VIDEO: „V regióne, kde Irán nemôže predávať ropu, ju nebude predávať ani nikto iný,“ vyhlásil šéf iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf a pohrozil ďalšími útokmi v regióne, ak jeho krajine nebude zaručená bezpečnosť
29.09.2026 10:30
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v utorok pohrozil útokmi na energetickú infraštruktúru v regióne, ak budú ďalej blokované iránske vývozy ropy a nebude zaručená jeho bezpečnosť.
„V regióne, kde nemôžeme predávať ropu, ju nebude predávať ani nikto iný. A ak nebude zaručená naša bezpečnosť, žiadna infraštruktúra nezostane v bezpečí,“ vyhlásil vo videu Kálíbáf, ktorý je zároveň iránskym hlavným vyjednávačom.
Predseda parlamentu reagoval na minulotýždňový príhovor amerického prezidenta Donalda Trumpa na Valnom zhromaždení OSN, v ktorom Iránu pohrozil silnými údermi.
???????????????? Iran's parliament speaker and top negotiator Ghalibaf dared the whole Gulf to keep selling oil without Iran.
— Mario Nawfal (@MarioNawfal) September 29, 2026
"Both the Americans and other countries should know that in a region where we don't sell oil, no one will sell oil, and if our security is not ensured, no…
Armáda USA v polovici júla zaviedla námornú blokádu iránskych prístavov, čím obmedzila vývozy jeho ropy. Zrušenie blokády je jednou z hlavných iránskych požiadaviek pri rokovaniach s USA.
Irán očakáva od USA odpoveď na návrh, ktorý sa týka otvorenia Hormuzského prielivu
Irán očakáva v priebehu utorka od Spojených štátov formálnu odpoveď na návrh, ktorý sa týka otvorenia Hormuzského prielivu. Pre iránske štátne médiá to povedal minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a televízie al-Džazíra.
„Katarskí sprostredkovatelia predložili návrhy a my sme o nich diskutovali. Majú v úmysle túto záležitosť opäť predniesť americkej strane, po čom nám bude oznámená konečná odpoveď USA,“ uviedol Arákčí, ktorý je aktuálne v New Yorku. „V súčasnosti sa sústreďujeme výlučne na Hormuzský prieliv. Jeho opätovné otvorenie závisí od splnenia určitých podmienok, ktoré sme oznámili druhej strane,“ dodal.
Hormuzským prielivom pred vypuknutím vojny na Blízkom východe prechádzala pätina celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu, avšak Irán ho odvtedy prakticky uzavrel. Washington na to reagoval blokádou iránskych prístavov.
Ako predpoklad na ukončenie blokády Hormuzského prielivu Irán požaduje sedemdňové prímerie na celom Blízkom východe vrátane Libanonu, kde Izrael bojuje proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh. Zároveň požaduje uvoľnenie zmrazených iránskych aktív v zahraničí, zrušenie sankcií voči iránskemu ropnému sektoru a ukončenie námornej blokády zo strany USA.
Kontakty medzi Iránom a USA sa zintenzívnili minulý týždeň, keď sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku s Arákčím stretli americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner.
Americkí a iránski predstavitelia viedli v pondelok samostatné rokovania s katarskými sprostredkovateľmi, čo potvrdil aj americký prezident Donald Trump. Ten však poprel predošlé správy, podľa ktorých Washington údajne ponúkol Teheránu zmiernenie sankcií a uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov výmenou za ústupky v iránskom jadrovom programe. „To nie je pravda. Neponúkol som im NIČ,“ napísal šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social.
Americké útoky spôsobili iránskej energetike škody za 230 miliónov eur
Útoky Spojených štátov na iránsky energetický sektor spôsobili krajine stratu približne 230 miliónov z plynárenskej ťažobnej kapacity, uviedla hovorkyňa iránskej vlády Fatemeh Moahádžeráníová. V dôsledku toho môže Irán v zime čeliť problémom na severe krajiny.
Izraelsko-americké útoky zhoršili existujúcu energetickú krízu, s ktorou vláda bojuje od svojho nástupu do úradu a ktorú sa jej darilo do istej miery zvládať vďaka spolupráci verejnosti, podotkla Moahádžeráníová. Hovorkyňa uviedla, že Irán sa v súčasnosti už snaží obnoviť približne 100 miliónov kubických metrov zo stratenej kapacity.
„Na základe vývoja v minulých rokoch budeme mať pravdepodobne problémy v severných provinciách,“ povedala hovorkyňa a ozrejmila, že ministerstvo vnútra už varovalo guvernérov a zároveň sa prijali opatrenia na ochranu každodenného života ľudí.
Vláda sa bude prostredníctvom Najvyššej energetickej rady snažiť držať priemysel v chode a zároveň zabezpečiť, aby domácnosti netrpeli, skonštatovala Moahádžeráníová. Vyjadrila tiež nádej, že krajina zvládne zimu aj „s minimálnymi výpadkami dodávok elektriny“.
Súčasný konflikt vypukol 28. februára tohto roka po útokoch USA a Izraela na Irán. Sedem mesiacov bojov si už vyžiadalo tisíce obetí, ochromilo globálnu ekonomiku a narušilo toky ropy, pripomína agentúra Reuters.
Donald Trump poprel, že Iránu núkal zmiernenie sankcií za ústupky v jadrovej oblasti
Americký prezident Donald Trump v pondelok poprel, že by Iránu ponúkol zmiernenie sankcií a uvoľnenie zmrazených aktív výmenou za ústupky Teheránu v jeho jadrovom programe. Túto správu priniesol s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov USA portál Axios.
„Axios práve zverejnil článok, podľa ktorého ,Trump‘ ponúkol Iránu zmiernenie sankcií a uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov. Nie je to pravda. Neponúkol som im NIČ!“, uviedol šéf Bieleho domu na svojej sociálne siete Truth Social.
Prezident USA to uviedol v čase, keď sa katarskí sprostredkovatelia v New Yorku stretávajú s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím, aby prerokovali návrh dohody medzi oboma bojujúcimi krajinami, o ktorom rokovali v uplynulých dňoch.
V súčasnosti sú však obe strany v kľúčových otázkach výrazne vzdialené od dohody, podotkol Axios. Irán chce, aby boli rokovania zamerané na Hormuzský prieliv a americkú námornú blokádu, zatiaľ čo Washington požaduje, aby Teherán súhlasil s ústupkami v jadrovej oblasti.
Očakáva sa, že katarskí sprostredkovatelia sa neskôr v pondelok alebo v utorok miestneho času stretnú s predstaviteľmi Trumpovej administratívy v snahe dosiahnuť prelom. Americký predstaviteľ oboznámený s nepriamymi rokovaniami ich označil za „pozitívne a konštruktívne“ a uviedol, že Irán „naznačil, že je v otázkach jadrového programu flexibilný,“ uviedol Axios.
Predstaviteľ zároveň dodal, že medzi stranami stále pretrvávajú rozdiely, a zdôraznil, že dohoda nebude možná, „kým sa nevyriešia otázky týkajúce sa jadrového programu“. Tieto informácie potvrdil aj nemenovaný zdroj agentúry AP. Washington a Teherán sa pritom nezhodujú ani v načasovaní záväzkov či v tom, kto má prvý podniknúť jednotlivé kroky.
Dvaja regionálni predstavitelia z Blízkeho východu pre AP potvrdili, že sprostredkovatelia pracujú s oboma stranami na návrhu, ktorý by zahŕňal opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, ukončenie americkej blokády a následne zrušenie sankcií.
Z návrhu textu, o ktorom sa rokuje, vyplýva, že by sa prieliv otvoril na základe samostatnej dohody, ktorú Irán prerokúva s Ománom. Súčasťou dokumentu by nemali byť žiadne poplatky, o ktoré sa Teherán usiluje. Cieľom je dočasne upraviť lodnú dopravu na vodnej trase, ktorá bola pred vojnou považovaná za medzinárodné vody.
Jeden z regionálnych predstaviteľov pre AP uviedol, že USA požadujú od Iránu ústupky v jadrovej oblasti vrátane umožnenia vstupu inšpektorov do krajiny. Podľa memoranda o porozumení, ktoré obe strany podpísali v júni, no o niekoľko dní neskôr stroskotalo, sa mali otázky týkajúce sa iránskeho jadrového programu prerokúvať počas 60 dní.
Nemenovaní americkí predstavitelia pre AP uviedli, že USA pochybujú o tom, či je možné Irán presvedčiť, aby splnil Trumpove podmienky dohody a či by svoje prípadné sľuby aj myslel vážne. Poukázali pritom najmä na to, že Teherán podľa nich porušil predbežnú dohodu tým, že zaútočil na obchodné lode v Hormuzskom prielive. Predstavitelia sa však domnievajú, že ich pozícia sa posilňuje, keďže islamská republika pociťuje dôsledky sankcií.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3), (4) / InfoVojna
