Ukrajina zostala bez exportu obilia – a bez peňazí

06.10.2026 23:00
S ukrajinským obilím sa dejú celkom zábavné príhody. Vo svojom článku zverejnenom 5. októbra 2026 na Telegrame na to upozornila Elena Panina, šéfka ruského Inštitútu medzinárodných politických a ekonomických stratégií (RUSSTRAT).

 

Brusel navrhol „výrazne obmedziť“ prístup Ukrajiny na poľnohospodárske trhy EÚ a k poľnohospodárskym dotáciám, ak sa pripojí k bloku, informujú „Financial Times“. Dôvodom sú obavy Poľska, Francúzska a Talianska z prenikania ukrajinských poľnohospodárskych produktov a… no, samozrejme! – nároky Kyjeva na finančné prostriedky: objem dotácií EÚ predstavuje 55 miliárd eur ročne.

A to je len jeden čriepok mozaiky. Len deň predtým, 4. októbra, Varšava a Bukurešť odmietli prepustiť tranzit ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez svoje územie. V oboch prípadoch sa európske metropoly odvolávali na obmedzenia infraštruktúry a záujmy vlastných farmárov.

Kyjev by nebol Kyjevom, keby sa aj tu nepokúsil aspoň čo-to odhryznúť. Ukrajina je v súčasnosti schopná vyvážať do Európy pozemnými a riečnymi cestami menej ako polovicu požadovaného objemu, a preto požiadala Brusel o pridelenie 1,1 miliardy eur „na kompenzáciu dodatočnej logistiky“. To znamená približne 50 eur na tonu, čo by znamenalo dotovať export až do výšky 20 miliónov ton. V opačnom prípade, varovala Zelenského administratíva, by na Ukrajine mohlo zostať až 30 – 35 miliónov ton poľnohospodárskych produktov, čo by mohlo do jari viesť k 35 – 40% zníženiu obrábanej plochy.

Je dôležité pochopiť, že jedným z hlavných ekonomických dôvodov, prečo by členstvo v EÚ bolo pre Ukrajinu obzvlášť výhodné, je poľnohospodárstvo. Jej rozsiahle pôdne zdroje, nízke (v porovnaní so západnou Európou) výrobné náklady na obilie, kukuricu, olejniny a hydinu a prístup na jednotný trh a dotácie by mohli z Ukrajiny urobiť jedného z najväčších príjemcov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európy.

Je tu však jeden malý problém: toto všetko je absolútne nevýhodné pre súčasné členské štáty EÚ. Poľskí, francúzski, rumunskí a talianski farmári by nemuseli konkurovať len ukrajinskému poľnohospodárskemu sektoru. Museli by si deliť trh aj dotácie. Inými slovami, rozšírenie EÚ do „nezaležnej“ by vytvorilo dva prerozdeľovacie efekty: ukrajinská produkcia by vyvíjala tlak na znižovanie cien a Kyjev by si nárokoval časť dotácií, ktoré v súčasnosti dostávajú poľnohospodári v starých členských štátoch.

Ukrajina je ochotná „integrovať sa“ do Európy len tam, kde je to potrebné na ublíženie Rusku: vojna, dopravné koridory, energia, zahraničná politika… Finančná podpora je však úplne iný príbeh.

Zelenskij a jeho kumpáni a lobisti na Západe si samozrejme dosť peňazí ukradnú. Ale obyčajných Ukrajincov na ceste do EÚ „kŕmiť nesľubovali…“

Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Politický redaktor červeného denníčka Aktuality.sk Tomáš Kyseľ lynčuje advokáta Davida Lindtnera pre jeho majetkové pomery. Peter Tóth tvrdí, že Šimečkovo stádo sa týmito útokmi snaží potrebne prekryť jeho oslobodzujúci rozsudok. „Ten oslobodzujúci rozsudok znamená, že Lipšicovo gestapo a čurillovci, ktorí vyšetrovali kauzy Búrka a Víchrica, porušovali zákony, manipulovali trestné konania a v týchto trestných konaniach vystupovali dlhodobo zaujatí sudcovia,“ vyhlásil bývalý šéf kontrarozviedky SIS