziká, EÚ musí prinútiť Rusko zaplatiť za to vyššiu cenu.

EÚ by podľa Kallasovej mala zvážiť prísnejšie kontroly občanov Ruska vstupujúcich na územie členských štátov Únie.

„Môžeme ďalej sprísniť kontrolu pohybu ruských diplomatov v rámci schengenského priestoru. Môžeme zakázať vydávanie víz ruským veteránom a mali by sme prehodnotiť vydávanie turistických víz ruským občanom,“ uviedla. „Musíme zmenšiť okruh ľudí, ktorí uskutočňujú útoky v Európe,“ dodala.

Zároveň vyzvala členské štáty EÚ, aby v boji proti dezinformáciám šíreným Ruskom lepšie zdieľali spravodajské informácie a vo väčšej miere využívali umelú inteligenciu.

Európske krajiny sú podľa Kallasovej vystavené aktivitám Moskvy, ktoré sa odohrávajú v takzvanej sivej zóne pod prahom otvoreného konfliktu.

Spravodajca Tomas Tobé (EPP, Švédsko) uviedol, že cieľom správy nie je regulovať politické názory, ale chrániť demokraciu pred zahraničnými vplyvovými operáciami. „Zahraničné zasahovanie nie je sloboda prejavu. A manipulácia s našimi voľbami určite nie je slobodou prejavu,“ povedal.

„Dnes som v Európskom parlamente Kallasovej do očí povedal, že najväčšou hybridnou hrozbou pre Európu nie je Rusko, ale ona sama, pretože nás ženie do jadrovej vojny. Samozrejme - všetci europoslanci Smeru sme hlasovali proti dnešnej rusofóbnej rezolúcii, ktorá robí z Ruska najväčšieho nepriateľa. Je to presne naopak - nie Rusi zabíjajú občanov EÚ, ale sú to západné zbrane, ktoré zabíjajú Rusov. V Europarlamente som povedal aj krutú pravdu o údajnom hybridnom útoku Ruska v Lipsku,“ uviedol europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) vo svojom príspevku, ktorý na sociálnej sieti.

Viac vo videu:


Zdroj: europarl.europa.eu / spravy.stvr.sk / nasekosice.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články: