USA neboli na mierových rokovaniach schopné získať dôveru Iránu. K neúspešným rokovaniam medzi Washingtonom a Teheránom sa vyjadrili aj ruský prezident Vladimir Putin a EÚ
12.04.2026 19:30
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, ktorý viedol iránsku delegáciu na mierových rozhovoroch v Islamabade, pripísal ich neúspech tomu, že predstaviteľom USA sa na nich nepodarilo získať dôveru Iránu. Uviedol to v sérii príspevkov na sieti X, informovala agentúra AFP. K neúspešným rokovaniam, ktoré sa skončili po 21 hodinách, sa vyjadrili aj ruský prezident Vladimir Putin, Európska únia a Omán.
„Moji kolegovia v iránskej delegácii... predložili konštruktívne návrhy, ale druhá strana v tomto kole rokovaní nakoniec nedokázala získať dôveru iránskej delegácie,“ uviedol Kálíbáf. Irán podľa neho prišiel na rokovania s „dobrou vôľou a odhodlaním“, no vzhľadom na skúsenosti z dvoch predchádzajúcich vojen a porušenia sľubov zo strany USA nemá vo Washington žiadnu dôveru.
Kálíbáf tvrdí, že Teherán predložil 168 konštruktívnych návrhov, ale americká strana ho nedokázala presvedčiť. USA podľa neho rozumejú „logike a princípom“ Iránu a je na nich, aby sa rozhodli, či si dokážu získať jeho dôveru.
۲/ آمریکا منطق و اصول ما را درک کرد و حالا وقت آن است تا تصمیم گیرد که آیا میتواند اعتماد ما را جلب کند یا نه؟
— محمدباقر قالیباف | MB Ghalibaf (@mb_ghalibaf) April 12, 2026
Poznamenal, že diplomacia je pre Irán popri vojenských prostriedkoch ďalšou metódou na zabezpečenie jeho práv. Šéf iránskeho parlamentu sa poďakoval „bratskému“ Pakistanu za to, že sprostredkoval historické rokovania s USA bol ich hostiteľom.
۴/ همچنین قدردان تلاشهای کشور دوست و برادر پاکستان برای تسهیل فرایند این مذاکرات هستم و به ملت پاکستان درود میفرستم.
— محمدباقر قالیباف | MB Ghalibaf (@mb_ghalibaf) April 12, 2026
Bývalý iránsky minister zahraničných vecí Muhammad Džavád Zaríf, ktorý viedol delegáciu svojej krajiny na rokovaniach o jadrovom programe Teheránu v roku 2015, považuje za príčinu neúspechu rokovaní pokusy USA „diktovať“ podmienky.
„Žiadne rokovania – aspoň nie s Iránom – nebudú úspešné na základe ‚našich/vašich podmienok‘,“ uviedol Zaríf, jeden z architektov jadrovej dohody so Spojenými štátmi a ďalšími svetovými mocnosťami, od ktorej v roku 2018 odstúpil americký prezident Donald Trump, v príspevku na sieti X. „Spojené štáty musia pochopiť: Iránu nemôžu diktovať podmienky. Nie je neskoro sa to naučiť. Ešte nie,“ dodal Zaríf.
Šéf Kremľa Vladimir Putin v nedeľňajšom telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom povedal, že je pripravený zapojiť sa do úsilia o dosiahnutie mieru na Blízkom východe. „Vladimir Putin zdôraznil svoju pripravenosť naďalej napomáhať hľadaniu politického a diplomatického riešenia konfliktu a byť sprostredkovateľom v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe,“ píše sa vo vyhlásení Kremľa.
Hovorca EÚ pre zahraničné veci Anouar El Anouni po neúspešných rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom uviedol, že diplomacia je „nevyhnutná na vyriešenie všetkých zostávajúcich otázok“. Zároveň ocenil Pakistan za jeho sprostredkovateľské úsilie.
Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí v nedeľu vyzval na ďalšie rokovania medzi Iránom a USA a na predĺženie prímeria. „Aby sa dosiahol úspech, každá strana bude možno musieť urobiť bolestivé ústupky, ale to nie je nič v porovnaní s bolesťou z neúspechu a vojny,“ napísal v príspevku na sieti X.
Pre neprimerané požiadavky Spojených štátov sa rokovania medzi Iránom a USA v Pakistane skončili bez dohody. Americký viceprezident J. D. Vance skonštatoval, že „táto správa je horšia pre Irán ako pre Spojené štáty“.
Rokovania medzi americkým viceprezidentom J. D. Vanceom, osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a zaťom prezidenta Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom na jednej strane a s predsedom iránskeho parlamentu Mohammadom Bákerom Kálíbáfom a ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím na strane druhej sprostredkoval Pakistan. Ich cieľom bolo dosiahnuť trvalé urovnanie šesť týždňov trvajúceho konfliktu, ktorý sa začal 28. februára 2026 rozpútaním izraelsko-americkej vojenskej agresie proti Iránu.
Zdroj: spravy.stvr.sk / InfoVojna
