Progresívcom ide o veľa. Ropa z Družby by mohla pochovať ich hru
17.03.2026 21:30
Ivan Korčok vycestoval do Bruselu. Slovenskej vláde odtiaľ poslal odkaz, aby nestupňovala spor so Zelenským a aby zabudla na ropovod Družba. Ten vraj v čase vojny na Ukrajine je a ostane rizikový.
Vojnu na Blízkom východe, horiace tankery a kolaps obchodu s arabskou ropou Korčok nespomenul. Fakty by nezapadali do príbehu.
„Politika“ progresívcov je v jednej veci pochopiteľná. Dodávky ropy na Slovensko cez Družbu – a nízke ceny palív – by pre nich boli neprijateľné. Vnímajú to ako katastrofický scenár. Snažia sa mu zabrániť.
Paradoxne, práve dnes, keď padajú trasy s alternatívnou „neruskou ropou“, to platí stonásobne.
Skúsme si predstaviť jednu celkom jednoduchú a pritom celkom reálnu vec. V čase vojny na Blízkom východe a globálnej ropnej krízy by boli ceny palív na Slovensku a v Maďarsku o tretinu nižšie ako vo zvyšku Európy. Kríza v zásobovaní by sa nás až tak netýkala. Lebo do MOLu a Slovnaftu by aj ďalej – v súlade s platnými výnimkami a dlhodobými kontraktmi – prúdila ropa z ropovodu Družba. Tak, ako to bolo do januára 2026.
Ceny benzínu v Británii, Holandsku či Nemecku by boli 2,20 eura (aktuálna realita), ceny na Slovensku by boli 1,40 eura. Ak by časom Rusi využili krízu a dvihli ceny ropy, stále by platilo, že Slovensko a Maďarsko by na tom boli citeľne lepšie ako susedné štáty a západné jadro Európy.
V takomto prípade by bolo preukázané, že ruská ropa je nielen lacnejšia, ale hlavne spoľahlivejšia než alternatívy. Zaklínadlá progresívcov a Bruselu o energetickej bezpečnosti EÚ postavenej na „neruskej rope“ by sa rozpadli.
Jednoducho: kríza v zásobovaní ropou by sa netýkala tej časti Európy, ktorá si nechala otvorené dvere pre obchod s Ruskom. Ficova alebo Orbánova politika by sa potvrdila ako prezieravá.
Asi netreba dodávať, že pre vedenie EÚ a pre progresívne kádre (ako Korčok) by bol takýto scenár ťažko stráviteľný. Blokáda ropovodu Družba, o ktorú sa stará ukrajinský prezident Zelenskyj, im nateraz vyhovuje. Umožňuje im opakovať, že ruské energetické zdroje sú nespoľahlivé.
Teda: umožňuje im to pokračovať v protiruskej propagande. A v protiruskej obchodnej politike. To je pre progresívcov a pre časť vedenia EÚ to najdôležitejšie. Vecná stránka a záujmy Európy idú nabok. Hlavné slovo majú mať aj dnes, v čase krízy na Blízkom východe, protiruské kampane. Za akúkoľvek cenu.
Zmena kurzu stále nehrozí, lebo ruská ropa je tak či tak nedostupná – počúvame od európskych lídrov. Alebo od Korčoka a slovenských progresívcov.
Sporné nariadenia o energetickej bezpečnosti EÚ, ktoré rátajú výlučne s „neruskou ropou“, ostávajú v platnosti. Bez ohľadu na kolaps prepravných trás z Perzského zálivu. A bez ohľadu na hrozbu, že Európa sa tým ženie do ďalších energetických a cenových šokov.
Slovom, propaganda ide ďalej na zotrvačník.
Realistom musí byť jasné, že to nie je nijaká stratégia. Je to jej opak. Je to hazard a pokračovanie v politike omylov. Je to útek pred realitou. A v tejto fáze – keď ropa netečie ani z Ruska, ani zo Zálivu – je to už iba zúfalé kupovanie času.
Lídri Únie sa spoliehajú na to, že nejaký čas ich podržia ropné rezervy. A potom sa uvidí… Dôležité je zatĺkať, nepriznávať si omyly a spoliehať sa na to, že kríza v Hormuzskom prielive raz vychladne.
Útek Európy pred realitou však tentoraz zachádza priďaleko. Náklady budú kruté. Nepôjde len o vysoké ceny palív, ale aj o predražený plyn a následne aj elektrinu, čo vyvolá ďalšie kolá inflácie. A potom ďalšie kolá rastu dlhov. A konsolidácií národných rozpočtov…
Navyše, lídri Únie už nepredvádzajú len hlúpe pózy. Prechádzajú k otvoreným klamstvám. Nie je predsa pravda, že ruské dodávky ropy sa ukázali ako nespoľahlivé. Ako nespoľahlivá sa ukázala Ukrajina, ktorá druhý mesiac svojvoľne blokuje prepravu ropy európskym zákazníkom. A porušuje tým platné kontrakty s členskými štátmi EÚ.
Už to nie sú len podozrenia slovenskej a maďarskej vlády. Zelenskyj sa viackrát preriekol a priznal, že dôvodom zastavenia dodávok nie je poškodenie ropovodu. Dôvodom je snaha urýchliť protiruské sankcie – a keď to nejde inak, tak vypnutím ropovodu v réžii Ukrajiny.
Zelenskyj odkázal Európe, že ak bude tlačiť na Ukrajinu, aby obnovila prepravu ropy, bude to de facto uvoľnenie protiruských sankcií.
Čisto formálne eurokomisia, Rada EÚ a prezident EÚ podporili Slovensko s Maďarskom. Listom žiadajú Ukrajinu, aby pustila k ropovodu inšpekčné tímy a aby informovala, kedy obnoví dodávky cez Družbu. V čase neistoty na energetických trhoch sú dodávky ropy cez územie Ukrajiny dôležité, píše sa v liste Costu a Leyenovej, ktorý poslali Zelenskému.
Reálne však Brusel na Ukrajinu nevyvíja nijaký sústredený a účinný tlak (list je len formalita a nutné minimum). Zelenskyj môže ďalej tvrdiť, že po dvoch mesiacoch potrebuje ešte ďalších šesť týždňov. Dôvody sme opísali vyššie: časť európskeho vedenia nechce, aby boli dve krajiny, Slovensko a Maďarsko, vyslobodené z európskej ropnej krízy. Vďaka ruskej rope, ktorá by sa dnes ukázala ako spoľahlivejšia než tá arabská…
Politika Ficovej (Orbánovej) vlády je správna a zameraná na dostupné riešenia, no nemá potrebnú podporu. Potápajú ju aj opozičné strany, aj európski partneri s ich vlažným, nedôrazným prístupom k Ukrajine. Ostane to tak dovtedy, kým tlak na Ukrajinu nebude v záujme Nemecka, Francúzska a veľkých hráčov Únie.
Výsledky tejto dvojtvárnej politiky Bruselu a jeho sekundantov sú príšerné. Európa končí v energetickej slučke. Tentoraz vo veľmi tuhej. Zaťahuje sa z dvoch koncov.
Už sa jej vlastne nedá vyčítať ani to, že si strieľa do kolena. Nijaké nemá.
Autor: Dag Daniš
Zdroj: marker.sk
