„Severoatlantická aliancia uvažuje agresívne reagovať na ruskú hrozbu,“ šokuje šéf vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone

01.12.2025 08:00
Ruský veľvyslanec v Belgicku Denis Gončar minulý týždeň povedal, že členovia NATO presadzujú „nekontrolovanú militarizáciu“ Európy pod zámienkou odstrašenia „neexistujúcich“ plánov Ruska na útok proti nim.

Severoatlantická aliancia (NATO) zvažuje, že bude agresívnejšie reagovať na hybridnú vojnu, ktorú proti nej vedie Rusko prostredníctvom kybernetických útokov, sabotáží a narušovania vzdušného priestoru členských krajín. Denníku Financial Times (FT) to povedal predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone.

„Skúmame všetky možnosti... V oblasti kybernetiky sme skôr reaktívni. Uvažujeme o tom, že by sme boli agresívnejší a proaktívnejší namiesto reaktívneho prístupu,“ uviedol Dragone.

Európa sa podľa FT stala terčom viacerých incidentov, ktoré sú súčasťou hybridnej vojny - od poškodenia podmorských káblov v Baltskom mori až po kybernetické útoky na celom kontinente. Niektoré z nich sú pripisované Rusku, pri iných sú okolnosti i vinníci nejasní.

Niektorí diplomati - predovšetkým tí z východoeurópskych krajín - naliehavo vyzývajú alianciu NATO, aby prestala byť iba pasívna a začala aktívne reagovať na hrozby.

Takáto odpoveď by bola najjednoduchšia v prípade kybernetických útokov, kde mnoho krajín disponuje ofenzívnymi kapacitami, no pri sabotážach či prieniku dronov by to bolo zložitejšie.

„Ak budeme naďalej len reagovať, len povzbudíme Rusko, aby pokračovalo vo svojich pokusoch a naďalej nám ubližovalo. Obzvlášť keď je hybridná vojna asymetrická – ich to stojí málo, nás veľa. Musíme sa snažiť byť vynaliezavejší,“ vyzval nemenovaný predstaviteľ niektorej z pobaltských krajín.

Proaktívnejší prístup zo strany Aliancie by mohol zahŕňať napríklad preventívny úder. Ten by sa podľa Dragoneho dal považovať za obranné opatrenie. Taliansky admirál však zároveň podotkol, to nie je v súlade s bežným spôsobom uvažovania a správania NATO.

„Jednou z možností by mohlo byť zaujať agresívnejší postoj v porovnaní s agresivitou našej protistrany. (Otázky, ktoré sa tým vynárajú, sú) právny rámec, rámec jurisdikcie, (či) kto to bude robiť,“ poznamenal.

S cieľom zabrániť opakovaniu početných incidentov, pri ktorých boli poškodené káble plavidlami spojenými s tzv. ruskou tieňovou flotilou, aliancia NATO začiatkom tohto roka spustila námornú operáciu Baltic Sentry. V jej rámci hliadkujú v Baltskom mori lode, lietadlá a námorné drony.

„Od začiatku operácie Baltic Sentry sa nič nestalo. To znamená, že táto odstrašujúca taktika funguje,“ uviedol Dragone.

Priznal však, že jedným z problémov je, že krajiny NATO majú „oveľa viac obmedzení ako naši súperi kvôli etike, právu a jurisdikcii“.

„Nechcem povedať, že je to prehrávajúca pozícia, ale je to zložitejšie ako u nášho súpera. Musíme hlboko analyzovať, ako sa dosahuje odstrašovanie – odvetnými akciami alebo preventívnym úderom?“ uzavrel admirál.

FT píše, že napriek úspechu pri tejto misii pretrvávajú v NATO obavy po tom, ako fínsky súd zamietol žalobu proti posádke plavidla Eagle S, ktorá bola údajne zodpovedná za prerezanie káblov v Baltskom mori a patrí k tieňovej flotile, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za vojnu voči Ukrajine. Súd uviedol, že v tomto prípade nemá kompetenciu posudzovať takúto žalobu.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová takisto uviedla, že NATO zvažuje asertívnejší prístup voči konaniu Ruska. „Zatiaľ si nemyslím, že by to bolo potrebné. Mali by sme tiež ustúpiť a skutočne analyzovať, čo agresor sleduje. Potom by sme pravdepodobne nemali byť hysterickí. Máme svoj vlastný plán a mali by sme mu dôverovať, pretože je pomerne robustný,“ dodala.

NATO v septembri zvýšilo počet vzdušných hliadok vo východnej Európe a pobaltských štátoch v reakcii na údajné narušenie vzdušného priestoru Ruskom. Moskva poprela tvrdenia, že ruské lietadlá a drony narušili vzdušný priestor eurobloku, a obvinila ho z podnecovania vojny.

Portál Politico minulý týždeň informoval, že NATO zvažuje aj spoločné ofenzívne kybernetické operácie proti Rusku.

Rusko však poprelo akékoľvek hackerské útoky a trvá na tom, že bolo naopak terčom mnohých kybernetických útokov, vrátane niektorých, ku ktorým sa prihlásili proukrajinské skupiny.

Ruský veľvyslanec v Belgicku Denis Gončar minulý týždeň povedal, že členovia NATO presadzujú „nekontrolovanú militarizáciu“ Európy pod zámienkou odstrašenia „neexistujúcich“ plánov Ruska na útok proti nim.


Zdroj: rt.com / sk.news-front.su / cas.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Lipšicov lokaj Žilinka vyhlásil vojnu Ficovi a jeho vláde,“ tvrdí bývalý šéf slovenskej civilnej kontrašpionáže Peter Tóth a pripomína, že generálny prokurátor nemá čo komentovať zákony a ich tvorbu, ale má ich predovšetkým rešpektovať a uplatňovať. Odporučil mu najprv si urobiť poriadky s bývalými prokurátormi zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí poskytovali nezákonné výhody v trestnom konaní „tým najodpornejším kajúcnikom“

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023