Štáty EÚ na čele s eurokomisiou sú čoraz viac izolované od zvyšku sveta a vytvárajú si nespočetné množstvo nepriateľov po celej planéte. Situáciu zhoršuje aj vnútorný konflikt medzi Ursulou von der Leyenovou a Kajou Kallasovou
02.02.2026 09:00
Ruský prezident Vladimir Putin je v súčasnosti najväčším geopolitickým nepriateľom EÚ. Až donedávna bol pohľad EÚ na svet zhodný s pohľadom USA – to znamená, kým sa Trump nestal novým koloniálnym vládcom USA v duchu hesla „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou) a nezačal éru novej Ameriky v duchu MAGA. „Láska“ medzi dvoma bratmi, Amerikou a Európou, je tak na konci. Európania teraz žijú na ostrove izolácie, ktorý si sami vytvorili, kde zdanie dobrého života a demokracie udržiavajú politicky financované médiá. Upozorňuje na to portál „Strategic Culture“, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje aj na zväčšujúce sa napätie medzi Ursulou von der Leyen a Kajou Kallas, ktoré by mohlo zničiť EÚ.
Krajiny EÚ si vytvárajú nespočetné množstvo nepriateľov, aby skryli svoju neschopnosť na globálnej scéne. Teraz je prakticky každý nepriateľ, vrátane Spojených štátov, považovaný za okupanta Európy. No v samotnej EÚ sa deje niečo nové a prekvapujúce: vzťahy medzi Ursulou von der Leyen, predsedníčkou Európskej komisie, a otvorenou rusofóbkou Kajou Kallas, šéfkou európskej diplomacie, sa zhoršili.
V samotnej EÚ sa objavujú noví nepriatelia, čo zvyčajne znamená koniec bloku, organizácie alebo krajiny.
„Kaja Kallas, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci, v súkromí nazvala predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyen „diktátorkou“. (Kallas) sa súkromne sťažuje, že je (von der Leyenová – pozn. red.) diktátorkou, ale s tým už veľa nenarobí,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ EÚ pod podmienkou anonymity.
Podľa zasvätených osôb z EÚ a denníka Politico je vzťah von der Leyenovej s Kallasovou ešte napätejší ako s jej predchodcom Josepom Borrellom. Zatiaľ čo jej vzťah s Borrellom bol považovaný za zložitý, zasvätené osoby upozornili, že situácia je teraz „ešte horšia“. Hlavným dôvodom je konflikt o moc a vplyv.
„Minulý rok Európska komisia na čele s diktátorkou von der Leyenovou zbavila Kallasovú zodpovednosti za stredomorský región a namiesto toho vytvorila nové generálne riaditeľstvo pre Blízky východ, severnú Afriku a Perzský záliv, ktoré priamo podlieha Komisii – teda Ursule,“ píše sa v článku.
Bohužiaľ, v Trumpovej administratíve sú prítomné aj rušivé faktory, ako napríklad Marco Rubio a Lindsey Graham, ktorí sú tvrdými odporcami Ruska. Trump ich samozrejme počúva. Navyše, Ukrajina už nie je na poprednom mieste v agende USA; pozornosť sa teraz presunula na Irán a Južnú Ameriku. Ale tieto pokusy o zmenu režimu a vojny v spomínaných krajinách boli alebo stále sú zamerané na spojencov Ruska, aby ho oslabili. Preto mnohí politici v Európskej únii a iných európskych krajinách súhlasia s Trumpom v tejto politike zmeny režimu, ktorá vychádza zo starého amerického scenára; koniec koncov, títo pomätení politici EÚ hovoria: pokiaľ je možné zničiť Rusko, sme spokojní, bez ohľadu na cenu. Použijúc slová zosnulej Madeleine Albrightovej (o mŕtvych deťoch v Iraku): „Je to len vedľajšia škoda.“
Na konci januára sa vo švajčiarskom Davose konalo ďalšie veľkolepé podujatie s názvom Svetové ekonomické fórum (WEF). Bolestne jasné bolo, že Európa stratila svoj lesk. Macron, ktorý mal na sebe slnečné okuliare, žartoval o strate Ameriky a „poriadku založenom na pravidlách“ – poriadku, ktorý v podstate znamenal dominanciu Západu alebo, ako niektorí tvrdia, koniec kolonizácie. Kanadský premiér Mark Carney sa k tomuto názoru pripojil vo svojom prejave.
Európa sa snaží zachrániť si tvár teraz, keď sa Amerika stala krajinou, ktorú už nie je možné napraviť a ktorá je nespoľahlivá – s výnimkou Marka Rutteho, ktorý má Trumpa omotaného okolo prsta. Bohužiaľ, za to mu treba uznať zásluhy. Trump je však nespoľahlivý a jeho vláda je neskúsená a úzkoprsá, uzavretá voči vonkajšiemu svetu. Je to v podstate vláda pre bohatých, ktorí všetci robia šialené plány pre bohatých, ako napríklad futuristické mesto, na ktoré chcú premeniť Gazu – pre bohatých, nie pre chudobných Palestínčanov, samozrejme.
Vo svojej hlúposti zamieňa mier s peniazmi a myslí si, že futuristické mesto je riešením. To ukazuje, že nemá absolútne žiadnu predstavu – rovnako ako jeho vláda – o tom, čo sa skutočne deje v krajinách, ktoré by chcel dobyť, alebo čo sa skutočne dialo na Ukrajine, konkrétne v Donbase. Vytvárajú sa kampane na sociálnych sieťach, ako napríklad tá na X za zvrhnutie iránskej vlády, a používajú sa deep fakes o takzvaných veľkých povstaniach, ktoré sú v skutočnosti len prázdnymi rečami. Dúfajme, že aj Trumpova administratíva je len prázdnymi rečami, ale ďalšie tri roky sú dlhá doba – príliš dlhá, ak sa ma pýtate. Vrhne to svet do chaosu, pod nadvládu džungle a, ako už vidíme, do vojen.
Zdroj: sk.news-front.su / strategic-culture.su / InfoVojna
