Sudcovia porazili novinárov 35:19. Šéfka Súdnej rady Marcela Kosová viní Denník N z krivenia reality

05.08.2026 13:00

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová odmieta tvrdenia, že spolu s ďalším členom výberovej komisie ovplyvnila výsledok výberového konania na európskeho prokurátora. Vo svojom obsiahlom stanovisku reaguje na článok Denníka N, označuje ho za postavený na nepravdivých tvrdeniach a oznamuje, že sa bude domáhať ospravedlnenia na súde. Zároveň upozorňuje na podľa nej klesajúcu dôveru verejnosti v médiá.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová ostro reagovala na článok novinárky Moniky Tódovej z Denníka N s názvom Kto zmaril výberové konanie na európskeho prokurátora?, ktorý bol publikovaný 28. júla 2026. Vo svojom autorskom texte tvrdí, že článok obsahuje nepresné údaje aj nepodložené závery o priebehu výberového konania.

Podľa Kosovej článok nesprávne uvádza, že kandidátka Renáta Ontkovičová získala v ústnej časti výberového konania 66 percent bodov. Tvrdí, že zo zápisnice z výberového konania vyplýva iný výsledok. „Renáta Ontkovičová dosiahla v ústnej časti úspešnosť 47 %. Nie 66 %. Požadovaných bolo 80 %. A napokon to podstatné: všetky rozhodnutia výberovej komisie boli prijaté jednomyseľne,“ uviedla Kosová.

Zdôraznila, že výberová komisia bola päťčlenná a podľa zápisnice hlasovali všetci jej členovia rovnako. Odmieta preto tvrdenie, že práve ona spolu s Eduardom Báránym rozhodla o neúspechu kandidátky. „Kandidátka nepresvedčila ani jedného z piatich členov komisie a nechýbal jej jeden hlas, ani dva, ale takmer polovica bodového hodnotenia,“ napísala predsedníčka Súdnej rady.

Odmieta politické motívy

Kosová zároveň odmieta tvrdenia, že pri hodnotení kandidátky konala z politických dôvodov alebo pre údajné väzby na vládu. Podľa nej ide o hodnotiaci úsudok bez faktického základu. „Ak by malo mať označenie ‚blízka vláde‘ v kontexte výberového konania nejaký zmysel, muselo by znamenať, že som pri hodnotení kandidátky sledovala iný než odborný záujem. V článku nenájdete k tomu nič konkrétne,“ uviedla.

Pripomína tiež, že do funkcie členky Súdnej rady bola opakovane zvolená samotnými sudcami v tajných voľbách, nie politickou mocou.

Vo svojom texte Kosová pripomenula aj marcové výroky podpredsedníčky Progresívneho Slovenska Beáty Jurík, ktorá podľa nej prezentovala podobné tvrdenia o výberovom konaní. Keďže sa jej politička podľa Kosovej neospravedlnila, predsedníčka Súdnej rady oznámila, že sa bude svojich práv domáhať na súde.

Zdôraznila však, že nebude žiadať finančné odškodnenie. „Nebudem od nej žiadať jediné euro. Iba ospravedlnenie,“ uviedla.

Podľa nej bude navrhovať prehratie obrazovo-zvukového záznamu z ústnej časti výberového konania aj výsluch všetkých členov komisie, aby bolo možné objektívne posúdiť priebeh hodnotenia kandidátky.

Kritizuje prácu médií

Značnú časť svojho textu venovala Kosová aj širšej kritike slovenských médií a otázke dôvery verejnosti. Poukázala na to, že podľa Správy Európskej komisie o právnom štáte za rok 2026 vzrástla dôvera verejnosti v nezávislosť slovenského súdnictva z 25 percent v roku 2022 na 35 percent.

Na druhej strane upozornila na výsledky Digital News Report 2026, podľa ktorých dôvera Slovákov v spravodajské médiá klesla na historické minimum.

Podľa Kosovej je jednou z príčin aj spôsob, akým niektorí novinári pracujú s informáciami. „Príbeh o dvoch členoch komisie, ktorí zmarili výberové konanie, je zrozumiteľnejší než skutočnosť, že kandidátka nepresvedčila nikoho. Má vinníka, má motív. Skutočnosť je však nudnejšia a zároveň tvrdšia,“ uzavrela predsedníčka Súdnej rady SR.

Sudcovia – novinári, 35:19

Článok verzus fakty

Denník N zverejnil 28. júla 2026 v newsfiltri článok Moniky Tódovej s titulkom „Kto zmaril výberové konanie na európskeho prokurátora?“. Autorka v ňom píše o výberovom konaní na európskeho prokurátora. Uvádza, že kandidátka Renáta Ontkovičová dosiahla v ústnej časti 66 percent, hoci na úspech bolo potrebných osemdesiat. S odvolaním sa na bližšie nespresnený zdroj „zvnútra komisie“ tvrdí, že „kandidátku potopili hlavne dvaja členovia 5-člennej výberovej komisie“ – ja a nominant ministerstva spravodlivosti Eduard Bárány, ktorí máme podľa novinárky svojimi názormi blízko k vláde.

Zo zápisnice z výberového konania, ktorá je verejne dostupná[1], vyplýva niekoľko vecí. Ústna časť sa konala pred päťčlennou komisiou v zložení Alica Kováčová, navrhnutá Radou prokurátorov SR, Lenka Valachovičová a Vladimír Javorský, obaja navrhnutí generálnym prokurátorom SR, Marcela Kosová, ( pozn. navrhnutá Súdnou radou SR v roku 2018) a Eduard Bárány, navrhnutý ministrom spravodlivosti SR. Renáta Ontkovičová dosiahla v ústnej časti úspešnosť 47 %. Nie 66 %. Požadovaných bolo 80 %. A napokon to podstatné: všetky rozhodnutia výberovej komisie boli prijaté jednomyseľne. Teda všetci piati členovia výberovej komisie sme hlasovali rovnako. Ani jedného z nás pani kandidátka nepresvedčila. Resp. presvedčila na 47%.

Čo sa stalo a čo nie

Nepopieram, že som kandidátku hodnotila negatívne. Hlasovala som tak, ako sa v zápisnici píše. Stojím si za tým. Popieram však čosi iné. Odmietam, že by som výsledok konania spôsobila spolu s jedným ďalším členom komisie, a že by dôvodom bola akási blízkosť k vláde. Rozdiel medzi dosiahnutými 47 % a požadovanými 80 % je tridsaťtri percentuálnych bodov. Aby dvaja z piatich členov komisie takýto výsledok „spôsobili“, museli by disponovať právom veta, ktoré právna úprava nepozná, a ktorému odporuje aj samotný priebeh a výsledok hlasovania. Alebo by museli ovládnuť rozhodovanie troch prokurátorov. Ani jedno neplatí. Kandidátka nepresvedčila ani jedného z piatich členov komisie a nechýbal jej jeden hlas, ani dva, ale takmer polovica bodového hodnotenia. Zdroj pani Tódovej nepoznám a nebudem špekulovať o tom, či existuje v radoch komisie alebo aký mal prípadne motív. Novinárska práca sa má však robiť naopak. Objektívne fakty majú vyvracať subjektívny dojmy. Alebo ich potvrdzovať. Nič také v článku nenájdeme.

Ako mám názormi „blízko k vláde“

Tvrdenie, že mám svojimi názormi blízko k vláde, je hodnotiaci úsudok, preto nie je preukázateľný ani vyvrátiteľný. Aj hodnotiace úsudky by však mali mať overiteľný a úsudku zodpovedajúci skutkový základ. Za takmer desať rokov v súdnej rade som zaujala stovky stanovísk. K disciplinárnym veciam, k výberovým konaniam, k legislatívnym návrhom, k fungovaniu súdov, k sudcovskej spôsobilosti stoviek kandidátov na sudcov a kandidátov na predsedov súdov. Bolo by prekvapujúce, keby sa ani jedno z nich nezhodovalo s pozíciou niektorej vlády, opozície, stavovskej organizácie alebo mimovládnych organizácií.

Ak by platila rovnica „zhoda znamená blízkosť“, potom by to malo platiť oboma smermi. Ak je členka súdnej rady „blízka vláde“ preto, že sa jej názor v niektorej otázke zhoduje s vládnym, potom novinár, ktorého závery a informácie sa opakovane zhodujú s pozíciou jedného politického tábora alebo konkrétnych orgánov verejnej moci, je ich predĺženou rukou? Uvádzam to preto, aby bolo vidieť, kam takýto meter vedie. Dnes sa už nehovorí, čo kto naozaj povedal, či to bolo správne alebo odborne opodstatnené. Podsúvajú sa skratky. Koho tým mal potešiť, v prospech koho to povedal či urobil.

Ak by malo mať označenie „blízka vláde“ v kontexte výberového konania nejaký zmysel, muselo by znamenať, že som pri hodnotení kandidátky sledovala iný než odborný záujem. V článku nenájdete k tomu nič konkrétne. Ani to tam byť nemôže. Rovnaké hodnotenie ako ja totiž zaujali aj traja členovia komisie navrhnutí Radou prokurátorov a generálnym prokurátorom. Tiež majú blízko k vláde?

Fakty k „blízkosti“

Keďže sa spojenie „blízko k vláde“ v mojom prípade v niektorých médiách opakuje pravidelne, zopár faktov, ktoré si možno tiež ľahko overiť.

Prvý krát som bola za členku súdnej rady zvolená sudcami23. mája 2017[2]. Vtedy bolo celé Slovensko jeden volebný obvod. Získala som viac ako 50% hlasov všetkých sudcov, ktorí prišli voliť. Kandidovalo sedemnásť sudcov, prešlo osem. Po piatich rokoch mandátu, teda vo voľbách, ktoré sa konali 21. apríla 2022[3], boli už volebné obvody rozdelené, kandidovala som v západoslovenskom volebnom obvode ako jedna z dvanástich kandidátov. Volebný obvod tvorili bratislavský, trnavský, nitriansky, trenčiansky kraj a Špecializovaný trestný súd. Získala som 72% hlasov všetkých sudcov,ktorí prišli voliť a umiestnila som sa na prvom mieste. Ak by sme urobili prepočet na všetkých sudcov v západoslovenskom volebnom obvode, ktorí v tom čase mali právo voliť, teda aj tých čo nevolili, bolo by to vyše 50%. Voľby do súdnej rady sú tajné a každý sudca je za volebnou plentou sám. Do funkcie ma teda nikto z politikov „nedosadil“ a nikto z nich nemal reálny vplyv na to, ako sudcovia hlasovali.

Predlžená ruka?

Príklad s novinármi, ako predĺženou rukou jedného politického tábora, nie je tak úplne náhodný. S rovnako konštrukciou ako pani Tódová, prišla ešte 5. marca 2026 na tlačovej besede s názvom „Diabolský plán Fica na znefunkčnenie Európskej prokuratúry“ súčasná podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Beáta Jurík. Verejne som ju vyzvala, aby sa mi ospravedlnila. Nebola som pritom jediná, kto na jej vyjadrenie reagoval. Napríklad VIA IURIS ho označila za neakceptovateľný verbálny útok, za ktorý by sa mala ospravedlniť alebo predložiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Združenie sudcov Slovenska uviedlo, že ide o hrubé zneváženie nestrannosti a nezaujatosti predsedníčky súdnej rady bez akéhokoľvek legitímneho podkladu.

Čo ďalej

Keďže sa mi pani poslankyňa neospravedlnila, stretneme sa pred súdom. Upokojím tých, ktorí sa vrhnú na úvahy o tom, koľko na tom chcem zarobiť. Nebudem od nej žiadať jediné euro. Iba ospravedlnenie. Dôkazom bude zápisnica z výberového konania, ktorá je verejná, a z ktorej vyplýva všetko podstatné. Zloženie komisie, bodový výsledok aj jednomyseľnosť rozhodnutia. Priebeh ústnej časti bol zaznamenávaný technickým zariadením na zaznamenávanie zvuku a obrazu podľa § 5 ods. 3 zákona č. 286/2018 Z. z. Na pojednávaní navrhnem tento záznam prehrať a navrhnem vypočuť všetkých členov výberovej komisie. Nie je potrebné dokazovať, ako komisia hlasovala. To je zo zápisnice zrejmé. Predmetom dokazovania bude predovšetkým tvrdenie o mojej údajnej pohnútke. Ak sa má verejnosti tvrdiť, že za hodnotením kandidátky stál politický zámer, potom je namieste, aby súd videl, čo hodnoteniu predchádzalo. Ide o jediný priamy a nespochybniteľný záznam toho, čo sa v miestnosti odohralo. Navrhnem tiež, aby bol prečítaný osobný list vtedajšieho európskeho prokurátora Juraja Novockého, ktorý po skončení výberového konania zaslal všetkým členom komisie, spolu s našou odpoveďou naň. Ako vyplýva zo zápisnice, na ústnej časti výberového konania bol pritom osobne prítomný.

Aby bolo zrejmé, nemienim zosmiešňovať žiadneho uchádzača o funkciu. Ak však novinárka prináša obraz výberového konania, ktorý narúša dôveru v jeho integritu, potom si táto pochybnosť zaslúži vysvetlenie podložené nespochybniteľnými dôkazmi. A tie sú v tomto prípade dostupné.

35:19

Možno poznáte scénu z filmu Císařův pekař a pekařův císař, v ktorej údajný alchymista, tváriac sa ako cudzinec, vysvetľuje vznik zázračného nápoja nezmyselným zhlukom slov. Rudolf II. v podaní Jana Wericha na to zareaguje, že mu síce nerozumie, ale verí mu. Presne to dôvera je. Nástroj, ktorým prekonávame vlastný nedostatok vedomostí. Spoliehame sa na iný zdroj a veríme mu, že je vo svojej oblasti dobrý a že nás nechce oklamať. Keď našu dôveru sklame, staneme sa obozretnejšími, prípadne mu prestaneme veriť úplne. Stratená dôvera sa hľadá roky a niekedy sa už nenájde. Aj spomínaná scéna sa napokon končí Werichovým konštatovaním, že toho alchymistu raz aj tak vyhodí.

Roky sme pri všetkom, čo sa čo i len pohlo okolo justície, počúvali a čítali, že dôvera v slovenských sudcov je najnižšia v histórii. Sotva sa našlo médium či novinár, ktorí by to zabudli zdôrazniť. Podľa Správy Európskej komisie o právnom štáte 2026, zverejnenej 17. júla 2026 a Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, vníma dnes úroveň nezávislosti slovenských súdov a sudcov ako pomerne dobrú alebo veľmi dobrú 35 percent širokej verejnosti. Nebudem predstierať, že je to úplne super číslo. Podstatný je však trend, ktorý ide roky nahor. Je to výrazný rozdiel oproti roku 2022, kedy to bolo len 25%.

Medzitým sa aj karta obrátila. Celková dôvera v spravodajstvo na Slovensku klesla podľa Digital News Report 2026 na historické minimum 19 %, teda približne na polovicu celosvetového priemeru 37 %. Nižšie skončili už len Grécko a Maďarsko. Prvýkrát sú vo všetkých sledovaných krajinách sociálne siete a videoplatformy populárnejším zdrojom správ než televízia a spravodajské weby. Slovensko sa nachádza v skupine piatich štátov, kde je dôvera celkovo najnižšia z pohľadu vplyvov politikov, vlastníkov médií, organizovaného zločinu a expertov.

Prečo dôvera v médiá klesla takto hlboko, analyzovali mnohí. Z väčšiny analýz zhodou okolností vyšlo, že práve to médium, na pôde ktorého sa analyzovalo a vyhodnocovalo, je jedným z tých lepších.

Nie som odborníčka na mediálny priestor. Dovolila som si však ponúknuť jednu vzorku toho, ako to vyzerá, keď v konkrétnom článku konkrétneho autora ustúpi overovanie príbehu. Príbeh o dvoch členoch komisie, ktorí zmarili výberové konanie, je zrozumiteľnejší než skutočnosť, že kandidátka nepresvedčila nikoho. Má vinníka, má motív a čitateľ s ním nemusí nič robiť. Skutočnosť je však nudnejšia a zároveň tvrdšia. Nie je to však chyba čitateľa. Je to výsledok vedomého rozhodnutia konkrétneho novinára, aký príbeh mu ponúknuť.