Sergej Lavrov odmietol EÚ ako vhodného partnera na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. „Lídri EÚ by si mali uvedomiť, že model regionálnej bezpečnosti, ktorý sa v Európe budoval celé desaťročia, si zničili vlastnými rukami. Musíme prejsť k vytvoreniu celokontinentálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá bude otvorená pre všetky euroázijské krajiny a bude odrážať dnešný multipolárny svet,“ vyhlásil ruský minister zahraničných vecí
19.06.2026 10:30
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol Európsku úniu (EÚ) ako vhodného partnera na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornila agentúra DPA.
V článku, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Lavrov uviedol, že skutočným cieľom európskych lídrov nie je rokovať s Ruskom. „Ich cieľom je posilniť režim (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a udržať ho ako odrazový mostík pre pokračujúcu konfrontáciu s Ruskom,“ napísal.
???? FM Sergey #Lavrov's new article «Ukraine, Europe & Global Security».
— MFA Russia ???????? (@mfa_russia) June 18, 2026
EU leaders should recognize that the model of regional security built in Europe over decades has been destroyed by their own hands.
❌ Trust cannot be restored through ultimatums.https://t.co/bTNC1uHjdp pic.twitter.com/4NVwMbguLH
Nemenovaný predstaviteľ EÚ potvrdil, že v uplynulých týždňoch došlo k snahám o nadviazanie komunikačných kanálov s Moskvou, uviedol však, že k žiadnym vecným rokovaniam nedošlo.
Lavrov ďalej uviedol, že „zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii“, a to najmä zo strany NATO a EÚ smerom k ruským hraniciam. Dodal tiež, že dialóg s Európou nemožno viesť tak, ako keby išlo o nestranného pozorovateľa.
Ruský minister zároveň varoval pred možnými vzájomnými jadrovými údermi s „katastrofálnymi následkami“ v prípade priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.
Diplomatické vzťahy medzi Bruselom a Moskvou sú výrazne napäté od roku 2014, keď Rusko po prvýkrát obsadilo časti Ukrajiny. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 sú na bode mrazu, konštatuje DPA.
Úvahy o riešení ukrajinskej krízy, Európa a globálna bezpečnosť
Viac ako dve desaťročia rokovaní s Európou, ako súčasťou kolektívneho Západu, vedú k jedinému záveru: zapájanie Ruska do dialógu slúžilo len ako diplomatická dymová clona pre geopolitickú expanziu západných inštitúcií, predovšetkým NATO a EÚ, smerom na východ, priamo k hraniciam Ruska.
Spoluvina Európy na podnecovaní ukrajinskej krízy je nepopierateľná. V roku 2013 EÚ jednoznačne odmietla náš návrh na kompromis ohľadom asociačnej dohody – zmluvy, na ktorej podpísanie Brusel dlhodobo tlačil Viktora Janukovyča. Stojí za pripomenutie: Ukrajine bolo ponúknuté jednostranné otvorenie trhu bez recipročných záväzkov – podmienky, ktoré by sa ukázali ako nezlučiteľné s pokračujúcim členstvom Kyjeva v zóne voľného obchodu SNŠ. Keď Viktor Janukovyč požiadal o odklad, Európania podnietili pouličné nepokoje, ktoré vo februári 2014 rýchlo prerástli do štátneho prevratu v Kyjeve.
Rusko zasa preskúmalo všetky diplomatické možnosti na zmiernenie bezpečnostnej krízy v Európe. V januári 2022 však USA a NATO odmietli návrh Ruska na právne záväzné vzájomné bezpečnostné záruky.
Po zahájení špeciálnej vojenskej operácie zjednotená Európa podporila úsilie britského premiéra o sabotovanie istanbulských rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Výzva Borisa Johnsona Kyjevu – „nič nepodpisujte, len bojujte“ – zabuchla dvere skutočnej diplomacii na dohľadnú dobu.
Ďalšie kľúčové body:
• Skutočným súčasným cieľom európskych lídrov nie je vyjednávanie s Ruskom. Je ním posilnenie Zelenského režimu a jeho zachovanie ako odrazového mostíka pre pokračujúcu konfrontáciu proti Rusku.
• Európski lídri sa snažia zabezpečiť prímerie čo najrýchlejšie, a to len z jediného dôvodu: aby zabránili kolapsu ukrajinskej armády na bojisku. Plánom je „zmraziť“ konflikt bez riešenia jeho hlavných príčin a následne rýchlo nasadiť vojenské kontingenty anglo-francúzskej „koalície ochotných“ na ukrajinské územie.
• Zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii. Má v úmysle pohltiť Ukrajinu a Moldavsko, pričom Arménsko chce vtiahnuť do svojej sféry vplyvu. Pokiaľ ide o Ukrajinu, čoraz častejšie sa na ňu nazerá ako na „údernú päsť“ budúcej európskej vojenskej sily, nezávislej od USA a nezávislej od NATO.
• Tento stav predstavuje vážne hrozby pre globálnu bezpečnosť. Priama konfrontácia medzi NATO a Ruskom by mohla rýchlo prerásť do výmeny jadrových úderov s katastrofálnymi následkami.
• Európski lídri by si mali uvedomiť, že model regionálnej bezpečnosti budovaný v Európe po desaťročia, už od prijatia Helsinského záverečného aktu v roku 1975, zničili vlastnými rukami. A už nikdy sa neobnoví.
• Teraz musíme prejsť k vytvoreniu celokontinentálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá bude otvorená pre všetky euroázijské krajiny a bude odrážať dnešný multipolárny svet.
• Princíp rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti, ktorý euroatlantisti pošliapali, sa môže stelesniť v novej euroázijskej architektúre. Keď dozreje čas, k tomuto veľkému úsiliu sa bude môcť pripojiť aj Európa.
• Zmysluplný dialóg si vyžaduje obnovenie dôvery, ktorú v období po skončení studenej vojny zničili protiruské kroky Západu a Európy ako jeho súčasti.
• Dôveru nemožno obnoviť a dialóg nemožno obnoviť prostredníctvom ultimát, ako bolo to, ktoré bolo Rusku adresované v Londýne 7. júna 2026.
Zdroj: mid.ru / bleskovky.sk / InfoVojna
