USA vraj nepredávajú zbrane Ukrajine, ale štátom NATO. Donald Trump vraj „nemá ani potuchy“ o tom, ako sa s nimi ďalej narába. Americký prezident však nezabudol vystríhať Rusko a Čínu pred dodávaním zbraní Iránu
25.07.2026 09:00
Americký prezident Donald Trump v piatok vystríhal Rusko a Čínu pred dodávaním zbraní Iránu. Prezidenti oboch krajín ho vraj uistili, že to zatiaľ nerobia. Ak by sa zapojili do vojny USA s Iránom, nedopadlo by to pre nich dobre, varoval Trump.
Washington podľa agentúry AFP vyšetruje, či Moskva a Peking poskytujú Teheránu informácie o cieľoch jeho útokov, ktoré zasiahli americké základne v štátoch Perzského zálivu.
Trump na sieti Truth Social napísal, že mu čínsky prezident Si Ťin-pching počas ich májového stretnutia v Pekingu povedal, že za žiadnych okolností nebude Iránu dodávať alebo predávať zbrane. Platiť to má aj pre čínske spoločnosti. „Vzhľadom na náš vzťah mu verím a navyše, aj ja mu robím veľmi veľké láskavosti,“ uviedol.
Podobné uistenie dal Trumpovi podľa jeho slov aj Putin, a to „napriek hroznej vojne, ktorá prebieha na Ukrajine“. Šéf Kremľa podľa neho chápe, že USA nepredávajú zbrane Ukrajine, ale krajinám NATO, ktoré za ne hradia plnú cenu. O tom, ako sa s týmito zbraňami ďalej narába, Trump vraj „nemá ani potuchy“.
„Z tohto dôvodu sa domnievam, že dve významné krajiny, o ktorých sa v súvislosti s Iránom často hovorí, sa (na vojne) nepodieľajú. Ak by sa zapojili, bolo by to pre ne veľmi zlé - určite by to nebolo v ich najlepšom záujme,“ dodal šéf Bieleho domu.
Americký prezident v piatok vyhlásil, že sa ešte nerozhodol, či nariadi uskutočniť rozsiahle útoky na Irán, keďže Teherán teraz pristupuje k rokovaniam s Washingtonom „veľmi vážne“.
„Nie, nerozhodol som sa,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni, keď sa ho opýtali, či už prijal rozhodnutie o uskutočnení útoku. „Práve s nimi rokujeme. Myslím si, že s pribúdajúcimi dňami to berú čoraz vážnejšie, možno zo zrejmého dôvodu,“ vyhlásil šéf Bieleho domu, podľa ktorého je americká armáda pripravená zaútočiť v prípade potreby.
Trump vo štvrtok v rozhovore pre portál Axios povedal, že vážne zvažuje rozsiahly útok na Irán. Teherán má podľa neho záujem rokovať, ale zatiaľ nie je pripravený uzavrieť dohodu s Washingtonom.
Obe strany 17. júna podpísali memorandum o porozumení, ktoré zahŕňalo dočasné prímerie a stanovilo 60-dňovú lehotu na rokovania o konečnej mierovej dohode.
Trump však 9. júla vyhlásil prímerie za skončené po iránskych útokoch na plavidlá v Hormuzskom prielive. USA a Irán odvtedy pokračujú vo vzájomných útokoch.
Americký prezident zároveň v piatok zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúceho príspevku na sociálnych sieťach, v ktorom uviedol, že verí, že Rusko a Čína neposkytujú zbrane Iránu. Vyjadril sa tak napriek medializovaným správam, že obe krajiny poskytujú Teheránu spravodajské informácie na útoky proti americkým silám.
„(Čínsky) prezident Si vyhlásil, že sa na tom nebude podieľať, a (ruský) prezident Putin povedal to isté. Myslím, že viete, že im verím,“ povedal Trump novinárom. „Nemyslím si, že by ma chceli sklamať,“ uviedol.
Americká armáda noci na nedeľu neútočila na Irán
Armáda Spojených štátov v noci na nedeľu neútočila na Irán. Niektoré americké médiá píšu o možnom nedostatku zbraní a munície.
Po takmer dvoch týždňoch nočných útokov náhle ticho oživilo nádeje na návrat k rokovaniam, uvádza AFP.
Podľa niektorých amerických médií však môže ísť o dôsledok nedostatku rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a iných zbraní.
Denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na dva anonymné zdroje uvádza, že obavy z vyčerpania zásob rakiet protivzdušnej obrany boli predmetom diskusií medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho poradcami predtým, ako sa Washington rozhodol pozastaviť cez víkend útoky.
Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA generál Dan Caine na stretnutí podľa NYT povedal, že hoci armáda je schopná spustiť rozsiahle bojové operácie proti Iránu, rakety protivzdušnej obrany dostupné Ústrednému veleniu armády USA (CENTCOM) by boli v takomto prípade vyčerpané.
Iný nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ pre The New York Times povedal, že v prezidentskej administratíve panujú pochybnosti o tom, či intenzívnejšie útoky prinútia Irán k rokovaniam. Podľa televízie CNN ich vyjadrili Caine aj viceprezident J. D. Vance.
Americký prezident Donald Trump pozastavil útoky na Irán, aby poskytol väčší priestor pre diplomaciu. Uviedol to v nedeľu veľvyslanec Spojených štátov pri OSN Mike Waltz.
„Dáva rozhovorom trocha priestoru,“ povedal Waltz pre televíziu Fox News. Bližšie podrobnosti o týchto rozhovoroch neposkytol, avšak vzájomné útoky Iránu a USA sa cez víkend zastavili. Pentagón prerušil bombardovanie po 13 nociach úderov po sebe a neobjavili sa ani správy o útokoch Iránu na susedné krajiny, ktoré sú spojencami USA.
Vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej vlády po otázke o zastavení bojov uviedol, že prezident „vždy jasne hovoril, že dáva prednosť diplomacii, no ukázal Iránu, čo sa stane, ak neprídu k rokovaciemu stolu s vážnym zámerom“.
Irán pozastavil odvetné útoky proti spojencom USA na Blízkom východe
Irán v nedeľu oznámil, že pozastavil odvetné útoky proti spojencom USA na Blízkom východe po tom, čo Washington počas posledných dvoch nocí zastavil svoje útoky na túto krajinu.
„Tieto útoky pokračovali až do predvčerajšej noci, ale počas posledných dvoch nocí Američania svoje útoky zastavili,“ povedal hovorca iránskej armády Mohammad Akraminíja.
„Keďže... naša stratégia bola v podstate odvetná, naše odvetné operácie sme takisto zastavili,“ dodal.
Televízia CNN s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z Pentagónu informovala, že útoky USA proti Iránu pozastavené. Americký prezident Donald Trump však ešte v piatok pohrozil údermi „na oveľa vyššej úrovni“.
AFP konštatuje, že pokoj zbraní po takmer dvoch týždňoch nočných útokov oživil nádeje na návrat k rokovaniam. Americké médiá však informovali, že možným vysvetlením zastavenia paľby môže byť aj nedostatok zbraní a munície.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3), (4) / sme.sk / InfoVojna
