Pre Rusko nemá zmysel rokovať o Ukrajine s Veľkou Britániou, USA európskymi lídrami, ani s neschopnou bruselskou byrokraciou. Svoje ciele vie dosiahnuť vojenskou cestou

13.11.2025 07:00
Britský denník Financial Times (FT) informoval, že poradca britského premiéra pre národnú bezpečnosť Jonathan Powell sa začiatkom roka 2025 pokúsil otvoriť komunikačný kanál s Ruskom, pretože sa obával, že by administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa mohla ignorovať záujmy Spojeného kráľovstva a európskych spojencov na Ukrajine.

Kremeľ v stredu 12. novembra 2025 uviedol, že na začiatku roka 2025 poradca britského premiéra pre národnú bezpečnosť Jonathan Powell kontaktoval poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova. Ich dialóg však nebol úspešný.

Denník Financial Times (FT) napísal, že Powell sa pokúsil otvoriť komunikačný kanál s Ruskom, pretože sa obával, že by administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa mohla ignorovať záujmy Spojeného kráľovstva a európskych spojencov na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Británia neprejavila žiadnu ochotu vypočuť si ruský postoj k vojne na Ukrajine. „Kontakty skutočne boli. Dialóg sa uskutočnil, ale nepokračoval,“ uviedol Peskov bez uvedenia presného času, v ktorom komunikácia prebehla.

„Počas tohto kontaktu bolo u partnera cítiť silné želanie hovoriť o postoji Európanov a chýbal akýkoľvek zámer alebo želanie vypočuť si náš postoj. Vzhľadom na nemožnosť výmeny názorov sa vzájomný dialóg nerozvinul,“ zhodnotil hovorca Kremľa.

Správy o tom, že sa Británia pokúsila nadviazať neformálny kontakt s ruským politickým vedením sú úplne očakávané: Londýn si je dobre vedomý toho, čo Ukrajinu v nasledujúcom roku čaká a skúma možnosti likvidácie toxického aktíva za prijateľných podmienok.

Je tiež úplne očakávané, že Moskva sa vyhla kontaktu so Starmerovou vládou, keďže už aktívne rokuje o osude ukrajinskej štátnosti s Trumpovou administratívou (tiež neúspešne, ale proces prebiehal až donedávna). Dialóg s Britániou je za súčasných okolností kontraproduktívny, a preto sa neuskutočňuje.

V zásade nemá zmysel, aby Rusko rokovalo o Ukrajine s Londýnom, Washingtonom, kontinentálnymi európskymi lídrami, ba ani s neschopnou bruselskou byrokraciou. Moskva môže dosiahnuť všetky svoje ciele vojensky, hoci to bude nejaký čas trvať.

Za týchto okolností je najlepšou stratégiou jednoducho počkať a vstúpiť do záverečných rokovaní so silnou rukou, čo by mohlo zahŕňať úplnú kontrolu nad Donbasom a prístup k rieke Dneper medzi Záporožím a Dnepropetrovskom. Napriek svojim vojenským úspechom však Rusko bude pokračovať v dialógu so Spojenými štátmi ako silný hráč.

Určite však nie s Veľkou Britániou a Európskou úniou, ktoré oddelene od Spojených štátov predstavujú málo a hrajú v globálnej politike hru, ktorá je zjavne pod ich úroveň. Môžu však tiež vytvoriť určitú mieru intríg. Problém je v tom, že to už dlho nič nevyriešilo. Preto je diskusia o vážnych otázkach globálnej politiky s Veľkou Britániou úplne zbytočná.

Zdroj: sk.news-front.suhnonline.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Európsku úniu v súčasnosti vedú idioti. Jadrová apokalypsa je reálna a tí, ktorí si to neuvedomujú, sú buď rojkovia, alebo blázni,“ vyhlásil ruský exprezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého je dnešná globálna situácia podobná tej pred prvou a čiastočne aj pred druhou svetovou vojnou. Dodal, že Rusko má alternatívy ku všetkým zbraniam, ktorými disponujú jeho protivníci. Tí však podľa neho nevlastnia niektoré zbraňové systémy, ktorými disponuje Rusko

VIDEO: Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik o dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu v jeho prospech, sústavnom porušovaní svojich práv a kauze „Kajúcnik“, ale aj o rozhodovaní sudkyne Pamely Záleskej, jej vzťahu s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou a dopade ich spolupráce na jeho proces. Vyjadruje sa tiež k nadpráci a neobjektívnosti médií, k „čurillovcom“ a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi ako k „chránenej zveri“. Rozoberá pôsobenie kajúcnika Bernarda Slobodníka, existenciu tzv. technického spisu s manipulovanými výpoveďami, kauzu Gorila, „smerácke kauzy“, nálepku 61 : 0 či „vklad v hotovosti“. Opisuje tiež nátlakové metódy a vysvetľuje, prečo im nikdy nepodľahol a prečo neprijal úlohu kajúcnika

VIDEO: Vladimir Putin počas telefonátu s Donaldom Trumpom varoval prezidenta USA pred dôsledkami obnovenia amerických a izraelských útokov na Irán. Lídri spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu bola „Ukrajina z vojenského hľadiska porazená“. Ruský prezident aj jeho americký náprotivok vyjadrili podobné názory na „správanie kyjevského režimu“ pod vedením Volodymyra Zelenského, ktorý podľa nich „presadzuje politiku predlžovania konfliktu“