VIDEO: „Ak bude EÚ pokračovať v zadlžovaní a eskalácii napätia, sama sa rozpadne,“ vyhlásil Tibor Gašpar v bilančnom rozhovore, v ktorom avizoval nielen prijatie novej verzie zákona o mimovládkach, ktoré vyvíjajú politické aktivity, ale aj ďalšiu vlnu stabilizačných ekonomických opatrení, ktoré by sa však podľa neho nemala dotknúť občanov
29.12.2025 08:30
Zmeny v trestných kódexoch, spor o kajúcnikov, transformácia policajných a prokurátorských útvarov, mimovládne organizácie aj ústavná definícia pohlaví. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) v bilančnom rozhovore pre ta3 obhajuje kroky vlády a odmieta kritiku opozície aj časť výhrad zo zahraničia.
Gašpar obhajuje zmeny v zákone o mimovládnych organizáciách, ktorých cieľom má byť väčšia transparentnosť ich financovania. Kritizoval rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý v niektorých častiach zákona konštatoval protiústavnosť, a označil ho za politicky motivované.
Moderátor pripomenul, že pôvodný návrh predsedu SNS Andreja Danka označovať mimovládne organizácie financované zo zahraničia ako „zahraničných agentov“ v parlamente neprešiel. Prijatá úprava sa má týkať povinnosti zverejňovať finančné výkazy a mená darcov. Zaujímalo ho, prečo bola podľa Smeru takáto zmena potrebná.
Gašpar upozornil, že Ústavný súd už k zákonu zaujal stanovisko a v niektorých jeho častiach rozhodol o protiústavnosti, čo si podľa neho vyžiada ďalšiu novelu. Výhrady sa majú týkať najmä zverejňovania totožnosti darcov.
Podľa Gašpara je však snaha o transparentnosť legitímna. „Celý náš život je stransparentnený do detailov. Idete do banky? Každá operácia je finančná. Pôjdete na nejaký úrad? Máte tam kamery,“ uviedol s tým, že práve pri mimovládnych organizáciách sa podľa neho neustále spochybňuje snaha o prehľad financovania.
Zdôraznil, že ho zaujímajú najmä mimovládne organizácie, ktoré podľa jeho slov vykonávajú politickú činnosť.
„Ako keby niekto chcel držať ochrannú ruku nad tým, aby sme nevedeli, kto ovplyvňuje politiku prostredníctvom mimovládok tým, že im dáva peniaze,“ poznamenal Gašpar.
Tvrdí, že bez prehľadu o zdrojoch financií nie je možné vedieť, kto prostredníctvom nich ovplyvňuje politiku. „Ak chce mimovládka robiť politiku, nech sa prihlási a nech sa zaeviduje ako politická strana,“ vyhlásil Gašpar. Kritizoval pritom model, keď sa politická aktivita realizuje cez občianske združenia bez jasnej kontroly finančných tokov.
“Ale robiť to formou a krytím cez občianske združenie alebo cez nejaký takýto subjekt a bez toho, že by sme vedeli, aké peniaze tam tečú? Nemožné,“ dodáva.
Ako ďalší dôvod potreby zákona spomenul prípady finančnej podpory zo zahraničia. Poukázal na informácie o finančnej pomoci z Veľkej Británie a tvrdenia, že počas predvolebnej kampane mali byť niektorým subjektom na Slovensku posielané finančné prostriedky.
Podľa Gašpara zákon nemal slúžiť primárne na zverejňovanie údajov pre verejnosť, ale na to, aby ich mali k dispozícii kontrolné orgány, napríklad finančná správa, ktoré s nimi v prípade podozrení pracujú a zároveň chránia citlivé údaje.
Na otázku moderátora, či považuje rozhodnutie Ústavného súdu za politické, Gašpar odpovedal jednoznačne. „Hovoríme o akomsi politickom aktivizme v tejto chvíli,“ povedal. Zároveň vyjadril obavy z prenikania politiky do viacerých štátnych inštitúcií, vrátane polície, prokuratúry a súdov, kde podľa neho pôsobia politicky aktívni jednotlivci.
Podľa Gašpara bola novela Trestného zákona a Trestného poriadku jednou z kľúčových úloh po nástupe vlády. Zdôrazňuje však, že nešlo o úplnú rekodifikáciu, ale o rozsiahlu novelu reagujúcu na vývoj spoločnosti aj praxe.
„Trestné kódexy treba úplne nanovo kodifikovať. Toto bola len novela, hoci pomerne rozsiahla,“ uviedol Gašpar. Dodal, že legislatíva musí reagovať aj na nové fenomény, ako je zneužívanie umelej inteligencie.
„Pracujem na nových skutkových podstatách, ktoré sa budú týkať zneužívania umelej inteligencie na spôsobenie škody inému,“ avizoval.
Zmeny podľa neho reagovali aj na vývoj od roku 2005 a na udalosti z rokov 2020 až 2023. „Ak nerátam zvýšený nárast drobnej kriminality, novela splnila svoj účel a zosúladila naše právo s okolitými krajinami a európskym právom,“ tvrdí.
Opozícia opakovane tvrdila, že novela bola „šitá na mieru“ konkrétnym osobám vrátane samotného Gašpara. Ten to dôrazne odmieta.
„Je to politická skratka. V mojich štyroch trestných veciach boli tri zastavené ešte pred novelou,“ povedal s tým, že postupy voči nemu boli označené za nezákonné. Zdôraznil, že ani zmeny týkajúce sa kajúcnikov mu nemohli pomôcť.
Podľa Gašpara je však nevyhnutné sprísniť pravidlá spolupracujúcich obvinených. „Nemôžeme odsudzovať ľudí len na základe výpovede jedného kajúcnika, ktorý má motiváciu si pomôcť,“ uviedol. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
„Nie je možné odpustiť niekomu trestný čin so sadzbou do 20 rokov a použiť ho ako svedka v kauze so sadzbou päť rokov. To je nevyvážené,“ tvrdí.
Gašpar avizuje ďalšie legislatívne zmeny. „Plánujeme jasne definovať, za akých okolností sa spolupráca s kajúcnikom ruší a ako má vzniknúť,“ povedal.
Čo čaká Slovensko v roku 2026
Do budúcnosti Gašpar očakáva ďalšiu konsolidáciu, ktorá by podľa neho už nemala ísť na úkor občanov. „Budeme sa musieť viac zamerať na daňové úniky a podvody,“ povedal.
Varoval aj pred vývojom v Európskej únii. „Ak bude EÚ pokračovať v zadlžovaní a eskalácii napätia, môže sa sama otriasať v základoch,“ uviedol s tým, že sa „možno rozpadne sama“, pretože pribúdajú krajiny, ktoré sú nespokojné. Zároveň však zdôraznil, že členstvo v Únii má pre Slovensko stále význam.
Viac vo videu:
Zdroj: ta3.com / InfoVojna
