Slovenskí poslanci strávili tento rok v parlamente viac ako 60 dní

27.12.2017 08:16
Harmonogram bol však iný.

BRATISLAVA 26. decembra (WebNoviny.sk) – Celkovo 67 rokovacích dní strávili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v pléne v tomto roku.

Pôvodne, podľa harmonogramu schôdzí, ktorý bol schválený na poslaneckom grémiu, mali v rokovacej sále stráviť 84 dní.

PRVÁ SCHÔDZA SA ZAČALA KONCOM JANUÁRA

Parlamentné schôdze sa obyčajne začínajú v utorok a rokovanie trvá od 09.00 do 19.00 s dvojhodinovou obedňajšou prestávkou. V piatok sa končí rokovanie zvyčajne o 14.00, v pondelok plénum spravidla nezasadá. Prvá tohtoročná schôdza sa začala 31. januára.

Ďalšie sa začali 21. marca, 9. mája, 13. júna, 5. septembra, 10. októbra a 28. novembra. V júli a v auguste parlament vôbec nezasadal. Najviac dní, 12, trvala schôdza, ktorá sa začala 21. marca a skončila sa 7. apríla. Počas roka sa konali aj mimoriadne schôdze iniciované prevažne opozíciou.

ODVOLÁVANIE PREMIÉRA FICA

Vo februári sa opozícia pokúšala o odvolanie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). V apríli sa konala schôdza s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi (Smer-SD). Z funkcie predsedu parlamentu chcela opozícia odvolať Andreja Danka (SNS) v máji.

V septembri Richter čelil opätovnému odvolávaniu. V októbri sa konala mimoriadna schôdza, ktorej vyvrcholením bolo prijaté uznesenie z dielne koalície k odmene pre advokáta Radomíra Bžána. Poslednou mimoriadnou schôdzou bol pokus o odvolávanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD).

POSLEDNÚ NOVELU PREZIDENT KISKA NEPODPÍSAL

Všetky odvolávania sa skončili neúspešne pre opozíciu, ktorá schôdze iniciovala. Posledným zasadnutím pléna bolo opätovné prerokovanie novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú prezident Andrej Kiska nepodpísal a vrátil na prerokovanie. Poslanci však zákon prijali.

Okrem času, ktorý zákonodarcovia trávia v rokovacej sále, zúčastňujú sa zasadnutí parlamentných výborov, ktorých sú členmi.

Zdroj: SITA

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Bývalá hovorkyňa ukrajinského prezidenta narazila v Európskom parlamente na tvrdú cenzúru, keď chcela svetu povedať krutú pravdu o situácii na Ukrajine. Julija Mendelová nakoniec vystúpila prostredníctvom videohovoru, v ktorom vysvetlila, prečo sa Volodymyr Zelenskyj tak bojí mieru s Ruskom. „Každý, kto sa pokúsil hovoriť s Vladimirom Putinom, bol prenasledovaný a označený za proruského – od Viktora Orbána a Roberta Fica až po Donalda Trumpa. Rusko túto vojnu začalo, ale pokračujú v nej vojnoví lobisti, ktorí z nej majú prospech,“ uviedla