VIDEO: Angela Merkelová obvinila Poľsko a pobaltské štáty z narušenia diplomatických vzťahov medzi Ruskom a EÚ, čo podľa nej viedlo k ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022
06.10.2025 15:30
K udalostiam pred ruskou inváziou na Ukrajine sa vyjadrila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre maďarský server Partizán. Podľa jej slov sa po roku 2021 usilovala o nový formát rokovaní s Moskvou, ale niektoré štáty EÚ to odmietli. Dodala, že pandémia covidu znemožnila osobnú diplomaciu.
Za narušenie diplomatických vzťahov medzi Ruskom a EÚ podľa servera magyarnemzet.hu v rozhovore vinila Poľsko a pobaltské krajiny. Podľa nej to viedlo k ruskej invázii, ku ktorej došlo na Ukrajine o niekoľko mesiacov neskôr v roku 2022.
Po tom, čo sa Doneck a Luhansk v roku 2014 odtrhli od Ukrajiny a Rusko ich uznalo za „ľudové republiky“, zúčastnené strany – zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE – podpísali v septembri 2014 prvú Minskú dohodu. Dokument mal za cieľ zaviesť prímerie medzi Ruskom, Ukrajinou a Doneckou a Luhanskou ľudovými republikami.
Podľa Merkelovej prvá minská dohoda medzi rokmi 2015 a 2021 „priniesla určitý pokoj“ a dala Ukrajine po porážke v ruskej protiofenzíve v lete 2015 príležitosť „stať sa silnejšou“ a „stať sa inou krajinou“.
Dohoda však mala len malý vplyv na Putina alebo lídrov Donecka a Luhanska. V januári 2015, sotva štyri mesiace po jej podpísaní, boli ruské a separatistické sily zapojené do prudkých bojov s ukrajinskou armádou napriek tomu, že záujmy Kremľa boli čiastočne naplnené, uviedol britský denník Daily Mail.
Druhá minská dohoda bola následne podpísaná vo februári 2015, ale ani ona nedokázala zabrániť ďalším stretom. V rokoch 2015 až 2021 ruské sily zabili alebo zranili viac ako 5000 ukrajinských vojakov, pričom ignorovali dohodu o prímerí.
Podľa Merkelovej však do roku 2021 bolo jasné, že Putin „už neberie Minskú dohodu vážne“. Preto chcela nový formát, v ktorom by EÚ mohla rokovať priamo s Putinom. Boli však aj takí, ktorí to nepodporili, najmä pobaltské štáty, ale proti bolo aj Poľsko.
Angela Merkel swoim bezmyślnym wywiadem dowiodła, że jest w czołówce najbardziej szkodzących Europie polityków niemieckich w ostatnim stuleciu. pic.twitter.com/pHrRhJ23Hu
— Mateusz Morawiecki (@MorawieckiM) October 6, 2025
Podľa Merkelovej sa tieto štyri krajiny obávali, že nebude existovať žiadna spoločná politika EÚ voči Rusku. V každom prípade sa iniciatíva neuskutočnila. Potom odišla kancelárka z funkcie a začala sa Putinova agresia.
Viac vo videu (titulky zapnete kliknutím na symbol "CC" v lište videa prehrávača YouTube. Ďalším kliknutím na vedľajšiu ikonu ozubeného kolieska si vyberiete možnosť titulky, resp. CC, kliknutím sa vám zobrazí možnosť automatický preklad (auto-translate) a následne si z možností prekladu vyberiete slovenčinu, češtinu alebo iný ľubovoľný jazyk):
Maďarský premiér Viktor Orbán minulú stredu (24.9.) vo svojej oficiálnej rezidencii v Budapešti prijal Merkelovú, s ktorou má pritom pomerne napäté vzťahy.
„Pre nás platí: raz kancelárka, navždy kancelárka. Vitajte v Maďarsku, Angela Merkelová,“ napísal Orbán na sociálnej sieti Facebook. O čom spolu v stredu rokovali, však nebolo zverejnené.
Merkelová bola kancelárkou v rokoch 2005-21 a do Budapešti pricestovala pri príležitosti predstavenia maďarského prekladu svojej knihy „Sloboda: Spomienky 1954-2021“.
Názorové rozdiely Orbána a Merkelovej vyvrcholili počas utečeneckej krízy v roku 2015, keď z konfliktných regiónov na Blízkom východe cez Maďarsko do západnej Európy utekali desaťtisíce ľudí. Maďarsko dočasne odmietlo utečencom povoliť pokračovať v ceste. Tento postoj zmenilo, keď Merkelová prejavila ochotu Nemecka prijať ich. Jej slávna veta z tých čias: „Wir schaffen das!“ (My to zvládneme!) je odvtedy často terčom posmechu Orbána a jeho stúpencov, píše DPA.
Zdroj: info.sk / InfoVojna
