Útoky na iránske a izraelské jadrové zariadenia môžu spôsobiť eskaláciu, ktorá povedie k úplnej katastrofe, varoval vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Irán vraj medzitým obdržal od USA 15-bodový návrh na prímerie, ktorý obsahuje nesplniteľné podmienky

Akýkoľvek priamy úder na jadrovú infraštruktúru Iránu a Izraelu by podľa OSN posunul súčasný konflikt za hranice bežnej vojny. Únik rádioaktivity by zasiahol civilné obyvateľstvo v celom regióne. Viaceré svetové médiá medzitým v utorok informovali o tom, že USA prostredníctvom Pakistanu odovzdal Iránu 15-bodový mierový plán.

Útoky na jadrové zariadenia v Iráne a Izraeli môžu spôsobiť „úplnú katastrofu“, varoval v stredu 25. marca 2026 vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Vojna na Blízkom východe podľa neho vytvorila nesmierne nebezpečnú situáciu.

Vo svojom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva, keď členské krajiny rokovali o útokoch Teheránu v oblasti Perzského zálivu, Türk varoval, že mnohé z nich v tejto už niekoľko týždňov trvajúcej vojne „vyvolávajú vážne obavy z hľadiska medzinárodného práva“.

„Nedávne raketové útoky v blízkosti jadrových zariadení v Izraeli aj v Iráne poukazujú na obrovské riziko ďalšej eskalácie. Štáty sa pohybujú na hrane úplnej katastrofy,“ varoval komisár.

Svoje vyjadrenia predniesol po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že ju Irán informoval o útoku na areál jadrovej elektrárne v meste Búšehr. Teherán z útoku obvinil USA a Izrael. Incident nespôsobil žiadne finančné ani technické škody, ani pri nich nikto neprišiel o život.

Cez víkend zase Irán zasiahol izraelské mesto Dimona na juhu krajiny, v blízkosti ktorého sa nachádza nukleárne výskumné stredisko. Teherán tento krok označil za odvetu za predchádzajúci útok na jeho jadrové zariadenie Natanz.

„Situácia je mimoriadne nebezpečná a nepredvídateľná a v celom regióne vyvolala chaos,“ povedal Türk.

Šéf OSN pre ľudské práva zároveň varoval, že tento konflikt má bezprecedentnú schopnosť vtiahnuť do svojho „víru“ krajiny v bezprostrednom okolí aj ďalšie štáty po celom svete.

„Zložitá dynamika situácie môže kedykoľvek vyvolať ďalšie národné, regionálne alebo globálne krízy s hrozivými dôsledkami pre civilistov a ľudí na celom svete,“ pokračoval Türk.

Táto nezvyčajná debata v Rade OSN pre ľudské práva, o ktorú požiadal Bahrajn v mene šiestich krajín združených v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) a Jordánska, sa zameriavala výlučne na iránske útoky na krajiny v celom regióne a ich dosah na civilistov.

V diskusii, ktorú Teherán označil ako „odtrhnutú od reality“, 47-členná rada rokovala o návrhu rezolúcie, ktorá „najdôraznejšie odsudzuje ohavné útoky“ Iránu, jeho kroky zamerané na blokovanie Hormuzského prielivu a vyjadruje „vážne obavy z iránskych útokov na energetickú infraštruktúru“.

Žiada tiež, aby Irán „ukončil všetky nevyprovokované útoky“ proti štátom GCC a Jordánsku a „poskytol úplnú, primeranú, účinnú a rýchlu náhradu za všetky ujmy a škody spôsobené jeho medzinárodne nezákonnými protiprávnymi činmi“. V rezolúcii sa nespomína Izrael a Spojené štáty.

Irán vraj dostal 15-bodový americký plán na ukončenie americko-izraelských útokov

Irán dostal 15-bodový plán Spojených štátov na ukončenie americko-izraelských útokov. Uviedli v stredu dvaja predstavitelia Pakistanu, podľa ktorých sa tento plán dotýka napríklad zmiernenia sankcií voči Iránu či obmedzenia iránskeho jadrového programu.

Okrem spomínaných bodov sa v pláne hovorí o civilnej jadrovej spolupráci, monitorovania zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), obmedzení rakiet a prístupu plavidiel cez Hormuzský prieliv, tvrdia predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

Viaceré svetové médiá v utorok informovali o tom, že USA prostredníctvom Pakistanu odovzdal Iránu 15-bodový mierový plán.

Podľa izraelskej stanice Channel 12 USA v pláne žiadajú od Iránu, aby: odstránil svoje jadrové schopnosti; zaviazal sa, že nikdy nebude mať jadrové zbrane; odovzdá všetok svoj obohatený materiál; všetky jadrové zariadenia budú zničené; „opustí“ svoj model využívania zahraničných ozbrojených skupín - Irán sa nebude snažiť získavať vplyv v iných krajinách regiónu prostredníctvom síl ako libanonské militantné hnutie Hizballáh či jemenskí povstalci húsíovia; prestane financovať a zbrojiť svojich spojencov; Hormuzský prieliv bude otvorený ako voľná námorná zóna, ktorá nebude v budúcnosti blokovaná; obmedzí počet a dosah svojich rakiet; rakety bude využívať len na sebaobranu; vyvinie civilný jadrový energetický program - Iránu bude poskytnutá pomoc pri rozvoji jadrového projektu v Búšehri; sankcie na Irán budú uvoľnené; hrozba automatického obnovenia sankcií, tzv. mechanizmus „snapback“ voči Iránu, bude odstránená.

Egyptský predstaviteľ zapojený do sprostredkovateľských snáh medzi Iránom a USA označil tento plán ako „komplexnú dohodu“ na dosiahnutie prímeria vo vojne. Okrem toho sa podľa neho považuje za základ pre ďalšie americko-iránske rokovania.

Irán má šesť kľúčových podmienok na ukončenie vojny

Nemenovaný iránsky politický a bezpečnostný predstaviteľ v nedeľu pre web Majádín povedal, že Irán implementuje vopred pripravený viacfázový plán s USA a Izraelom. Irán má podľa jeho slov v úmysle pokračovať vo svojej politike „trestania agresora“, až kým nedá izraelsko-americkej agresii a americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi „historickú lekciu“.

Tento predstaviteľ tvrdí, že Irán má šesť kľúčových podmienok na ukončenie vojny, ktorými sú: záruky na zabránenie opakovaniu vojny; zatvorenie amerických vojenských základní v regióne; vyplatenie náhrady škody islamskej republike; ukončenie vojen na všetkých regionálnych frontoch; zavedenie nového právneho rámca pre Hormuzský prieliv; stíhanie a vydanie mediálnych osobností, ktoré sú považované za nepriateľské voči Iránu.

Americký prezident v pondelok uviedol, že prebiehajú rokovania medzi USA a Iránom a toto tvrdenie zopakoval aj v utorok. Irán však popiera, že by sa konali takéto rozhovory a hovorca armády Ebráhím Zolfagár v stredu uviedol, že Spojené štáty rokujú samy so sebou.

Aj iránsky veľvyslanec v Pakistane v stredu povedal, že v súčasnosti neprebiehajú žiadne rokovania - priame ani nepriame.

Podľa egyptského a dvoch pakistanských predstaviteľov sprostredkovatelia tlačia na to, aby sa čo najskôr - napríklad už v piatok - uskutočnili osobné rokovania medzi Iráncami a Američanmi.

Dlhodobý postoj Iránu, ktorý je pre Teherán červenou čiarou s nemožnosťou prekročiť ju

Dlhodobý postoj Iránu k jadrovému programu a americkým požiadavkám je definovaný snahou o zachovanie technologickej nezávislosti a národnej suverenity. Teherán dlhodobo odmieta požiadavku na "nulové obohatenie" uránu a trvá na svojich právach vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.

Irán argumentuje, že ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) má neodňateľné právo na rozvoj jadrových technológií vrátane obohacovania uránu na mierové účely.

Oficiálna doktrína krajiny sa opiera o náboženský dekrét (fatwu) bývalého najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý zakazuje výrobu a používanie jadrových zbraní ako neislamské. Hoci Chameneí vo februári 2026 zahynul, iránski predstavitelia tvrdia, že jadrová doktrína krajiny sa nateraz nemení.

Pre Teherán nie je jadrový program len technickým projektom, ale symbolom modernizácie a odporu voči západnému tlaku. Akúkoľvek požiadavku na úplné zničenie domácich kapacít vníma ako pokus o "zahraničnú nadvládu" a poníženie.

Irán považuje svoj raketový program a regionálne spojenectvá za nevyhnutné nástroje sebaobrany a odstrašenia, najmä vzhľadom na prebiehajúci konflikt s Izraelom a USA. Tieto oblasti dlhodobo odmieta zahrnúť do jadrových rokovaní.

Zdroj: hnonline.sk / bleskovky.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:
Telegram Facebook X (twitter)