Putin odmieta Trumpove ultimátum. Cieľom je úplne obsadiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ktoré Rusko v roku 2022 pričlenilo k svojmu územiu

05.08.2025 15:45
Ruský líder podľa zdrojov Reuters nechce nahnevať Donalda Trumpa a uvedomuje si, že tým možno premrhá šancu na zlepšenie vzťahov s Washingtonom a Západom, ale jeho vojnové ciele majú prednosť.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pravdepodobne nepodvolí ultimátu šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa a naďalej sa bude usilovať o úplné obsadenie štyroch anektovaných ukrajinských oblastí. Putin podľa zdrojov agentúry Reuters blízkych Kremľu nepredpokladá, že ďalšie ekonomické sankcie zo strany Spojených štátov budú mať veľký vplyv. Putin je tiež presvedčený, že Rusko má aktuálne na bojisku navrch.

Trump začiatkom minulého týždňa zopakoval, že je nespokojný s konaním Putina, ktorý podľa neho chce, aby vojna na Ukrajine pokračovala. Skrátil preto svoju 50-dňovú lehotu, ktorú mu dal na ukončenie vojny. Stanovený termín uplynie už vo štvrtok 8. augusta. V prípade jeho nedodržania Spojené štáty podľa Trumpa uvalia 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Ruský líder podľa zdrojov Reuters nechce nahnevať Trumpa a uvedomuje si, že tým možno premrhá šancu na zlepšenie vzťahov s Washingtonom a Západom, ale jeho vojnové ciele majú prednosť. Putinovým cieľom je úplne obsadiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ktoré Moskva v roku 2022 anektovala, hoci územie troch z nich plne nekontroluje. Mierové rokovania Putin pripúšťa až po ich úplnom obsadení, uviedol jeden zdroj.

Ruský prezident podľa zdroja stále dúfa, že s Washingtonom bude môcť udržiavať dobré vzťahy a obchodovať so Západom. Vzhľadom na súčasný postup na bojisku sa však Putin domnieva, že čas na ukončenie vojny nenastal a tento krok by nepochopili občania v Rusku ani armáda.

Druhý zdroj tiež uviedol, že Putin si cení vzťahy s Trumpom a nechce si ho pohnevať. „Má však priority. Putin si nemôže dovoliť ukončiť vojnu len preto, že to chce Trump,“ vysvetlil.

Súčasné rokovania, v rámci ktorých sa ruskí a ukrajinskí vyjednávači od mája stretli trikrát v tureckom Istanbule, boli pokusom Moskvy presvedčiť Trumpa, že Putin neodmieta mier, uviedol prvý zdroj. Stretnutia podľa neho neboli hĺbkové a slúžili iba ako platforma na diskusie o humanitárnych otázkach.

Rusko oficiálne tvrdí, že v rokovaniach sa snaží dohodnúť na dlhodobom mieri. Prízvukuje však, že proces je komplikovaný, keďže postoje oboch strán sú veľmi vzdialené.

Medzi požiadavky Moskvy patrí úplné stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch anektovaných regiónov, vyhlásenie neutrality a obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády. Všetky požiadavky Kyjev jednoznačne odmietol, pripomína Reuters.

Zelenskyj telefonoval s Trumpom o sankciách a obrannej spolupráci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok informoval o telefonáte so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Hovorili o sankciách voči Rusku a o bilaterálnej obrannej spolupráci medzi Ukrajinou a USA.

„Dnes sme zosúladili naše pozície. Vymenili sme si hodnotenia situácie: Rusi zintenzívnili brutalitu svojich útokov. Prezident Trump je plne informovaný o ruských útokoch na Kyjev a iné mestá a obce,“ uviedol Zelenskyj príspevku na sieti X a Trumpovi poďakoval za úsilie, ktoré vyvíja smerom k spravodlivému a trvajúcemu mieru na Ukrajine. Rusko obvinil, že vojnu proti Ukrajine preťahuje.

„Samozrejme, hovorili sme o sankciách proti Rusku. Jeho ekonomika naďalej klesá, a preto je Moskva taká pozorná k tejto perspektíve a odhodlaniu prezidenta Trumpa. To môže veľa zmeniť,“ uviedla ukrajinská hlava štátu.

Zelenskyj s Trumpom podľa svojich slov diskutoval aj o iniciatíve PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) s cieľom dodať Kyjevu zbrane vyrobené v USA. Záväzok zaplatiť zbrane pre Ukrajinu dosiaľ oznámili štyri krajiny - Holandsko, Švédsko, Nórsko a Dánsko. Podľa Zelenského prisľúbili viac než jednu miliardu dolárov.

Témou telefonického rozhovoru bola aj spoluprácu medzi Ukrajinou a USA v oblasti obrany. Ukrajinská strana podľa Zelenského už pripravila „návrh dohody o bezpilotných lietadlách“, je pripravená o nej podrobne rokovať a uzavrieť ju. „Mohla by to byť jedna z najsilnejších dohôd,“ dodal ukrajinský prezident.


Zdroj: pravda.sk (1), (2) / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Európsku úniu v súčasnosti vedú idioti. Jadrová apokalypsa je reálna a tí, ktorí si to neuvedomujú, sú buď rojkovia, alebo blázni,“ vyhlásil ruský exprezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého je dnešná globálna situácia podobná tej pred prvou a čiastočne aj pred druhou svetovou vojnou. Dodal, že Rusko má alternatívy ku všetkým zbraniam, ktorými disponujú jeho protivníci. Tí však podľa neho nevlastnia niektoré zbraňové systémy, ktorými disponuje Rusko

VIDEO: Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik o dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu v jeho prospech, sústavnom porušovaní svojich práv a kauze „Kajúcnik“, ale aj o rozhodovaní sudkyne Pamely Záleskej, jej vzťahu s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou a dopade ich spolupráce na jeho proces. Vyjadruje sa tiež k nadpráci a neobjektívnosti médií, k „čurillovcom“ a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi ako k „chránenej zveri“. Rozoberá pôsobenie kajúcnika Bernarda Slobodníka, existenciu tzv. technického spisu s manipulovanými výpoveďami, kauzu Gorila, „smerácke kauzy“, nálepku 61 : 0 či „vklad v hotovosti“. Opisuje tiež nátlakové metódy a vysvetľuje, prečo im nikdy nepodľahol a prečo neprijal úlohu kajúcnika

VIDEO: Vladimir Putin počas telefonátu s Donaldom Trumpom varoval prezidenta USA pred dôsledkami obnovenia amerických a izraelských útokov na Irán. Lídri spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu bola „Ukrajina z vojenského hľadiska porazená“. Ruský prezident aj jeho americký náprotivok vyjadrili podobné názory na „správanie kyjevského režimu“ pod vedením Volodymyra Zelenského, ktorý podľa nich „presadzuje politiku predlžovania konfliktu“